Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Stratená kapitola: 5. kapitola - predposledný krok alebo hop?

20. února 2009 v 17:05 | Antiqua |  Stratená Kapitola
Znova preberá Melissa príhovor. Takže zas je to veľmi pekné normálne to ani neviem napísať do komentov, dobrá práca Antiqua :) takže pokračuj v písaní a bude to OK :) a očakávam kladné komenty ;)



Zúfalo hľadal jedinú prekliatu myšlienku. Chcel vysvetlenie. Chcel niečo, čo by mu odôvodnilo, prečo on. Prečo on sa stal obeťou niečoho takého absurdného? Nemal sa narodiť s inou dušou. Nemala zomrieť jeho milovaná a jediná rodina. Túžil po nejakej odplate. Dôvod. Čo by mal robiť. Poznal skutočnosť. Tak dlho sa mu ukrývala pred očami. Tak dlho o nej nevedel. A práve preto bol šťastný. Do okamžiku stretu zoči voči s pravdou. Vtedy jeho šťastiu dal zbohom. Lenivo sa opieral o plot. Než sa nazdal, zbadal v diaľke po štyroch sa pomaličky pohybujúceho Viana. Musel sa zasmiať. Tým upútal aj starého cechmajstra.

"Pomôžem mu." Hneď sa ponúkol, pretože sa domnieval, že mačací démon sa k nim dostane takýmto tempom až poobede. Cechmajster prikývol. Na pokyn Simir jednoducho zareagoval a zbehol cestičkou, ktorá viedla k cechovnému lesu.

"Ja toho Rimisa zabijem až sa mi dostane do rúk..." Vian si celú cestu neodpustil, čo len chvíľku byť ticho a nenadávať na určitú osobu, kvôli ktorej mal problémy a bolesti. Simir zachytil pár viet a zase sa, len uškieral. Jeho blízkosť Viana zaskočila. Zastavil a hľadel prekvapene na uškŕňajúceho sa čiernovláska. Potom zistil, čo bola príčina. Našpulil pery, privrel očká, prekrížil si ruky cez prsia a hral sa na odutého. To však malo opačný výsledok než malo pôvodne mať. Simir sa skrúcal v ďalšom smiechu.

"Mal by si sa vidieť. Vyzeráš ako nadutá žena, ktorá práve zistila, že jej manžel ju podvádza...Inak Rimis ťa pozdravuje." Pobavene sa ďalej usmieval na vytočeného mačacieho démona. Nikdy ho takto nevidel, ale musel uznať, že táto pozícia, ktorú mačací démon vytváral sa mu zahovárala a pôsobila vtipne. Naopak Vian bol zaskočený úsmevom, ktorý hral jeho milencovi na tvári. Žeby to hral? Aký skutočne si, rozkošniačik? Podobné otázky mu hrali na nervoch. Ani si neuvedomoval ako veľmi chcel o Simirovi vedieť viac.

"Pche! Za to ty si teraz ako klaun s červeným nosom a nerovnomerne rozliatými farbami po sebe...Ale za to...Si až neuveriteľne zlatučký, rozkošniačik..." Možno by pokračovala diskusia a oni by sa bavili...A spravili by rekord, ale cechmajstrovo škrípanie zubov bolo hlasité a oni nechceli ohlúchnuť...Sami nevedeli ako sa dá z toho ohlúchnuť. Simir ponúkol svoju ruku k Vianovi. Ten ju chytil a pomaličky sa zodvihol. Znovu spadol s čerstvou bolesťou. "Mňau!" Vian si pohladil poranené miesto, sklopil mačacie ušká. Simir si k nemu čupol aj s ľútosťou mu hľadel do očí než ho zobral do náručia a tak ho viedol k strelnici, k cechmajstrovi. Mačací démon vyjavene pozoroval svojho milenca. Milo bol prekvapený, tým, čo čiernovlások spravil. Ako sa jeho telo opieralo o Simirové ruky. Ako pomaly a opatrne s ním kráča. Ako sa príjemne tvári. Ako mu žiaria žlté očká šťastím. Ako cíti jeho bijúce srdce. Srdce, ktoré možno bije alebo bude biť iba pre neho. Pritisol sa k nemu tuhšie, zaboril bielovlasú hlavu do vesty, aby počul tlkot srdca jeho milovaného. Cechmajster na nich hľadel znechutene. Predsa neuznával lásku ani normálnu. Kedysi bol známym lámačom sŕdc, ale čas ho zmenil navonok a vnútro sa mu zmenilo pri diskusiach s Jiredinom, ktorý bol ešte väčší úchyl než on pred dávnymi rokmi. Až sa dostali do kruhu a k plotu, za ktorým sa týčili umelo vytvorené, zmenšené, papierové hory a slamené pandrláky. Simir pomaly, nežne a opatrne položil Viana na nohy.

"Dúfam, že mi vysvetlíš, prečo si prišiel tak neskoro." Zahundral značne zaujatý a hlavne znechutený starec. Vian sa poškrabal na brade, zamyslene pozoroval nebo zatiaľ, čo jeho milenca zaujalo niečo úplne iné. Najprv hľadal v čiernovláskovi trochu pomoci. Aký bol sklamaný, keď ho ani nezaujal. Tak sa zhlboka nadýchol, prižmúril oči a s novým duchom sa začal prekonávať.

"Včera večer som bol v lese. Čumel som na tie žiarovky na temnom okienku. Zrazu ma niekto prepadol! Mňau!" Rozprával to celkom prežívane a cechmajster tomu slangu nielenže nerozumel, ale ani nechcel. Simir sa tváril, že nevie o čom je reč, ale v mysli sa smial a bol by prisahal, že počul aj smiech z inej strany. "Mno, ten neznámy divoch zo mňa zoškrabol aj poslednú handru a než som sa nazdal tak bol aj on úplne naháč...Mňau!" Toto rozprávanie, ktoré bolo hlasité privolalo zvedavcov, ktorí "náhodou" začuli kúsok zaujímavého príbehu. "Potom sa na mňa vrhol...Mňau! Škrabal som, kusol som...Mňau!" Simir sa nedokázal ovládať. Tak rád by sa smial. Čo smial...Rehotal. Ale nebolo by to vhodné a asi by nemal príležitosť si to vypočuť ešte raz. "Robil som, čo som mohol, ale on bol silný divoch...Možno prišiel z Wenvery...Umieral som bolesťou a on sa stále smial, akoby bol nejaký klaun! Mňau!"

"Vian, mohol by si prísť už k tej časti, ktorá ma zaujíma?" Cechmajster bol tak rád, že mačací démon nebude pokračovať v tomto nevhodnom príbehu. Nevedel prečo, ale ani mu nepripadalo čudné, že tí dvaja - hlavne Vian - majú také reči o činnosť určenej na plodenie deti. Jedenásťroční ako keby dvadsaťroční. Vyjasnila sa mu myšlienka v hlave, ktorú nezakrýval skoro ani chlp.

Mačací démon sa zamračil, pretože mu ten starec prekazil dokonale premyslenú historku. Jeho oči sa mu sklopili, nafučala sa mu tvár - pripomínal balón - chvost sa mu obkrútil okolo ruky.

Všetci diváci si odkašlali alebo začali pískať, akože nič nepočuli a oni nič nemali v pláne odpočuť. Odišli aj s povzdychmi do ďalších častí záhrady cechu, kde by mohli pokračovať v tréningu.

"Ty jeden plešatý tajtrlík..." Zašomral potichu a hlavne pre seba, aby dostal zo seba tú dávku hnevu, čo sa mu dostala do vnútra. Bolo by mu jedno, keby to počul cechmajster, stál si za svojim a stále neprestal hrať pána urazeného. S ďalším povzdychom z neho spadla herecká maska. Vypustil udusený hnev. "V lese som zaspal a našiel som sa ďaleko od záhrady cechu asi dvadsať minút cesty. To je dôvod. K tomu som mal bolesti..." Dopovedal by, keby ho neprerušil plešatý muž, ktorý nemal chuť na nejaké slová použité z dospeláckeho častého slovníku. Dôrazne si odkašlal.

To Simir nemohol ďalej vydržať. Pustil sa do hlasného smiechu. Pripadal si ako v nejakej telenovele. Rozhodne hral skôr diváka než herca, ale nechcel, aby táto paródia pokračovala. Asi by sa smiechom zahubil. Nielen starec, ba aj bielovlások na neho valil oči, akoby spadol z albionskej oblohy. Až sa čiernovlások upokojil, nasledoval konečne začiatok lekcie.

Cechmajster im dal do rúk luky. Nenechal si ujsť pohľad na tých dvoch prekvapených. Ale vedel, že čas rýchlo plynie a oni dvaja by sa mali, čo najskôr naučiť jedno z troch najdôležitejších umení hrdinu. Uchopil luk. Vyzeral naozaj komicky. Starý dedo mráz ako drží kožený luk a naťahuje so šípom tetinu.

"Dúfam, že toho cechmecháča trafí kolaps a my dostaneme nového cechmecháča. Ten starý plechovkáč by potreboval hodiť do cestovného vreca...Určite by sa tak rýchlo nevrátil." Pritom ako im starý muž ukazoval ako sa má držať luk a narábať s ním, Vian šeptal Simirovi do uška a ten sa ako na povel potichu smial. Avšak, keď nadišla chvíľa, aby sa preukázali oni, nestalo ticho.

Lekcie, ktoré mu poskytoval cech boli čoraz ťažšie a ich malé misie náročnejšie. Zmenila sa mu minulosť a osobnosť. Rok ubudol. Stále čítal múdre knihy, obratne s pomocou meča rozsekával slamené panáky, lukom prestrielal všetky stromy. Nepovediac o tom, čo strávil s Vianom.

Mačací démon prekonal rok. Cítil, že sa blíži niečo veľké. Že ich cechmajster čoskoro prepustí, ale neprichádzalo nič. Sledoval ako Simir nadobúda silnú a dokonalú postavu. Avšak aj on sám sa mierne zmenil. No jeho osobnosť mu zostala. Naďalej spával pri svojom milovanom. Miloval ho každým okamžikom viac.

V lukostrelbe a boji na blízko boli tí dvaja nepremožiteľní. Teda aspoň si to mysleli, pretože pravidelne a skoro každú chvíľku trénovali a zdokonalovali sa. Ale posledné dva kroky ešte nespravili. Poriadne lekcie sa začnú až novým úsvitom...

Slnko a jeho ohnivé lúče zaplavia celú izbu. Zabodávajú sa mu do tváre a nepríjemne ho prebúdzajú z krajiny snov. Odlepil viečka. Jeho žlté žiarivé oči preskúmali celé teritórium. Na jeho hrudi ležala roztrapatená biela hlava s dvoma vystrčenými mačacími uškami. Ich majiteľ sa zavrtel, otvoril belasé oči, zodvihol sa.

"Dobré ránko mačacia príšerka." Ako prvý privítal Simir svojho milenca na počesť nového dňa. Vian sa usmial. Sedel na jeho stehne a naťahoval sa do vzduchu ako nejaká obratná mačka.

"Mňau! Dobré ránko rozkošniačik!" Veselo zapriadol.

Netrávili veľa času v izbe. Nemali chuť na ďalšie táranini smerom od starého cechmajstra, ktorý bohužiaľ ešte žil. Zodvihli sa po dlhom cmúľaní a vybehli von aj s čistým oblečením. Boli sklamaní, keď prišli o niekoľko minút neskoro a museli si vypočuť zbytočné poznámky od starého muža.

"Mali by ste byť radi, že som vás už dávno nevyradil z cechu! Takto neskoro chodiť na každý tréning je už vrchol!" Poznámky podobného typu sa niesli k ich ušiam. Starý cechmajster mal založené ruky prekrížené na hrudi a tváril sa tým svojim typickým znechuteným.

"Ale cechmecháč..." Vian by namietal ako to často robieval, ale prísny pohľad starého muža mu zmenil plán a radšej mlčal.

"Myslím si, že ani jeden z vás nie je vhodní na to, aby sa vyučil poslednému umeniu hrdinu. I keď vaše správanie by sa dalo prirovnať k balveríne - ak nie horšie...Som sa rozhodol vďaka vašim schopnostiam, že vás to naučím už dnes. Ale..." Tentoraz bol plešatý muž prerušený.

"Ako to myslíte? Horší než balverína? Balveríny sú predsa niečo ako zmutovaní domáci psi! Mňau! Ja teda ako pes rozhodne nie som! Veď balveríny nerozbíjajú vázy, netrhajú listy z kníh, nevyvolávajú zakázané zaklínadlá a neukoja svoju túžbu po tom druhom!" Bielovlások sa z chuti pustil do dramatizácie, ktorú starý muž sa pokúšal prepočuť. Avšak prepočul iba ten posledný príklad.

Simir, ktorý sa tváril, že nemá s tým alebo nechce mať s tým nič dočinenia sa pousmial. Za ten rok si zvykol na hádky dvoch veľmi rozličných bytostí. Teda cechmajster, ktorý ako on bol človek a správal sa ako nafunený pes, ktorý na každého musí štekať. Potom to bol Vian, ktorému od narodenia prirástli mačacie inštinkty a podobnosť so zvieraťom. Správal sa detsky a hral sa na malého diablika. Obaja sa z pohľadu Simira radi hádali. No počúvať celý deň tú hádku, bolo nudné a o ničom.

"Cechmajster, mohli by sme prosím prejsť k skutočnému dôvodu stretu? Pamätám si ako ste hovorieval, že čas beží rýchlo a nezastavuje sa. I keď existujú páni času a zvon Oiris, ktorí by mohli zastaviť čas, mali by sme sa vrátiť k tomu, prečo je táto lekcia zaujímavá a inšia."

Cechmajster dal Simirovi za pravdu. Odobrali sa z cechovnej záhrady. Prešli rôzne mostíky k malým ostrovčekom. Na každom ostrovčeku videli zvláštne panáky - nie zo slamy, ale z dreva a kameňa. Pri dvoch panáčikoch vždy stál jeden dospelý učedník, ktorý mal oblečené rúcho cechu. Takéto rúcho si vyslúžili iba skutočne mocní učenci v cechu, čo zatiaľ Vian ani Simir neboli. Oči učencov sa zabodli do dvanásťročných mládencov, ktorí nasledovali cechmajstra. Takú mladú návštevu nečakali. Nenechali sa dlho zmiasť, pokračovali v zvláštnom tréningu.

Až prešli k osamotenému ostrovčeku, ktorý nebol ničím zvláštny okrem mramorovej steny. Zaujímavá bola tým, že v stene bola vytvarovaná, akoby vdychom života hlava starého, plešatého a najmä veľmi fúzatého muža s pootvorenou pusou, s vráskami na čele, s očami zakrytými viečkami. Mladí študenti zízali na stenu pred nimi. Simir sa rozpamätal, že tie dvere videl pred rokom. Vtedy, keď prvý raz vstúpil na pôdu záhrady cechu. Ale teraz stál aj so svojim milencom a cechmajstrom k tomu čelom vpred.


"Prebuďte sa démonické dvere!" Zvolal starý majster cechu. Ten názov pripadal dvom chlapcom neobvyklí. Stále premeriavali so zatajeným dychom obrovskú tvár, ktorá vytŕčala zo steny. Naraz sa sval na tvári pohol. Z dverí opadol prach. Nepripravení sa zachveli. Viečka, ktoré doteraz zakryli temné hlboké oči sa odlepili. Celá tvár sa ponaťahovala, natiahla svaly a vzdychla hlbokým hlasom. Ten vzdych sa poniesol zvukovou vlnou a vznikla ozvena. Oči dvier hľadeli iba pred seba, nerozhliadali sa do strán a neskláňali sa k nižším.

"Mňau! To je úžasné! Je to živé?" Vian ako prvý odhodlaný sa dotkol kamenej tváre a hneď oľutoval, keď sa démonické dvere zachveli a vydali hrozivý smiech. Cechmajster sa tiež usmial.

"Démonické dvere majú v sebe polovičnú dušu obyčajného človeka. Avšak nedokážu rozprávať. Môžu povedať iba svoju hádanku a ten, kto ju uhádne môže prejsť nimi do tajného priestoru. Zväčša tieto démonické dvere ukrývajú tajomné poklady alebo skrytú múdrosť. Teraz je na vás, aby ste uhádli jednu z otázok, ktorú vám položí. Ak ju uhádnete, budete môcť spraviť predposledný krok a učiť sa poslednému umeniu hrdinu. Ale ak správne nezodpoviete, dvere vám budú zavreté kým nezačujú od vás správnu odpoveď na určitú hádanku. Takže prvý odhodlanec je Vian. Skús uhádnuť, o čom ti budú démonické dvere hovoriť." Cechmajster podišiel k starému dubu, sadol si vedľa neho do tieňa a sledoval reakciu zaskočených chlapcov.

Vian sa chopil šance ukázať, že hádanky mu nerobia problémy a že ako malý bol nimi neustále obklopený. Nevedel, že Simir bol na tom podobne. Podišiel ku dverám a smelo sa zatváril.

"Na prvom rande sa nikdy neotvoríme. Kedy príde niekto, koho radi mať budeme?" Zadunel mocný hlas démonických dvier.

Vianovi nepripadalo ťažké dôjsť na odpoveď. Usmial sa, podišiel k trsu trávy, medzi ktorou sa nachádzalo pár kvetín. Odtrhol pár žlto fialových kvetín, vrátil sa ku dverám a položil kvetiny pred kamennú tvár.

Tvár sa usmiala. "Ó, ako krásne sa vieš správať ku dverám. Vždy ti budeme otvorené." Dopovedal. Tvár demonických dvier zmizla a zanechala za sebou iba kamenné dvere s ornamentmi vytesanými na nich. Dvere sa otvorili. Tma vychádzajúca z vnútra priestoru nachádzajúceho sa pred Vianom mu nič viac nepovedala.

"Výborne, Vian. Zvládol si skúšku. Môžeš prejsť ďalej. Počkaj na nás. O chvíľku sa k tebe pridáme." Prehovoril plešatý, odpočinutý cechmajster. Prešiel k Simirovi a sledoval ako Vian mizne v tme. Ako žiaria v tme jeho belasé mačacie oči.

Simir však nič nevidel. Stále stál pred démonickými dvermi. Videl ako Vian zmizol. Akoby bol duch, ktorý prechádza stenou. Cechmajster ho potľapkal a hrdo sa usmial.

"Teraz je čas pre teba. Ukáž démonickým dverám, kto je tu preborník v hádankách." Postrčil čiernovláska ku kamennej tvári.

"Tvoja cesta je temná. Iba svetlo ju môže osvietiť." Vážny hlboký hlas dverí opäť vytvoril ozvenu.

Simir premýšľal, čo povie. Svetlo...Čo je to za hádanku? Veď na ňu existuje veľa odpovedí. Počkať...Žeby to bola hviezda? Hviezda predsa svieti na tmavej oblohe. Ale čo to má dočinenie s mojou cestou? Vlastne...Spomenul si na slová Rimisa v jeho vnútri: "Máš sedem rokov na to, aby si spojil všetky časti srdca bieleho draka." Áno, jeho cesta bude čoskoro o tom, aby spojil hviezdy. Odpoveď musí byť hviezda...

"Hviezda." Povedal zreteľne. Demonické dvere sa usmiali. Simir sa tiež usmial, pretože si myslel, že vyriešil hádanku. Ale nič viac sa nestalo. Tvár nezmizla a dvere sa neotvorili.

Cechmajster podišiel k ohúrenému Simirovi. Úsmev mu spadol. Zahľadel sa mu do očí.

"Ty na odpoveď prídeš určite čoskoro." Potom ho starý muž opustil a tiež ako duch zmizol za stenou.

Simir bol obklopený hádankami už od narodenie, pretože sa narodil iný. Je strážcom hviezd, ale aká je odpoveď na takú hádanku? Čo ak ju nikdy nenájde? Skončí sa jeho cesta tak rýchlo? Musí nájsť v sebe správnu odpoveď inak sa jeho i naše dobrodružstvo skončí a to sa ani nezačalo...Pokračovanie nabudúce.

Vysvetlivky: Wenvera - mesto gladiátorov

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 yaoi-ka yaoi-ka | E-mail | 21. února 2009 v 18:54 | Reagovat

Super pokracko!!! skoro som od smiechu spadla zo stolicky ked som citala ake vyhovorky si Vian vymyslal...  teda na to ako otvorit tie dvere som neprisla ani v hre tak dufam ze sa to coskoro dozviem

2 ♥nakashima-chan_SB-čka♥ ♥nakashima-chan_SB-čka♥ | Web | 22. února 2009 v 20:08 | Reagovat

velmi pekučkéééé mno a pozdravujem melissu-chan ....ako bolo na lyzovacke????

3 ♥nakashima-chan_SB-čka♥ ♥nakashima-chan_SB-čka♥ | Web | 24. února 2009 v 15:31 | Reagovat

nahodou melisska-chan nepises ziadne gecoviny mne sa tvoje pribehy lubia inak kawaii design ....hehehe

4 Antiqua Antiqua | 24. února 2009 v 18:59 | Reagovat

všetlkým, čo sa vyjadrili k poviedke: o.O...O.O...O.o...XD júúúúúj arigatoo! ja som tak rada, že sa vám ten otajtrlíkovaný výmyseľ páčil :)!

Yukiiiiii (Mel-chan): Yukiii! Neko-chan nedovolí, aby si na seba nadávala. K tomu iba ja si môžem nadávať! To ja mám tie hrôzostrašné grcky! XD Takže kľudik a daj si dusík! XD...*už zase v nej žije bakane banpaia...to bude tým, že je večer* Inak...bude animeshow...Yukiii pôjdeš tam so mnou? O.O onegaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaai XD...animeshow! animeshow! animeshow! aaa! vtedy už budem mať červené vlasy XD! jaaaaaaaaaaj! *z dôvodu toho, že nebola v normálnom psychickom stave ju matka musela odviesť k psychiatrovi XD*

5 ♥nakashima-chan_SB-čka♥ ♥nakashima-chan_SB-čka♥ | Web | 24. února 2009 v 19:58 | Reagovat

____*hbl*hdl*________*hdl*hdl*______

_____* hdl*___*hdl*____*hdl*_ __*hdl*____

___*hdl*______*hdl*_*hdl*_______*hdl*__

__*hdl*____ _____ _*hdl*__________*hdl*__

__*hdl*__________________________*hdl*___

___ * hdl*________Obíhám________*hdl*___

____*hdl*____________________ *hdl *____

______*hdl*________své______*hdl*_______

________*hdl*____ _____ ___*hdl*________

__________*hdl*________*hdl*__________

____*h dl*__ _*hdl*____*hdl*___*hdl*____

___*hdl*______*hdl*_*hdl*_______*hdl *__

__*hdl*__________*hdl*__________*hdl*__

__*hdl*____________ _________ ___*hdl*___

___*hdl*_________přátele________*hdl*___

____*hdl*___ _____ ____________*hdl*____

______*hdl*______:) _:) _:)____*hdl*______

__ _____ _*hdl*__________*hdl*________

_________*hdl*________*hdl*____ ____ __

_____*hdl*___*hdl*____*hdl*___*hdl*_____

___*hdl*______*hdl* _*hdl *_______*hdl*___

__*hdl*__________*hdl*__________*hdl*___

__*hd l*___ _____________________*hdl*___

___*hdl*_______které mám mots___*hdl *___ _

____*hdl*____________________*hdl*_____

______*hdl*______ráda _:-*_ _*hdl*_______

________*hdl*_____________*hdl*________

_________ _*hdl *_________*hdl*__________

_____________*hdl*_____*hdl*__________ _

__ _____________*hdl*_*hdl______________

________________ *hdl*_________________

6 haru haru | Web | 6. března 2009 v 20:00 | Reagovat

hezký! vždy ma dostane čo Ty všetko dokážeš vymyslieť ^^ vážne dobrá kapitola

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama