Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Anieli lásky: Kapitola 5. - Polovičná tvár

14. února 2009 v 22:09 | Melissa a Antiqua |  Anieli lásky
Takže preberám príhovor. Takže zas sú tie moje časti hrozné a Antiqua si na tom dala velice záležať. Tak kritizujte iba moje časti!!!



Jeden závan za druhým. Pri švihaní nôh do vzduchu sa mi ľahšie premýšľalo. Určite bolo dobré, že sme boli samé doma. Naruto so Sasukem šli niekam inam. Oni sa niekde prechádzali a my sme tvrdo makali na ďalšom pláne ich zblíženia. Mel-chan sedela rozvážne, vzpriamene a dívala sa nič nehovoriacim pohľadom do okna. Ja som šermovala s čižmami. Chvostík sa mi ovinul okolo ruky, ktorou som držala lízatko. Mňam. Jahodové...Tak sme sedeli a sedeli nejakú dobu. Kým nezažiarili nad mojou blond hlavou žiarovka. "Mel-chan! Poďme im spraviť romantickú večeru! Kakashi sen sei hovoril, že dnes majú poobedie s drobnými misiami a vrátia sa večer...Môžeme to využiť! Juchúúúú! Ja nie som totál magor! Viem aj niečo vymyslieť!" A takto ďalej som poskakovala okolo celej izby. Samozrejme energie som mala viac než dosť a práve preto trvalo nejakú dobu než som si sadla a začala opisovať svoj nápad. "O chvíľu ich sen sei zavolá na tie misie. Môžeme toho využiť. Napr.: "U Sasukeho doma spravíme poriadkový výbuch, vykrajšlíme to tam a donesieme rámen...Až prídu tí dvaja zlaťunkovia domov, pretože trávia veľa času pri sebe a Sasukeho dom je bližšie než Narutov...Tak si odpočinú v Sasukeho dome a iba tak budú po sebe očičká hádzať, že, čo sa stalo...Muhehe...A my to budeme sledovať! Jááj! Ja sa teškááám na to ako to dopadne...Mel-chan oke? Spravíme to? Onegaaaai." Nahodila som svoje mačacie (psie) očičká veľké ako tie anime a krčila som sa k jej nohám a kľakala na kolenách.


,,No tak fajn." povedala som z nezáujmom. ,,Arigató Melissa-chan -- Tenshi-sama!" začala mi ďakovať bohvie prečo? ,,No úžasné a teraz choď kúpiť rámen a ja to tu zatiaľ upracem." povedala som pozrela som do čistého bytu ,,Etó... Mel-chan?" pozrela na mňa Miko-chan nechápavo a potom pozrela na poriadok všade okolo seba ,,,Nezdá sa ti, že tu už poriedok je?" povedala a ja som sa otočila smerom ku nej ,,Tu ano, ale čo v jeho spálni? Musím tam niečo nachystať." pozrela som diabolským pohľadom na Miko-chan a zaiskrilo sa mi v nich. Miko-chan napodobnila môj pohľad a z úsmevom od uch k uchu poskakovala ku dverám. ,,Bude večera, bude večera....." poskakovala a s úsmevom za sebou zatvorila dvere. Prišla som do Sasukeho izby a položila mu flaštišku z priehľadnou tekutinou pod vankúš. potom som premávala po izbe najprv som sa pozrela do zásuvky na nočnom stolíku. No nič moc tam nebolo iba nejaká rodinná fotka čo ma udivovalo. Prečo si ju nedal niekam na stôl kde sa na ňu bude pozerať? Potom som sa tam ďalej hrabkala a našla som obálku z nápisom "Naruto". Našťastie bola otvorená tak som vybrala jej obsah. No to čo v nej bolo ma udivovalo dátum tam bol asi o meisac dozadu a v nútri samé Milujem ťa a tak..... xD. Tak som to vrátila na späť a vošla som do malej kúpelničky. No znova tam nič moc nebolo. Vybrala som sa dole po schodoch a do kuchyne. Odrazu sa otvorili vchodové dvere a v nich stála Miko-chan z rámenmi v rukách. Vytešene na mňa pozrala a pribehla ku mne. Pripravili sme to aby to vizeralo na úrovni xD a vybehli sme von z domu kde sme si vyhliadli presné miesto kde ich uvidíme.


Ako som vyšla z domu pre rámen, som hopsala ako malé dieťa. S tým lízatkom v ústach a tým, čo som mala na sebe sa dalo to všetko nazvať detské. Cestu som si nezapamätala. Tak som pokrčila ramenami, nahodila perfekto úsmev a šla podľa inštinktu. Zabočila som do tmavej uličky. Slepá ulička. Obrátila som sa, že pôjdem inou cestou, ale zrazu aj z druhej strany bola iba uzavretá ulička. Nikde dvere von. Cítila som, že je to genjutsu. Z tieňov vytvárajúcich osoby sa vytiahli a zobrazili tri nemilo vyzerajúci ninjovia v mojom veku. "Miko Uzumaki?" Opýtal sa jeden z nich. Do tváre som im nevidela. Mali ich kapucňou zakryté. Len ten nesmierne nepríjemný úsmev im vytŕčal spod kapucne. S úsmevom som prikývla. Chcela som zničiť ich genjutsu. Veď by som to mala dokázať. Sústredila som sa na bod chakry a zamierila ho do porušenej oblasti. Avšak. Prekvapilo ma, keď sa nič nestalo a počula som od ich strany posmech. Zavrtela som sa. "Miko Uzumaki, posiela nás niekto, kto si neželá, aby si sa miešala do vzťahu Naruta Uzumaki a Sasukeho Uchihu...Dúfam, že budeš rozumná a porozumieš nám bez násilia." Ten nepríjemný hlas. Tie slová. Vety, čo hovoril. Všetko mi bzučalo v hlave a ozývalo sa stále dokola. Zrazu sa prejavila iná Miko-chan...Možno druhá osoba, ktorá sa skrývala za tieňom, ale stále sa neodkryla celá: "Nie! Neviem odkiaľ ste prišli...A neviem ako sa voláte, ale verte, že nikdy nenechám tých dvoch. Patria k sebe a ja to viem!" Vtom spravili pár pomalých krokov ku mne. "Mysleli sme, že násilie nepoužijeme..." Ich hlas sa spolčil do jedného silného. Dralo mi to moje citlivé mačacie ušká. Chytila som si hlavu, padla na kolená. Tá bolesť...Zavrela som oči...Cítila som všetky tie rany, údery, ktoré som musela skrátka pretrpieť. Moja sila, genjutsu...Nič nevychádzalo. Nemohla som sa pohnúť a bola slabá. "Mel-chan...taskete..." Potichu som preriekla, keď som ležala na zemi celá dobitá. Telo mi tvorili modriny, rany rôznych velikostí a pod. Nemohla som sa skoro postaviť. Odišli ani neviem kedy, ale viem, že stihli predtým oznámiť: "Ak nedáš od nich svoje mačacie laby preč, tak si to náš sen sei s tebou osobne vyriadi..." Pomohla som si ako tak sa dolámaná vyšplhať po stene a vzpriamene kráčať inam. Ich genjutsu pominulo. Preliala som pár sĺz, ale iba som si vrátila do úst lízatko a s typickým úsmevom všetko kryla. Aspoň tie väčšie a nápadnejšie zranenia som zakryla oblečením. Ale odhodlanie po tom, aby sa tí dvaja dali dokopy nezomrelo. Posilnilo sa. Vrátila som sa do Sasukeho domu s rámenom. Vlastne som sa divila, že to vyšlo a že som trafila. Všetko zakryla moja pravá detská tvár. Všetky zranenia a to čo sa stalo. Nechcem, aby sa Mel-chan do toho zaplietla. Vlastne asi si vybrali mňa...To oni ma pozorovali...To oni si vybrali mňa...Lebo som slabšia než Mel-chan...Lebo mali dôvod nedať dokopy tých dvoch...Tak som sa ďalej usmievala. Ale v duchu sa bála, kto je ten ich sen sei...


Zrazu som sa pozerela na Miko-chan ako stála za oknom a zvedavo sa nakláňala aby niečo videla ,,Miko-chan? Čo sa vlastne vonku stalo? čo to boli za ninjovia čo ťa napadli?" opýtala som sa z vážnym pohľadom. Jej usmivavý výraz sa premenil na rozmýšľajúci a rozpačitý ,,A-aký ninjovia žiadny tam neboli." pozrela na mňa a pokúšala sa o úsmev ,,Zas mi klameš?! Počula som to ako ma prosíš o pomoc. Problém bol v tom, že momentálne nemám chakru tak by som ti ani pomôcť nemohla." Miko-chan na mňa udivene pozerala ,,T-to je jedna s tvojich schopností počuť čo si ľudia myslia?" a jej obrovské oči na mňa hladeli ako na zázrak sveta. ,,Kto to boli?" znovu som sa na ňu váne pozrela. ,,Ja neviem" odvrátila pohľad ,,Hovorili niečo o senseiovi, ale kto to je neviem. A tiež sa mi zdá že ma sledovali už cestou sem, hneď ako sme prišli." pozrela na mňa a hľadala v mojich očiach nádej a pomoc. Nezniesla som taký ublížený pohľad prežijem všetko, ale keď nikto na mňa pozrie takým výrazom ťažko sa hovorí nie. ,,No to bude zrejme Orochimarova práca. Zrejme chce Sasukeho." Miko-chan ma obiala a znovu čakala na prijatie jej strachu. Tiež som ju obiala a premýšlala nad plánom ako ich odhaliť. Z môjho premýšlania ma vytrhlo zasvietenie svetla v kuchyni a kto iný tam bol než Sasuke z Narutom. Moko-chan si ich tiež všimla a znovu nahodila svoj KAWAI ksichtík.


Očičká mi milo žiarili..."Heh..." Rozmýšľala som, čo urobíme, pretože toto som nečakala. Potom som vystrela ruky a začala nimi krúžiť do vzduchu. Šla som pomaly k nim. "Vy ma tu skutočne nevidíte...Vidíte iba to, čo vám spôsobuje vaša fantázia...Nie som skutočná a..." Tak som sa zamerala na svoju hypnózu a keci okolo, že som narazila do dverí vedľa a spadla na zadok s krížikmi miesto očami. Tí dvaja na mňa pozerali ako na blázna. Mno, čo už, keď ním som. Ale nie len oni sa na mňa tak dívali aj Mel-chan. "Smiem vedieť, čo sa stalo s chodbou? Pretože viem, že som tam sviečky ani červené ruže nemal..." Po reči, ktorá bola určite pripravená sa Sasuke zase tváril tak typicky a pripomínal mi v tomto momente ako Mel-chan. Naruto si lámal nado mnou hlavu. Teda aspoň tak vyzeral. Držal sa za bradu a kukal na to ako sa zdvíham zo zeme. Konečne som sa zodvihla podišla tackajúc sa k nim s tým úsmevom. Mel-chan rozmýšľala, čo by na Sasukeho otázku povedala a ja...Práve som sa zazubila. "Tie ruže a sviečky sem dal amor! Určite...Počula som o anjeloch lásky, ktorí sa potulujú po domoch a robia ich veselými a romantickými..." Tak toto mi určite vyšlo. Avšak nevyzeralo to tak, keď som videla ako sa na mňa dívajú.


,,No to si trochu prehnala Miko-chan! Žiadny amor nieje!" vykríkla som na ňu až po chvíli som si uvedomila čo som trepla, žeby sme si vymenili osobnosti? To nie, ale cítila som sa tak sprosto. ,,Melissa?" pozreli na mňa chlapci ako na debila a Sasuke sa ešte začal škeiť jak som zo seba spravila cvoka. ,,No dobre anieli lásky? Kto to sú?" opýtal sa Sasuke lebo mu to nejak padlo do hlavy a nechcel sa zbavyť informácií. ,,To je nikto." odpovedala som stručke a otčila sa chrbtom ku odchodu. ,,No tak to mi je divné lebo ak o niekom rozprávaš tak to nikto byť nemôže. Hovor!" rozkázal a ja som sa na neho pozrela ako na sopľavé decko čo mi už od narodenia lezie na nervy, pečienku a mozog predovštekým mozog. ,,Do toho ťa nič nieje!" vykríkla som až sa všetci okolo striasli. ,,Mel-chan kľudik-dusík." chytila ma okolo pásu Miko-chan a ukľudňovala ma. ,,No ja myslím, že vás tu necháme samích a ja sa postarám o Melissu-chan." povedala Miko-chan a ja som bola na hraniciach naštvania. Zatvoria za nami dvere a ja som sa kunečne ukľudnila aspoň som na toho blbého Sasukeho nemusela pozerať. Ja viem zbožňovala som ho, ale keď je taký hnusný tak ho len zabiť treba! ,,Mel-chan si-si v poriadku?" opýtala sa Miko-chan a zamávala mi rukou pred tvárou. ,,Hej, hej už je to v poriadku." znova som sa nštvala a začala od veci ,,Ja ho asi vykastrujem keď ma ešte naštve!" Miko-chan sa na mňa pozrela ako na monštrum a overovala si či som vporiadku ,,Mel-chan? Vieš čo si práve teraz povedala?" opýtala sa a ja som na ňu pozrela ako na spásu života a z druhou osobnosťou som potočila hlavou k nechápavosti ,,Nie čo som povedala?" moja otýzka priam zomňa vyžarovala a Miko-chan mi na ňu v pohode odpovedala ,,No povedala si, že Sasukeho vykastruješ." z rozpačitosťou povedala a mne skoro vypadla sánka ,,Č-čože som povedala?" a v duchu som si hovorila tie slová ,,No, že Sasu....." nedohovorila lebo som ju prerušila ,,No veď už viem, ale....zas som sa naštvala k nepríčetnosti?" a môj pohľad klesol na zem keď Miko-chan prikývla. Postavili sme sa a šli sme ich pozorovať ku oknu.




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Twin_Fools (tvajne Sb ^_^) Twin_Fools (tvajne Sb ^_^) | E-mail | Web | 17. února 2009 v 17:56 | Reagovat

supeeeeeeeeeeer.......tesim tesim na dalsiu cast

2 tanuš tanuš | 26. února 2009 v 15:49 | Reagovat

EšTE,  LEN TAK ďALEJ!!!!!!!! "XD"

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama