close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Stratená kapitola: 6. kapitola - hádanka

24. února 2009 v 20:48 | Antiqua |  Stratená Kapitola
Znova preberá Melissa príhovor. Ano zas preberám príhovor lebo všetko dávam pod prex a potom nechce aby ostal vonku len nadpis tak tu trochu popíšem. Poviedka je inak super tak znovu očakávam niečo kladné zo strany návštevy. :)



Už zasa sedel sám. Tak opustený, obklopený hádankami. Nedokázal sa vyrovnať so svojim osudom. Chcel byť pánom svojho života. Aj nie úplným aspoň polovičným. No jeho žiadosť nebola vypočutá. Jeho nárek sa šíril lesom cechu. Hádzal drobné kamienky do riečky. Kruhové obrazce, ktoré vytvárali predmety malej velikosti, samu zdali tak známe. Videl v nich tváre blízkych. Jeho matka, otec a Lisander. Vtedy sa ešte smiali. Boli spolu. Teda aspoň čiastočne, pretože otec bol stále preč. No všetko to bola faloš. Všetko sa zmenilo okamžikom.


Posledný kruhový útvar bol podobný tvári. Tak známej. Často vídanej. Tá jedinečná tvár, ktorá v neho vyvolala šťastie a pri tom niečo tajomné a priťahujúce. Na koho to myslíš? Ozval sa v jeho hlave druhý hlas. Hlas osoby, ktorú k životu nepotreboval. Rimis. Koho myslíš? Odpovedal otázkou. Rimis sa zasmial. Ty vieš, že myslím na tú mačičku. Choď za ním, aby som si mohol užiť...Vieš, že som sa dlho neozval, ale tvoja duša je veľká a musel som preskúmať všetky myšlienky a pamäť. Striasol sa, keď toho úchyláka v ňom počúval. Rimis daj mi pokoj! Ak si sa chcel "zabávať" tak si mal ísť do iného tela. Ja nie som taký násilník ako ty! Tak ma neobťažuj a čuš! Rimisová prítomnosť zmizla. Skutočne sa mu podarilo vyhnať ho späť do zákutia duše.


"Juchúúúú!" Po tomto zvolaní prišlo veľké tresk.


Simir ležiaci v tráve a na ňom Vian, ktorý vlastne spadol, alebo inak, skočil na čiernovláska. Pri Avových vnútornostiach! Kde sa tu ten zobral? Zamyslel sa, keď na ňom sedel ako na koni. "Smiem vedieť ako si sa tu nabral?" Opýtal sa teda nahlas a znel nazúrene. Možno, preto nazúrene, lebo na ňom sedel mačací démon, tváril sa víťazoslávne a výskal od radosti.


Vian sa na svojho milenca usmial. "Potreboval som ťa vidieť a možno aj pomilovať," zazubil sa a zavrtel. Simirovi nenapadlo zasmiať sa. Už len tá myšlienka mu naháňala hrôzu. I keď Vian sa s ním často v posteli a aj na iných miestach hrával, stále si nezvykol. Ani si zvyknúť možno nechcel. Jednoducho protestoval sa ďalej vyučiť. "K tomu je pekný deň...Taaak, čo, keby sme išli liezť po stromoch? Tie výšky sú úžasné. Skrátka...Mňau! Tak poďme!" Vyskočil od neho. Zobral ho za ruku a pokúšal sa s ním pohnúť alebo dotiahnuť ho k vysokému stromčeku nablízko.


Simir protestoval aj proti tomuto nápadu. "Skôr by som si šiel zaplávať do rieky." Nechtiac navrhol druhú možnosť.


Vian okamžite pustil čiernovláska a bežal sa skryť pod krík. Akoby už len z toho slova - zaplávať - mal strach. Triasol sa na všetkých častiach tela. Vyzeral vystrašene. Chvostík sa k nemu roztrapkaný túlil, ušká mačky mal sklopené a chvejúce sa. Jeho belasé žiarivé očká zakryli viečka, ktoré sa žmúrili a tiahli tuho k sebe pričom vytvárali vrásky. "To nie...T-to je zlý nápad..." Koktal, keď rozprával.


Simir prešiel k nemu s akýmsi nechápavým pohľadom. "Stalo sa niečo?" Sadol si pred neho. Prezrel si kôpku s mačacími časťami tela ako sa trasie. Prišlo mu ho skoro ľúto. Nevedel, čo sa s ním stalo. Inokedy je odvážny a hravý. Čo sa stalo, keď navrhol plávať v rieke?


"Roz-zkošn-niač-čik t-ty snááď ne-evieš, ž-že m-mač-čací dém-moni nen-n-návidia v-v-vo-vo-d-d-du?" Posledné slovo zo seba vydal, akoby bolo zakliate. Celé telo sa mu neprirodzene chvelo. Dýchal prudko a zaťahoval uši aj s chvostíkom k sebe.


Keď toto s ním robí slovo...Tak, čo potom s ním skutočne robí voda? Ubzikla mu ďalšia myšlienka. Zachvel sa a v duchu si chvíľku nadával za to, že taký návrh vôbec poddal. "Áno, viem. Ale..."


"A-ale?" Vystrašene vyslovil spýtavo.


"Ak by si veľmi chcel, mohol by si sa zbaviť strachu." Dopovedal. Nevedel, prečo to robí. Možno mu chcel naozaj pomôcť. Áno. Určite chcel, aby sa tak nebál, aby prekonal sám seba. Aby on bol pánom strachu.


"A-ak-ko t-to m-myslíš, rozk-košniač-čik?" Strach mu bil v očiach väčšmi.


Simir sa na neho povzbudivo usmial. Chytil mu pritúlené ruky k telu. Vytiahol ho. Netrvalo dlho než spadol, pretože Vian svoje ruky opäť priložil k svojmu roztrasenému telu. "No tak! Ja v teba verím! Musíš to zvládnuť. Ver si a povedz, že voda je priateľ." Prehováral ho pri čom sa postavil, oprášil a prišiel k nemu.


"V-v-v-v-vo-o-o-d-d-da?!" Zmetal so sebou až tak, že si jeho milenec myslel, že dôjde k zemetraseniu.


"Ty si, ale trasorítka!" Povedal a pousmial sa na neho. Zachytil mu ruky. A pomaly ho vyťahoval z úkrytu. Ťahal ho k rieke.


Jeho belasé očká sa zaligotali. Snažil sa, naozaj sa snažil o to, aby sa nebál. Záchvevy boli čoraz menšie a zriedkavejšie. Kráčal krok po kroku. Jeho ruky mu držal čiernovlások. Díval sa na neho. Ako sa mu snaží pomôcť. Hádanku démonických dverí si nevyriešil, ale moju hádanku chceš vyriešiť, rozkošniačik?


Simir mal už dve nohy namočené. Voda mu siahala už po kolená. Vian stál stále na súši. Povzbudivo sa ešte raz usmial. Jeden na súši a druhý v rieke. Čiernovlások prerušil spojenie ich rúk, zhodil zo seba tričko a naspäť zachytil jemné ruky bielovlasého chlapca. "Vian, ty to zvládneš. Len treba trochu odvahy a pôjde to." Žmurkol na neho.


Hrdinsky sa usmial. On vo mňa verí! Spravil drobný krok. Potom priložil druhú nôžku do páru. Pozrel sa na svojho nepriateľa - vodu. Aká priezračná a čistá sa skláňala k jeho nohám. Belasá ako jeho oceánske oči. Krok osudný pre neho. Rovno do priezračnej vody. "Ááá!" Odskočil späť na súš. Zľakol sa teploty vody a najmä zmeny látky. Znova sa začal triasť.


"Vian...Ja v teba verím."


Vianovi vybil na chvíľu dych. Než prijal úsmev a spravil znovu ten istý krok a ďalší do vody. Dokázal to. On prekonal vodu! "Rozkošniačik! Ja som to zvládol!" Poskakoval vo vode a spustil ruky k nej. Oblial sa ňou ako zmyslov zbavený priamo do tváre.


"Ty si to zvládol!" K blázneniu sa pripojil značne veselý čiernovlások. Náhle k nemu podišiel, usmial sa a...Spravil to z citov a toho, čo skutočne cítil. Jemné dotyky pier o pery.


Vian stál ohúrený. Jeho pery. Pery uzamknuté a ochucované niekým, komu patrili. Tak nežne prikladal jeho cenné ústa k tým jeho. Vychutnával si pomaly tú jedinečnosť. Nešťastne zavrnel, keď sa Simir odtiahol. "Rozkošniačik, ty dokážeš bozkávať ako Boh." Konštatoval so zamilovanými očami.


Chlapec s havraním hniezdom na hlave sa zasmial. Zhodil Viana hlbšie do rieky. A práve tak sa začala vojna v rieke.


"Nechytíš ma!" Kričal na neho Vian s jeho úchylným úsmevom. Plával až neuveriteľne dobre a rýchlo, čomu sa Simir iba divil. Bielovlások si vychutnal jeho prekvapený pohľad až kým sa odhodlal povedať: "Ty snáď nevieš, že mačací démoni sú výborní plavci?" K čomu pridal aj uchechtanie.


Simir sa neodhodlal vzdávať. Hodil sa do vody a plával ako mu končatiny stačili k mačaciemu démoníkovi. "Už ťa dobieham, trasorítka!" Zvolal ešte raz. Zbadal ako sa Vian nebezpečne blížil k útesu v rieke a on nedáva pozor, kam pláva. "VIAN!" Zakričal, ale už bolo neskoro, pretože mladý mačací démon narazil do útesu, omdlel a pomaličky mu mizol z dohľadu v hlbinách. Neotáľal, nadýchol sa a ponoril. Videl ako jeho telo pláva v prúdoch na dno. Jeho belasé oči zakryté pod viečkami. Pootvorené ústa, z ktorých uniká kyslík. Mačacie ušká a chvostík nesúce sa vo vode celkom zmáčané. Niečo sa stalo. Z Vianovho tela vyšla vlna, ktorá narážala do skál a aj do Simira. Vlny narážajúce o jeho telo ho nezastavili. Naopak priťahovali ho k sebe. Telo jeho milenca zrazu zažiarilo. Dostávalo žiaru hviezd. Čo sa to deje? Spýtal sa, keby náhodou Rimis vedel. Avšak ticho mu bolo nedostatočnou odpoveďou. Preto sa pustil naproti prúdu. Proti vlnám. Len kúsok. Načiahol ruku po jeho voľne pustenej. Zachytil ju a poriadne chytil. Žiara sa prilepila aj na jeho telo a teraz obaja vyžarovali mocné svetlo. Konečne vyplával aj s jeho telom. Dotiahol ho na súš. Chytil vzduch do pľúc a čo najrýchlejšie si priložil ucho k jeho hrudi. Smutne pozrel na Viana. "Nie...No ták!" Sklonil sa k nemu a začal s prvou pomocou. Päťkrát masáž srdca a dva vdychy z úst do úst. Takto to pokračovalo. Simir zúfalo prekonával ďalší smútok a zásah v jeho živote. "Nesmieš umrieť...Ja ťa potrebujem!" Chytil mu ramená a pritisol si ho k sebe. Hľadel mu do nevinnej tváre, ale ani tá mu nenaznačila známku života. Viac nevidel tie energické belasé oči. Srdce mu praskalo. A vtedy sa jedna malá vráska na jeho tvári pohla. Potom ďalšia a ďalšia. Kým sa jeho oči neotvorili. Simir to nevidel. Tísol si ho k sebe a hlavu mu máčal v hrudi. Jeho srdce. Tĺklo.


"Ja ešte neumieram, rozkošniačik. Tak tu nejač ako baba. Mňa sa tak rýchlo nezbavíš, to som ti už povedal." Slabo na neho prehovoril s milým úsmevom.


Simirovi sa nechcelo veriť, že ten hlas ešte niekedy bude počuť. Srdce sa mu vyliečilo už len tým ako začulo hlas milovanej osoby. "Do Avových vnútorností...Teba sa naozaj nezbavím." Zažartoval si aj on.


Vykašľal niekoľko pramienkov vody a potom sa pokúšal nabrať sily. Vyšmykol sa z náručia Simira, sadol si a otriasal sa. Všetky kvapky vody z neho leteli ako fontána a dopadali na Simira. "Juu...Prepáč, ale myslel som, že ti nezaškodí trošku vodičky. Nie?" Milo a hlavne nevinne sa zatváril a sadol si k stromu.


"Tak ďakujem, ale pred chvíľou som ťa zachraňoval z podmorského sveta." Sadol si k nemu a tiež si začal žmýkať svoje oblečenie. Po chvíle usúdil, že má omnoho vlhšie šaty než na začiatku, pretože mačací démon sa stále otriasal a na neho dopadali tie pramene vody z Vianovho tela.


Chvíľu trvalo než sa obaja usušili.


"Smiem sa ťa niečo spýtať?" Povedal po momente ticha zvedavý Vian natŕčajúci svoje mačacie ušká. Simir potriasol hlavou.


"Ako si to myslel s tým, že ma potrebuješ a že nesmiem umrieť?" Zazubil sa a naďalej pozoroval pohľad Simira, ktorý pripomínal to, že sa obaril.


Celú tvár mal červenú. On to celý čas počúval? Nakoniec mi povie, že to urobil naschvál. Povie si, keď v tom sa z druhej strany ozve ďalší, vyspelejší hlas: No a keby len on... Rimis sa začal vážne nepríjemne smiať. Nadýchol sa a znovu sa pokúšal vymazať hlas Rimisa zo svojej hlavy. Vyšlo to a to sa ani poriadne nesnažil. "Ty si to počul? No...Ja som to povedal, preto, lebo...Určite ťa rodina potrebuje, nech to je ktokoľvek, smrť príbuzného by ich dojala. A keďže tu nie je rodina a tvoji blízki, tak som to spravil ja. Keby náhodou by si odišiel." Zahral to ako sa dalo.


"No samozrejme! Rozkošniačik...Predo mnou neukryješ pravdu. Ty ma skutočne miluješ!" Víťazoslávne preniesol.


"Mohli by sme prejsť na ďalšiu tému?" Zareagoval tak, aby sa nestal obeťou ďalšieho trápneho vtipu.


"Mňau! Takže ty ma miluješ! Rozkošniačik ma miluje!" Usmial sa na neho ako slniečko na hnoji. Simirov nemilý pohľad zmenil vo Vianovi plány. "Tak dobre...Akú si mal vlastne hádanku? Vieš...Ja som sa tam nudil bez teba. Ten starý plešatý chrapúň ma tam komandoval a ja som bol v tom úplne sám. Nielenže sme sa tam potom hádali a stratili na čase, ale ty si nás ani nezastavil! Skrátka chýbaš tam. Mňau! Tak ideme spolu vyriešiť tú hádanku! Aká bola tá hádanka?"


S čiernovláskom sa niečo stalo. Niečo sa v ňom pohlo. Akoby ho niekto štípal po celom tele. Prestal vidieť, počuť, vnímať...Premiestnil sa do zákutia svojej duše - do temnej strany.


Pomaly otvoril žlté oči. Cítil sa slabý, unavený a všetko ho bolelo. Dalo by sa to nazvať aj chodiacim zombiem. Celý priestor bol tmavý a temný. Pôsobil na neho zvláštne. Temná cela. Veľa pút, samé reťaze. Všimol si, že je nahý, že visí na stene, ruky má v putách do vzduchu vyhodené, nohy od seba tiež v putách. Visel nad zemou asi pol metra. "Kde to som?" Spýtal sa vyslabnutým hlasom. Odniekiaľ začul smiech. Ten smiech už počul, ale nespomenul si. Z tmy sa vynorila postava blížiaca sa k nemu. "Rimis!" Okamžite uhádol a zbystril zmysli. Avšak stále nerozkazoval svojim silám a nedokázal skoro nič viac robiť, než len hovoriť.


"Áno, Simir. To ja som ťa tu uväznil." Odpovedal stručne a stále sa k nemu približoval. Zastavil a nechal pred ním a Simirom asi metrovú vzdialenosť.


Nechápavo sa zatváril. "Prečo?" Jednoduchú otázku položil. Akoby videl pred sebou Lisandra alebo seba v budúcnu. Rimis mohol mať asi sedemnásť alebo osemnásť. Jeho diabolský úsmev patril dokonale k jeho povahe úchyla.


"Pretože som si chcel užiť a tú mačičku trošku využiť. Lenže ty si mi to nedovolil. Tak som pracoval na pečati uzavretia. Podarilo sa mi to a uväznil som ťa do mojej najobľúbenejšej časti tvojej duše. Môžem ťa tu držať tridsať minút, ale ty nevieš, čo všetko sa do toho limitu dá stihnúť. K tomu, tá mačička je hneď vedľa a ty mi nemôžeš v ničom zabrániť. Visíš tu predo mnou celkom nahý a si bezbranný všetkému, čo ti môžem spraviť." Nebezpečne sa mu blýskalo v žltých očkách. Jeho jazyk oblizol spodnú peru.


Simir nasucho prehltol. "Neopováž sa Vianovi ublížiť! Mňa zbi! Len jeho nechaj! Urob si zo mňa slameného panáčika a zbi ma. Nechaj ho, prosím."


Zasmial sa. Znovu. "O, sám mocný Simir ma prosí!" Až nebezpečne rýchlo sa prilepil k jeho nahému telu. Cítil, ako sa Simir pod jeho dotykmi chveje. Nerozoznal či z tých dotykov alebo zimy, ktorá tu panovala. "Na tvojom mieste by som sa bál o teba než o neho. Zatiaľ nemám vlastné telo, ale viem, že, čo sa stane tvojej duši, stane sa aj tvojmu telu. Takže môžem ukojiť svoj chtíč dvoma muchami naraz." Znovu sa mu zablysklo v očiach.


"Dve muchy? Nerozumiem tomu, čo hovoríš, ale nedovolím, aby si Vianovi ublížil!" Konečne ho Rimis pustil a zasmial sa mu do tváre. Jeho staršie dvojča prešlo kúsok ďalej. Zamieril svoje ruky na tmavú chladnú stenu pred nimi vzdialenú asi dva metre. Neskôr sa vytvorilo zrkadlo. "Zrkadlo?"


"Áno. Zrkadlo Rentianu je prostredkovateľským predmetom. Často ho používam, aby som videl, čo robíš. Môžem ním nahliadnuť do priestoru, v ktorom sa nachádzaš a čo robíš. Všetko počujem, cítim, vnímam a vidím. Dve muchy...Teda ty a tvoj mačací démonik." Odpovedal a pristúpil znovu k nemu.


"Čože? Čo majú dve muchy spoločné s Vianom a so mnou?"


"No, nedovolil si mi sa pomilovať s tvojím kocúrikom. Tak som sa rozhodol, že sa pomilujem aj s tebou, aj s ním v tom istom čase." Pohľad čiernovláska visiaceho na stene ho prinútil znovu sa uchechtnúť ,ak nie zasmiať. Nechcel strácať čas.


Vian sa mu práve díval do očí a škeril sa na neho. "Pozeraj sa na to ako to začnem robiť tvojmu miláčikovi." Zhodil Viana k zemi, ktorému tým vybil na chvíľu dych a nemohol sa ani rýchlo spamätať z toho, čo sa v skutočnosti stalo.


"Rozkošniačik?" Opatrne zamraučil pridusený mačací démon nachádzajúci sa pod telom čiernovláska. Pozoroval so strachom meniaceho sa milenca. Jeho čierne vlasy sa predĺžili, oči dostali temnejší dojem a pôsobil chladno a strachnaháňajúco.


"Ou, ahoj mačička. Dlho sme sa nevideli. Dúfam, že si na mňa dlho nečakala. Sľubujem, že si to užijeme...a Simir určite tiež."


Akoby na neho bol prehovoril úplne niekto iný. Poznal ho. Vedel, že to je on. Stuhol. Obával sa toho, že sa to stane. Ale časom na to prestával myslieť, pretože sa nič nedialo. Zabudol na to, ale teraz...Teraz by nechcel byť vedľa neho. "R-r-ri-m-m..."


"Áno, Rimis. Vidím, že si na mňa nezabudla." A vyzliekol si tričko s kapucou. Odhalil vypracovanú krásnu hruď, na ktorej sa odrážalo zapadajúce slnko.


"Čo to má znamenať?! Okamžite zlez z neho a nechaj ho napokoj, ty, ty..." Zakričal na neho z duše Simir, ktorý hľadel na neho ako stojí pri zrkadle, usmieva sa a má dole zo seba tričko ako jeho skutočná postava v realite.


"Ty, ty? Áno, ja, ja..."


Simir si neuvedomil tú rýchlosť. Rimis pootvoril ústa a celkom nahý mu skĺzol jazykom po odhalenom krku. Držal čiernovláskové vlasy, aby mu nepadali do cesty zvedavého jazyku. Na jemnej pokožke sa objavili malé hrčky, zimomriavky.


"Čo-čo to robíš?" Vyhodil zo seba vystrašený. Pohľadom stále sledoval Viana, ktorý bol zbavený všetkého oblečenia ako aj Rimis a ako sa nechtene poddával skúmavému jazyku, s ktorým čiernovlások mu skĺzal po krku.


Rimis sa usmial. "To, čo som vravel. Využijem aj teba, aj tvoju mačičku zároveň." Potom sa vrátil k jeho krku. Tentoraz nebol iba jazyk zvedavý, ale aj jeho zuby. Kúsal mu do krku ako upír hľadajúci čerstvú krv smrteľníka.


"T-ty si úchyl...N-nech-chaj ho i-inak...!" Medzi vzdychmi sa pokúšal vysloviť to, čo chcel a dať tomu dôraz. No jeho telo bolo vyslabnuté a aj ono sa poddávalo vzrušeniu.


"Ja viem, že som úchyl. Prepáč, ale ja som veľké zviera a musím uloviť viac obetí než som pôvodne mal namysli. Síce som chcel iba tvoju mačaciu hračičku, ale, keď si sa tak ponúkol." Prešiel jazykom po hrudi. Oslintal ju.


Simirové telo bolo, akoby v tranze. Nepočúvalo ho. Jeho oči sa však dívali iba na zrkadlo. Viac vnímať nechcel. Bál sa o milovanú osobu. Celkom sa nenávidel za to ako mohol dovoliť Rimisovi sa k nemu tak blízko dostať. Sledoval to so žltými očami zaplnenými malých kvapalných kryštálikov. Celú tú dobu si stál pri mne:
Vian sa pustil do bitky s učencami, ktorých zaujal Simir. Stále si mi hovoril ako ma miluješ: "Ty ma jedného dňa budeš milovať!" "Kusni mi do uška...Tak dokážeš, že ma miluješ viac ako niekoho iného." "Sprav to, lebo ja ťa milujem..." Prekonal strach iba kvôli mne: "V-v-v-v-vo-o-o-d-d-da?!"
"Ja som to dokázal!" "Juchúúú!" Stále a stále si mi pomáhal, učil ma a ja...Som ťa zoznámil s dušou, ktorá sa usídlila v mojom tele. V jednom okamžiku som zistil, že som ja ten, kto ti robí iba zle...A ty si ten...Kto ma skutočne miluje. Pomaly sa rozpamätával na to všetko, čo sa stalo za ten rok: Ako modelovali slamené panáčiky, ako šli na lov do cechovného lesa a stretli čiernonôžky, ako sa bili, ako si dávali súťaže a potom rozbili vázy a drahé starožitnosti, ako sa učil milovať...Dni, na ktoré nezabudne a vryl si ich do srdca. Nevšímal si to, ako Rimis mu derie svojim jazykom celé telo. Bozkáva jeho končatiny. Kúše do neho. No jeden okamžik sa zvrtol. Cítil tú bolesť, ktorú videl aj vo Vianových očiach. Preniknutie do dvoch tiel jedným pohlavným údom.


"Ááách!" Vykríkli naraz dve obete.


Rimisov penis sa dostal celý do ich bezvládnych tiel. Neopatrne sa rozpohyboval a prudko do nich prirážal. Jeho oči mu zakryla túžba. Čakal na tento deň, celý rok, aby mohol potom čakať na druhý.


Simir cítil ako z neho ubúda. Do očí sa mu vdrali omnoho väčšie kryštáliky a tie sa preborili z jeho viečok a ako novovyvreté začali zaplavovať skrytú tvár v čiernej záplave vlasov. Videl ako Vian z posledných síl drží viečka, aby nezaspal, aby neupadol do tmy. Bál sa toho. Belasé, kedysi žiarivé oči sa mu zdali bolestné a ustrašené. Až kým sa zavreli. A práve vtedy Simir pocítil skutočné zúfalstvo. To ty si moje svetlo...Vian, milujem ťa.


"VIAAAN!" Zakričal z plného hrdla. Záblesk ožiaril jeho telo a on získal kontrolu nie nad telom v duši, ale v skutočnej podobe. Okamžite vyšiel z Viana a zachytil ho do náručia. NIEE! Ja sa vrátim! Začul vo svojej hlave veľký krik, ktorý zrejme vytvárala duša, z ktorou sa musel deliť o telo. "Vian." Pohladil ho po líci, odstránil jemne všetky kvapôčky a pery mu zľahka, nežne pobozkal.


Postavil sa, no okamžite zistil, že to nebude možné. Rimis mal pravdu. To, čo sa mu stalo v duši, sa mu stalo aj v skutočnosti. Sykol. Niečo ožiarilo miesto, kde sedel s náručím zaneprázdneným milovanou osobou. Pozrel sa tým smerom. Na drevenom koly visel lampáš plný svetla. Za skleneným rámom poletoval okolo hlavice sviečky malí energický duch, menom plamienok. Dodával celú energiu predmetu. A za to ho ten lampáš kryl pred vetrom a chladom. "Viem aká je odpoveď." Prešiel pohľadom na spiaceho démona. "Ty si mi pomohol zistiť aká odpoveď má byť na tú hádanku." Chytil Viana poriadne a napriek veľkým bolestiam sa postavil a obliekol sa. Nenechal ani Viana nahého, predsa nechcel, aby ochorel. S plným náručím a syčaním sa vydal cestou do záhrady cechu a na malé ostrovčeky.


Bolesť bola čoraz intenzívnejšia, ale on ju nevnímal. Aspoň sa o to pokúšal. So sebou si nevzal iba Viana, ale aj malého skleného kamaráta s energetickou dušou.


Položil mladého mačacieho démona k stromu. Lampášom buchol do kamennej tvári.


"Prebuďte sa démonické dvere!" Zvolal ochabene, pretože sila sa mu stále nevrátila v takej veľkej podobe ako ju potreboval.


Oči temnoty sa otvorili. Kamenná tvár pootvorila ústa a znovu hľadela do tmy pred sebou. "Tvoja cesta je temná. Iba svetlo ju môže osvetliť." Prehovorila na neho znovu tými istými dvoma vetami.


Simir ešte raz buchol lampášom do démonických dvier a krivo sa usmial i zatajil bolesť, ktorá ho neopúšťala.


"Ó, to je krásne. Tvoja cesta je osvietená. Môžeš vstúpiť." Tvár zmizla a miesto nej sa objavili skutočné dvere s ornamentmi. Tie sa po chvíli otvorili a odkryli temnotu zahalujúcu neznámy priechod na tajné miesto.


Celý zničený spadol s pomoci únavy a bolesti do trávy aj s lampášom.


Vysvetlivky: pri Avových vnútornostiach - viac menej niečo ako dokelu XD
trasorítka - taká malá urážka XD


Jedna hádanka bola vylúštená, ale ostáva ich ešte omnoho viac. Nový omnoho krutejší tréning než predtým sa začína. Kto ovládne všetky tri umenia, zloží skúšku a stane sa hrdinom? Prestane sa Vian báť Simira? Aké prekvapenie nás čaká? Kto sa po dlhšom čase znovu ukáže v poviedke? To zistíte až v ďalšej časti...










 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Melissa majitelka - melissa-uchiha-kun.blog.cz Melissa majitelka - melissa-uchiha-kun.blog.cz | E-mail | 25. února 2009 v 6:30 | Reagovat

No takže vidím, že si si dala záležať lúbilo sa mi to, ale s tou vodou nepreháňala si ja som svoju mačku naučila milovať vodu za 5 minut xD. Fakt ešte keď som bývala v Petržaloke v rodinnom dome. No dobre už sa ti nerozpisujem je to peknučké.

2 KIRO KIRO | Web | 25. února 2009 v 14:41 | Reagovat

____*hbl*hdl*________*hdl*hdl*______

_____* hdl*___*hdl*____*hdl*_ __*hdl*____

___*hdl*______*hdl*_*hdl*_______*hdl*__

__*hdl*____ _____ _*hdl*__________*hdl*__

__*hdl*__________________________*hdl*___

___ * hdl*________Obíhám________*hdl*___

____*hdl*____________________ *hdl *____

______*hdl*________své______*hdl*_______

________*hdl*____ _____ ___*hdl*________

__________*hdl*________*hdl*__________

____*h dl*__ _*hdl*____*hdl*___*hdl*____

___*hdl*______*hdl*_*hdl*_______*hdl *__

__*hdl*__________*hdl*__________*hdl*__

__*hdl*____________ _________ ___*hdl*___

___*hdl*_________přátele________*hdl*___

____*hdl*___ _____ ____________*hdl*____

______*hdl*______:) _:) _:)____*hdl*______

__ _____ _*hdl*__________*hdl*________

_________*hdl*________*hdl*____ ____ __

_____*hdl*___*hdl*____*hdl*___*hdl*_____

___*hdl*______*hdl* _*hdl *_______*hdl*___

__*hdl*__________*hdl*__________*hdl*___

__*hd l*___ _____________________*hdl*___

___*hdl*_______které mám mots___*hdl *___ _

____*hdl*____________________*hdl*_____

______*hdl*______ráda _:-*_ _*hdl*_______

________*hdl*_____________*hdl*________

_________ _*hdl *_________*hdl*__________

_____________*hdl*_____*hdl*__________ _

__ _____________*hdl*_*hdl______________

________________ *hdl*_________________

3 KIRO KIRO | Web | 25. února 2009 v 14:42 | Reagovat

hups tam som to zabudol prepisat...no to posledne ale co uz stava sa aj lepsim osobkam :P

4 yaoi-ka yaoi-ka | E-mail | 25. února 2009 v 22:05 | Reagovat

Sugoi!!!! moc sa tesim na pokracko!!!..... tie dvere sa naozaj tak daju otvorit???

5 Antiqua Antiqua | 26. února 2009 v 14:10 | Reagovat

yaoi-ka: jj...zažneš lampáš a začneš s nimi hovoriť a je to XD

6 yaoi-ka yaoi-ka | E-mail | 27. února 2009 v 13:40 | Reagovat

Skusila som to a islo to... dakujem moc!!! nechapem ze ma to nenapadlo skor!!!

7 ♥nakashima-chan_SB-čka♥ ♥nakashima-chan_SB-čka♥ | Web | 27. února 2009 v 18:31 | Reagovat

peknô moc moc inak na blogu mám link na parádne yaoi doujinshini na všeliake anime ako sú Naruto ,Bleach,death note a dalšie....mno šak juknite

8 yaoi-ka yaoi-ka | E-mail | 18. května 2009 v 23:26 | Reagovat

planujete vobec pokracovat v tejto poviedke???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama