Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Anieli lásky: Kapitola 3. - Stretnutie

4. února 2009 v 22:10 | Melissa a Antiqua |  Anieli lásky
No ja viem, že som to moc neokecávala, ale tak sa mi to tam ledva zmestilo a ten článok sa potom nedal okecať xD. No takže ak ste si čítali prvá 2 kapitoly tak by ste mali vedieť asi o čom to je. Tak ja sa už nerozpisujem a pekné čitanie :)


Stáli sme pred tou ohromne veľkou bránou. Ja som sa na Melissu-chan vyškierala, pretože som si nemohla odpustiť to, ako sa chladne a pritom vtipne tvári. Presne ako Sasuke-kun..."Taaaak...Poďme, Mel-chan!" Spravila som sama prvý odvážny krok a dokonca sa mi zdalo ako ma Kakashi sensei povzbudzuje a samozrejme aj odutú Melissu-chan. "Jedeeeen...Dvaaaa!" Rátala som si pritom prvé krôčky k tej veľkej ohrade, za ktorú sme sa mali dostať. Teda, nebolo by to tak ťažké...Ale viete si predstaviť aké by to bolo, keby ste si splnili sen a dostali sa do fantázie? K tomu v tej fantázie žijete...A to, čo urobíte je osudné. O chvíľu sme stáli za bránou. Ako inak než všetku pozornosť sme na seba upútali iba príchodom do Konohy. Tá cesta vlakom nebola dlhá, ale v Konohe bolo doobedie. Bolo tu pomerne teplo...Dalo by sa nazvať toto obdobie leto. Zoširoka som sa usmiala a..."MIKO UZUMAKI A MELISSA UCHIHA PRIŠLI, VIDELI A...IDÚ SI PO VÝHRU! NARUTOOOO-KUUUUN A SASUKEEEE-KUUUUN UŽ IDEMEEEE!"

,,Len sa tak neraduj zas tak úžasné to nieje." povedala som a prešla som za brúnu ,,Juhú sme túúúúúúúúú!" vykrikovala Miko-chan ako keby sa stala majsterka sveta vo všetkom. ,,No a kde je to poresne tu?" opýtala som sa a všimla som si dvoch ninjou ako spia pod strieškou a hlavu si podopierajú rukami, musela som sa usmiať a zovu som prehovorila ,,Tak fajn o 12:00 v rámen bare a nezabudni Naruta zosebou. Á.." zasekla sa mi odpoveď ,,Á?" zopakovala Miko-chan. Ja omsaa odsekla a pokračovala ,,A teraz poď me za nimi ešte asi budú spať, asi im dal Kakashi voľno, že dnes nepôjdu na misu veď je len pol siedmej." Miko-chan zas nepočúvala ako vždy a opýtala sa ,,Hovorila si niečo? Asi to nieje podstatné, že?" a zas si to najpodstatnejšie nepametá hlavne, že sa hrá zo sprostým motýlom! (xD) ,,No dobre to je fuk ty choď za Narutom a ja idem za Sasukem a o 12:00 v Ichiraku rámen!" Rozišli sme sa a šle sme každá svojou cestou pretože každý z chlapcou býval na inom konci dediny. Prechádzala som sa po dedine a hľadala kde by asi bolo hlavné sídlo velitela Uchiha klanu? Prišla som ku jednému domu pozeral sa na čierny papier z bielimi písmenami a pozrela si adresu. ,,No takže je to správne?No dúfam, že hej." Chcela som slušne zaklopať, ale čo ak spía zobudila by som ho? To by sa mi asi nepoďakoval keby mu zrazu neznáma baba povedala, že je jeho "segra" a ešte by sa ku tomu usmievala ako slnko na hnoji (xD).Ale tiež by sa na mňa naštval keby som mu sedela na posteli, alebo by som sa prechádzala po jeho dome? Tak somzvažovala čo by bola lepšie. Rozhodla som sa pre možnosť B). Obehla som celý dom a chcela som sa vyšplhať po hromozvode. Konečne som vyliezla na majú striešku pri okne izby keď som si uvedomila, že mám krídla a potomto škou som skoro padla zo strechy na, ktorú som sa tak pracne vydriapala. Otvorila som okno a vošla dnu zrazu som si v tieni stien všimla, že je to spálňa. V posteli sa niečo pohlo! Ja som sa zlakolaa skoro vykríkla keď som si všimla, že je to Sasuke. Prišla som ku nemu a pozorovala ako spal. No normálne som sa začala diviť prečo si ho Naruto nevšíma aký bol rozkošný keď spal. Zrazu pootvoril ústa a z kraja pier mu vytiekol malililinký pramienok slín, ktorý sa dotkól vankúša. Pretočil sa na druhý bok a stiahol zo seba perinu. Ja som si ho prestala všímať a zavrela som okno, vyšla som z izby a porzhliadla sa po veľkom dome.

Papier v rukách, dokonalý úsmev a pletúce sa packy s chvostom. Tak to chodiace čudo pripomínalo mňa ako sa brodím ulicami ožiarenými včasného slniečka. Niečo som začula. Nezabudla som na slová od Melissy-chan...Ale...Zrazu tá ulica sa zmenila. Nejaké tiene sa za mnou mihli. Nevšímala som si to a šla bezstarostne. Ba hopsala priam z labku na labku. Samozrejme skôr som klopýtala, pretože tie čižmy na vysokom podpätku. Obzrela som si všetky možné domy než som sa dostala k jednému celkom divnému. Neviem čím bol vlastne zvláštny, ale hovoril, aby som prišla k nemu bližšie. Tak som podišla ku dverám. Meno, ktoré tak veľmi poznám, ktoré milujem a nosím som si prečítala na štítku. Nerozmýšľala som nad tým, čo urobím. S tým najdokonalejším úsmevom som začala trieskať do dverí až omietka zo stien opadala. Ako sa náhle dvere otvorili a ja som si to nevšimla, náhodou som spadla na chlapca s blond neupratanou hlavou. Hlavne, že som držala stále ten dokonalý úsmev, i keď dotyčný mi omylom priležal môj bielučký chvostíček. "Mňauuuu!!!!" Zamňaukala som a privrela oči bolesťou. Chlapec s vykulenými obrovskými anime očkami modrej farby ma sledoval, akoby som bola nejaké zjavenie. Vlastne, takto som sa s mojim obľúbeným anime hrdinom nechcela stretnúť...Odtiahol sa s červenými lícami a uvoľnil tým môj rozstrapatený chvostík, ktorý som si k sebe následne začala túliť. Sledoval ma. Stále mal na tvári rozospatý výraz, ale jeho veľké oči a červené líca..."Takže...Kakashi sensei to naozaj urobil a poslal mi sem nejakú prostitútku?" Vyskočila som od dlážky. Premeriaval si ma pohľadom. "Watashi? Eto...Naruto...Ja som tvoja staršia sestra...MIKO UZUMAKI! TEŠÍ MA! BRÁŠKO!"

Prehliadla som si potichu dom a vošl som do kuchyne. Bola dosť veľká a bolo viedieť, že niekto dokúpil nedávno zásoby. Vzala som jeden hrnček a stravila som si kúvu. Zasadla som si za stôl a trpezlivo čakala až sem príde. Najprv som si hovorila, že do kuchyne nepôjde, ale veď po noci asi bude smädný tak sa asi pôjde napiť. Tak som z hhorúcou vodou zaliala aj zelený čaj a postavyla pod okno aby vychladól. Všetko pekne potichu aby nikto nevedel, že som tu som si zobrala knižku čo som náhodou našla v obývačke. Keď som sa pozrela na nadpis "Ako zbaliť chalana"(xD) tak ma to trochu šoklo a diabolský úsmev mi nedal a začala som sa smiať, ale keď som započula kroky hneď som prestala a v sekunde som sedela za stolom z nejakým románom v ruke a hrnčekom plým kávy. Čiernovlasý chapec vošiel do kuchyne iba v krátkych trenírkach a tričkom na krátky rukáv. Uprel pohľad na mňa a opýtal sa celkom pokojne ,,Kto si a čo tu chceš?" ja som odstúpila od stola postavila sa chvost som si stiahla ku telu a z poklonou povedala ,,Som Melissa Uchiha a som tu preto lebo ma sem poslal Kakashi..." moja stručná odpoveď ho trochu zaskočila, ale nemslela som si, že vizerám moc výrečne a nadšene. ,,T si vážne divá ani sa na mňa nevrhneš?" opýtal sa a pozrel na mňa nič nehovoriacim pohľadom, ktorý na ňom všetci zbožňovali a ja som lahostajne odpovedala ,,Prečo si normálny ako všetci ostatný a poľa mňa si ten posledný na koho sa mám dívať ako na nejakú životnú lásku." ironicky som na neho pozrela a ponúkla mu čaj. Po tých slovách sa zdá-sa ukľudnil a pokračovali sme v tichej, bezhádkovej, upokojujúcej a hlavne normálnej deate dvoch ľudí (zdá sa jeden má chvost a laby a uši ako mačka a netopierie krídla a ku tomu všetko čierne). (xD) ,,Takže podľa tvojej pásky vidím, že si s Konohy a podľa toho priezviska si z môjho klanu." začal pokojne čiernovlasý. ,,Nie ja niesom....No vlaste som Uchiha klanu, ale niesom odtiaľto.... nó ja som z..... iného sveta...Je to tam iné sú tam autá, vlaky, lietadlá, veľa elektroniky.... je to tam všetko nabité...." čiernovlásko na mňa pozeral z vyvlaenými očami a asinerozumel výrazom ako: vlaky, autá a pod. zrazu som si spomenula, že mám laptop sprenosným e-nternetom, ktorý sa dá chytiť aj na severnom póle. vytialha som ho a popísala čo to je ,,Toto je NoteBook...." otvorila som ho a pokračovala som ,,takže aby si mal predstavu o svete odkiaľ som prišla..." zapla som e-nternet a naťukala niečo do klávesnice a ukazovala som mu jednotzlivé obrázky...,,Toto je vlak.... a toto sú autá...Ja viem je ich veľa, ale...Keď si sáva človek pozor tak sa nič zlé nestane...toto sú mrakodrapy..síce tam dkiaľ pochádzam mrakodrapy niesú, ale ajtak sú tam dosť vysoké domy..." takto som mu ukazovala miesta a jednotlivú elektroniku ako: mobil, MP3 - MP4...,nintendo (vyklápaci gemeboy), playstation.... rozprávali sme sa takto v kľude pri čaji až do 11:.. dačo (xD) až pokiaľ Sasukemu poriadne nezareagoval žalúdok na nedostatok jedla. sčervenel a chytil sa za brucho a začal si niečo patlať (xD). ,,Sasuke....?" odhodlala som sa ,,Nechcel by si ísť do ichiraku rámen?" opýtala som sa v tom, že to nepríme, ale na moje udivenie...
,,No aj by som šiel..." potešila som sa, ale asi to na mne nebolo viedieť a to som aj chcela.

Pokračovanie nabudúce,.....

> Kapitola 4. <

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama