Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Stratená kapitola: 3. kapitola - výcvik

1. února 2009 v 12:28 | Antiqua |  Stratená Kapitola
YAOI!!!!YAOI!!! *kričí po celom dome, aj keď to počujú zrejme aj v Arktíde.* XD Prajem príjemné čítanie...Muhehe...Snáď sa vám bude páčiť...Je to moje celkovo 2. yaoi, čo som, kedy napísala.



Zrovnával si všetky nové poznatky. Vadilo mu, že býva s perverzným mačacím démonom. Ale hold, nemohol s tým nič robiť. Radšej sa niečo múdre spýtal:

"Ako sa otvárajú tie dvere?" Vian pri tej rozumnej otázke zavrnel. Jeho chvost sa zhúpol cez vzduch ako krájač mäsa. Zrovna bol v pozícii, v akých bývajú mačky, keď sa snažia na niekoho zaútočiť . Simir sa nestihol pripraviť na nejaký skok. Vian na neho v posteli spadol. Oba ležali na sebe. Mačací démon mal iskierky v očiach. Jeho chvost sa rázom zodvihol ako pravítko, keď sa chlapec pod ním pomrvil, aby ušiel. Možno ten dotyčný nevedel ako sa to stalo, ale démon sa sklonil k jeho krku. Pootvoril ústa a oblízal odhalený krk jeho obeti. Simirové lícia dostali novú farbu červenej.
Pod váhou Viana nemal šancu mu utiecť a ani nevedel ako sa tie dvere otvárajú. Zrazu mu chlapec s mačacími ušami zavrnel do ucha.

"Zabudol si povedať moje mienko. Tebe sa snáď nepáči? To je jedno...Vyzerá to tak, že si panic. Budem ťa musieť vyučiť mojim skvelým metódam. Hlavne sa nevrť, zlatko a neutekaj...Mňa sa nezbavíš tomu ver." Simir neposlúchal toho úchylného maniaka nad ním. Vrtel sa a pokúšal sa ho zhodiť ako sa mu to podarilo minule. Nemal toľké šťastie. Vian naklonil tesne nad ním hlavu a zamrkal očkami. "No ták, nemusíš sa báť. Už som hovoril, že som krotké zvieratko. Len pomaly a nežne..." Opakoval si a tým väčšmi znepokojoval toho pod ním. Znovu sa k nemu sklonil so šibálskym úsmevom. Vrnel. Jeho malý jazýček sa dostal od krku k ušnému lalôčiku. Hral sa s ním. I keď Simir chcel utiecť a stále sa o to pokúšal, musel stonať na tie krásne dotyky. Niečo podobné ešte neprežil. No až sa Vian rozhodol pobozkať ho a blížil sa pomaly k jeho červenastým perám, sa Simirovi šikovne podarilo ho zhodiť na tú osamotenú studenú zem. Vian tentoraz náhodou spadol na prdelku. Skrivil tvár do bolesti. Ušká sa mu sklonil a chvost sa mu menil na roztrapkanú veľkú hadicu čiernej farby, ako boli aj uši.

"Prepáč, ale..." Preriekol sa. Simirovi bolo predsa ľúto toho malého chlpáča, ktorý bol síce úchylný, ale neprirodzene príťažlivý a zlatý. Vstal a čupol si k nemu. Vian očká plné sĺz otvoril.

"Ja viem, nie som tak krásny ako ty. Asi preto ma odmietaš...Som hanbou mojej rodiny! Tak krásny a milý chalan sa tu objaví a keď mám príležitosť všetko pokazím..." Vravel tie slová pri tom ako malé vodopády tiekli z jeho svetlomodrý očí. Chlapec vedľa neho smutne pokývol. Rukami sa oprel o koberec, aby nespadol, lebo strácal rovnováhu. Zrazu mu pohladil uši, na čo démon s túžobnými očami ho chytil za obe ruky jednou. Simir bol v šoku a nedokázal sa rýchlo spamätať a už bol znovu na posteli. Avšak trochu inak. Bol priklincovaný o stenu a naproti nemu Vian mu držal ruky nad ním a diabolsky sa usmieval.

"Nechaj ma! Skús si to na niekom inom! Mňa do toho neťahaj! Ja o tvoje lekcie záujem nemám!" Podobné vety padali z jeho úst. Avšak netrvalo dlho než bol utíšený inými sladkými perami. Najprv myslel, že ho bude nútený znovu zhodiť na zem, ale až sa to stalo...Privrel oči a s červeňou na líciach sa podával jedinečnému a hlavne prvému bozku. Nechal slasť prúdiť z Vianovho tela do svojho. Ruka šibalského Viana nemohla zabrániť prívalu rozkoše a zablúdila ku kapsáčom chlapca. Simir vzdychol v jeho ústach. Na chvíľu sa odpojili a čiernovlások so svojim telom hmýril, aby nepokračovali.

"Keď si to nechcel nežne a pomaly, tak to bude surové a rýchle!" Zazubil sa. Zhodil Simira zo steny do postele, kde ho uväznil vlastným telom.

"Nieee!" Kričal ako nejaké dievča, čo hádzali chalani do studenej vody. Vian neposlúchal jeho kričanie. Tieto steny to neprepustili i tak. Sadol si na jeho brucho rozkročne. V rukách sa mu zjavilo magické lano, ktorým obviazal ruky toho, ktorý ho tak zmenil na sexichtivú zlatú potvorku. Upevnil ich k rohu postele, i keď sa mu jeho obeť stále nepodávala. Vystrčil z prstov dlhé čierne drápky, ktorými ľahko rozsekal sveter s kapucou aj tričko pod ním. Usmial sa na štíhlu hruď mierne vypracovanú. Vlhkým jazykom mu spravil bodkovanú oslintanú cestičku od brušného svalstva k perám, ktoré túžil milovať a milovať. "Prestaň s tým! Ja to nechcem!" Červené líca ako paradajky mu oblízal a rozkošne sa zavrtel s novým úsmevom.

"Budeš to chcieť, až zistíš aké krásne to je, ak niekoho miluješ..." Na túto vetu sa Simir zarazil.

"Ale ja ťa nemilujem!" Zaškriekal na neho a zablikal svojimi žltými žiarivými očkami. Vian na neho zavrnel a chvostíkom mu preplietal stehno.

"Samozrejme, že ma miluješ...Veď si mi pohladil ušká a to znamená," Uvoľnil mu aj priestor medzi nohami. "Že ma," Stiahol sa k nohám a k oslobodenej chvály Simira. Čiernovlások zatajil dych. Zavzdychal na pokyn jeho údu, ktorý bol olízaný Vianom. Bielovlások nečakal ani chvíľu, pobozkal špičku tretej Simirovej nôžky . "MI-LU-JEŠ..." "Mňau!" Zamňaukal mu naň a culil sa ďalej.

"Ááách..."
Jeho telo neposlúchalo malý hlások. Jeho telo celé vzrušené sa poddávalo tej najkrajšej slasti akú kedy prežíval. Zabudol na to, čo sa stalo. Zabudol na to, ako jeho otec vyvraždil celú dedinu. Ako mu vzal poslednú rodinu. Po prvý raz sa milo usmial so slzami v očiach. Bol šťastný. Nikdy nič podobné nezažil. Vian si ho postupne zobral do úst a začal priasť šťastím. Avšak rýchlo pridával, aby to bolo ako vravel a aby sa to Simirovi páčilo. "Ááách..." Ďalej vzdychal. Ďalej sa usmieval. Pretože zistil, že tento mačací démon si ho zvláštnym spôsobom získal. Démon sa tajne tešil tomu, že o chvíľu Simir zakričí jeho meno. To meno, čo chcel počuť práve od neho. A tak sa aj stalo. "VIAN!" Zakričal, keď vyvrcholil do jeho úst a on to všetko vrniac prehltol. Oblízal sa bielovlások.

"Že sa ti to páčilo?" Oprel si ruky o jeho hruď a spojil ich pery v jedno. Predal mu časť tej priehľadnej tekutiny. Úsmev na jeho tvári a žiarivé žlté očká mu čoskoro zodpovedali samy. "Ja som to vedel, rozkošniačik!" Vymyslel novú prezývku a chcel sa s ňou pochváliť. Nemal v úmysle skoncovať s vyučovaním naopak. Ako na ňom sedel a miloval jeho pery, si pomaly dával zo seba tričko dolu. Na svoje gate alebo iné oblečenie, čo by mu prekážalo tiež nezabudol. Potom do neho pomaly vošiel.

"Viaáách..." Vian sa zasmial.

"Viaáách? Ja som Vian, rozkošniačik..." "Bude ťa to asi zprvu boleť, ale sľubujem, že sa ti to potom bude veľmííí páčiť." Simirovi sa uvoľnil povraz na rukách a tak sa oslobodil. Avšak neutiekol do kúta, neodhodil Viana niekam ďaleko...Objal ho a pripravoval sa na to najkrajšie, čo mu, kto mohol dať.

"Veríááaachm...toáááchmu...ááách..." Vnikol do neho úplne celý. Sám bol prekvapený z toho, že Simir neutiekol. Bol rád. Zapriadol. Objal ho tiež. Hľadil ho po chrbte. Než mu jeho belasé, chladné oči nepadli na pravú tvár mladého chlapca. To tetovanie si doteraz nevšimol. Pritúlil sa k nemu viac.

"Takže ty si ten strážca hviezd, rozkošnáčik...Mňauuuu!" Vyvrcholili do seba naraz. Spadli na seba. Teloim nasiaklo vlastným potom, ale krásny pocit im zostal v duši. Vzdychali. Vtedy sa na neho Vian zvalil tak, že sa ich údy navzájom obtierali. Simirovi na tvári tá červeň zostávala, priam sa zvýrazňovala. Mačací démon sa na neho milo usmial. "Tak oficiálne ťa môžem vyhlásiť za môjho študenta, ktorý úspešne prešiel prvou lekciou...Nabudúce sa, ale musíš snažiť viac, aby si am svojou krásou hubil a vzrušoval." Mrkol na neho. Mačací chvostík mu švihal vzduchom. "A teraz ma kusni do uška, zlatko moje." Svoje mačacie uši priblížil k perám čiernovláska.

"Prečo by som sa ti mal zakusnúť do ucha?" Už len tá myšlienka bol desivá a divná.

"Pretože tak dokážeš, že ma najviac miluješ...Ja ťa milujem...Lebo sa s hocikým nevyspím. Teraz to musíš dokázať aj ty." Zatriasol hlavou. Simir nevedel či ho skutočne miluje a tak jednoducho sa zodvihol. Vian spadol tentoraz na nahú prdel.

"Mňauu! Čo to má znamenať? Ešte si mi nekusol do uška!" Začal sa umývať. Predsa už bolo ráno a cechmajster oboch očakával. Hygiena sa musela dodržiavať. Simir našiel skriňu, pozrel na jej obsah a keď si našiel nejaké iné čisté a "neroztrhané oblečenie", tak si ho obliekol. Biele voľné tričko s trištvrťkovými rukávmi. Na to žltá vesta. Zeleno-hnedé kapsáče. Obul si botky a upravil na ruke rukavice. Prešiel k zrkadlu. Pri jeho obraze sa objavil Vian, ktorý mu položil hlavu na rameno. Ba bol oblečený. "Vyzeráš naozaj krásne a zlato, rozkošniačik!" Zablísklo sa mu v mačacích očičkách.

"Prosím ťa, nevolaj ma tak...A k tomu, ja ťa nemôžem milovať, si chalan." Odpovedal. Našiel žltú stuhu na poličke vedľa zrkadla. Zopol si do nej dlhý závoj temných vláskov. Vian skamenel.

"Nemôžem milovať...Nemôžem milovať...Nemôžem milovať...Pche!" Chvost sa mi znovu naježil ako aj ušká. Simir sa na neho pozrel. "Čo to má znamenať?! Len, preto, že som chalan neznamená, že ma nemôžeš milovať! Veď som skoro tak krásny ako ty, tak prečo ma nemiluješ?! Miloval som sa s tebou tak krásne ako sa len dalo a ty mi toto povieš?! No, počkaj rozkošniačik! Ty ma milovať budeš! Urobím všetko preto, aby to tak bolo!" Podišiel mierne podráždený ku dverám, priložil k nim ruku a otvoril ich. "Lebo ja teba milujem!" A zutekal preč. Nechal tam čiernovláska celkom samotného. Stál tam s pootvorenou pusou. Nemal však na to dostatok času. Zbehol z izby a porozhliadol sa po mieste, kde ho cechmajster má čakať. Nemal v úmysle prísť neskoro na skutočné lekcie. Mal príležitosť sa stať hrdinov, i keď mal len jedenásť rokov. Vlastne Vian bol jeho rovesník. Tak sa rozbehol dole schodmi obkrútenými pri stene. Videl tú veľkú mapu celého Albionu a papiere s nápismi: Útok snežného trola - na severnej časti v Snežnej, Záchrana chlapca - neďaleko cechu, Stratená dedina - na druhom ostrove, pri lese čarodejníc. Nechal mapu mapou a preskúmal portálom pri vchode. Jeho modrá žiara sa vírila do kruhov, keby pristúpil asi by ho to teleportovalo na vzdialené miesto. Neskúšal to. Šiel úzkou cestičkou, ktorá sa delila na štyri vetvy. Na pravej strane videl pult s potravinami a domyslel si, že to bude asi obchod. Vedľa neho vchod viedol do spoločenskej miestnosti. Počul z tadiaľ aj škriekavé spievanie opilcov. Tam viedol aj druhý vchod. Ten posledný mal zavreté dvere. Kľuč, ktorý bol zapichnutý vo dverách žiaril striebornou farbou. Zasnene na neho hľadel. Ucho si priložil k starému drevu dvier. Počul zvláštne zvuky, akoby tam chŕlil niekto oheň. Radšej sa vrátil cez poschodie odkiaľ prišiel. Zbadal východ z väčšej izby než bola tá ich. Tak šiel tadiaľ. Naskytol sa v ďalšej veľkej izbe. Až ju zdolal a prešiel cez rám dverí von, uvidel veľkú záhradu s riečkou, na ktorej boli položené mosty. Videl mnoho slamených pandrlákov, s ktorými iný žiaci, oveľa starší, trénovali. Držali skutočné zbrane. Zbadal aj strelnicu a luky, ako naťahujú ostatní tetiny luku a strieľajú skutočnými lukmi. A zbadal aj o niečo ďalej malý ostrovček, pri ktorom sú čúdesné dvere s tvárou. Nevšimol si, že na jeho oči použil nechtiac kúzlo, aby videl detailne v tej diaľke všetky veci. Rozbehol sa po schodíkoch z povaly do záhrady. Pri ringu ho neočakával len starý cechmajster, ale aj zazubený mačací démon.

"Dúfam, že si nezvykneš chodiť tak neskoro...Ale prejdime k výcviku. Chcem, aby si, si zobral toto drievko." Cechmajster mu podal staré drievko, ktoré síce vyzeralo obyčajne, ale obyčajné rozhodne nebolo. Zase obyčajné drievko, kedy do rúk dostanem poriadne železo?

"Ale no ták, cechovnýmecháč..." Vian sa pokúšal o jeden milý úsmev, ale cechmajster sa na neho príliš neusmieval, keď počul ako ho jeho študent nazval. "Chcem povedať, cechmajster...Myslím, že Simir už týchto palíc," aj iných...Padla vo Vianovej hlave aj táto myšlienka, "držal veľa...Čo keby som ho preskúšal s naozajstným mečom?" Cechmajstra táto ponuka lákala, ale mal to dovoliť? Napokon sa usmial. Nastavil ruky a akoby z neba mu do rúk spadli dva novo ukuté meče. Naozajstné meče z ocele a železa. Simir sa zoširoka usmial. Na toto čakal. Vzal jeden meč a začal si zvykať na jeho váhu. Párkrát ním prešiel do vzduchu, aby si aj na to zvykol. Keď v tom...Sa jeho meč skrížil s Vianovým. Prekvapene zodvihol hlavu, ale Vian už bol pri ňom tak blízko, že, keby niečo šepkal, on ho dobre počuje.

"Čo to?" Nedopovedal, pretože sa musel brániť ďalšej rane. Vian sa šibalsky na neho usmial.

"Tak teraz sa nepohráme v posteli, ale v ringu. Strážca hviezd ukáž mi, akou silou môže oplývať niekto tak mocný!" Simir sa snažil odkryť všetky útoky rýchleho démona, ale nikdy nedržal meč. Iba palice a tie boli o dosť ľahšie a menej nebezpečné. Dostali sa spolu na mostík. Vian zhodil čiernovláska na múr, ktorý držal most. Nahol sa k nemu.

"Ako vieš, že som strážca hviezd?" Spýtal sa ťažko dýchajúc, pretože mu démon držal naproti jeho meči svoj a tlačil ho o múr mostu. Zavrnel mu do ucha.

"Pretože iba niekto tak krásny ako si ty, rozkošniačik, môže byť strážca hviezd. To tetovanie ti veľmi sluší." Mrkol na neho. Simir odrazil Vianov meč a odrážajúc jeho útoky sa dostali do záhrady labyrintu.

"Ty si videl moje znamenie?" Ľudia a učenci sa k nim zhromažďovali. Vyzerali ako vyrovnaní skúsení bojovníci, ale opak bol pravdou. Keď rozsekali labyrint sa vracali sekajúc po tom druhom svoju zbraň k ringu. Cechmajster sa spokojne usmieval na svojich učencov. Bol skutočne prekvapený z toho, ako ľahko šermovali.

"Áno a s ním vyzeráš nádherne! Si úžasný bojovník, ešte, keby si bol taký skvelý aj v posteli a nikdy by si sa ma nezbavil, rozkošniačik."

"Už som ti hovoril, aby si ma tak...Nevolal!" Zakričal na neho. Niečo sa v ňom uvoľnilo. Vian sa diabolsky usmial, zatrepotal uškami a vystrel chvost. Aura okolo Simira sa začalo zvýrazňovať. Jeho meč ju nasial. Ohnal sa zväčšeným mečom. Vian nemal toľko sily odporovať čiernovláskovi a jeho meč vyletel do vzduchu a zabodol sa do zeme o pár metrov ďalej. Simir čepeľ svojho meča pritisol na krk ležiaceho a vysmiateho Viana. Démon si všimol Simirové zväčšené žlté zrenice, dlhšie čierne vlasy a tetovanie, ktoré sa mu roztiahlo kúsok ďalej. Akoby to nebol on.

"Keby si ma prebodol, vedel by som, že ma nenávidíš, ale miluješ ma a tak ma za tento malý duelik pobozkáš, že, rozkošniačik?" Vian sa zasmial. Simir meč posunul od krku Viana a ten sa zodvihol. Prišli k cechmajstrovi. Ten tlieskal, ako aj ostatní prekvapení diváci.

"Skutočne si ma prekvapil, Simir. Tvoja zručnosť v boji je neopísateľná. Ak budeš takto ovládať všetky tri umenia hrdiny, obávam sa, že nebude nik, kto by sa ti mohol rovnať." Napravil si fúzy. Simirov hnev ako aj tetovanie, vlasy a oči sa zmenil. "Tak sa zdá, že ten, koho sme očakávali toľko rokov prišiel. Simir Radolie Aurin, týmto priznávam, že si môj študent a že sa z teba stane mocný hrdina a...že je to pravda...Si strážca hviezd." Vian sa na svojho milenca po taju usmieval. Čakal na deň, keď obaja budú pri sebe a milovať sa. Keď obaja sa budú tešíť...Keď bude milovaný tým najrozkošnejším chlapcom pod mesiacom...

Tak sa zdá, že Simir a Vian, mačací démon, sa zblížili. Obaja milujú toho druhého, ale ten jeden to nevie. Simir urobil prvý správny krok na ceste stať sa mocným hrdinom...Čo však znamená, že je strážcom hviezd? To sa dozvie až, keď mu to osud povie...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 yaoi-ka yaoi-ka | E-mail | 1. února 2009 v 13:59 | Reagovat

super kapitola (perv smile) som zvedava kedy nam osud prihra dalsiu

2 ♥nakashima-chan_SB-čka♥ ♥nakashima-chan_SB-čka♥ | Web | 10. února 2009 v 14:02 | Reagovat

pokraaaaaackooooooooooooooooooo

3 RickySweed RickySweed | E-mail | Web | 21. července 2018 v 18:46 | Reagovat

Монолитное домостроение основано на процессе, при котором жидкая бетонная масса заливается в заготовленные конструкции – опалубки. Применяются две http://builderbest.byethost7.com/ разновидности опалубки – съемная и несъемная. Расскажем о том, как они выполняются и в чем состоит разница между этими типами опалубки.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama