close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

1. kapitola - Narušenie harmónie

7. března 2009 v 21:50 | Antiqua |  Mesačný chodec
Takže to som ja Mell. Ja viem, že by som sem nemala písať, ale keď som antiqua nič nenapísala tak píšem ja. Zatiaľ som to nečítala lebo tom sem píšem len narýchlo, ale idem si to čítnúť xD. Takže ja dúfam, že ma to ohromí ako všetko od Antiqui :)


(Ramyu)

"Vstávaj rúženka! Nik ťa aj tak nepríde pobozkať, tak vstávaj inak budem nútená použiť tajnú techniku!" Za včasného rána stála pred postelou, na ktorej sa hemžila postava, ktorá nemala chuť vstať. Plavovláska si vydýchla a bez ďalšieho čakania, vistrela ruky a s diabolským úškrnom ich natiahla k skuvíňajúcemu bratovi.
Okamžite po jednotlivých dotykoch na jeho šteklivom brušku, vyskočil z postele a zastavil sa v kúpelni.
"Už zasa…" Prehovoril na seba do zrkadla a tikal očami zo zrkadla k dverám. Nepáčilo sa mu, čo s ním jeho sestra každé ráno vystrájala. "Nie je to fér! Prečo mám tak citlivé a šteklavé brucho?" Sťažoval sin a svoj odraz. Samozrejme, nemohol to oznámiť matke ani otcovi. I tak už boli dávno v práci až po uši zabratý do roboty.
Prezrel sa a učesal svoje rozstrapatené jemné vlasy. Konečne uvidel aj svoje žiarivé oči. Vždy aj ako teraz stál pred zrkadlom a naťahoval si svoju dievčenskú, detskú tváričku. Bolo mu priam čudné, že sa podobá telom aj tvárou skôr dievčatám než chalanom. Umyl si zuby, opláchol si tvár a zmyl zo seba rannú únavu sprchou.
"Ramyu, už musím ísť! Na stole ťa čakajú raňajky!" Zvolala na neho staršia sestra medzi vchodovými dverami.
Potom už počul iba zacvaknutie dverí. Vyšiel z kúpelne a namieril si to do kuchyne, z ktorej sa tiahla vôňa toastov a jahodovej marmelády.
Ou…Prepáčte, nepredstavil som sa…Volám sa Ramyu Fenrir. Som celkom obyčajné dieťa s nudným životom. Myslím, že ani vás neupútam ničím zvláštnym. Asi iba tým, že sa podobám dievčatám a preto mi starší chalani robia zle. A pred týždňom som oslávil štrnáste narodeniny.


Zhodil zo seba pyžamo a obliekol si školskú uniformu. Miesto nohavíc si našiel v taške sukňu.
"Super, nemôžu moji spolužiaci prísť na niečo originálnejšie?" Sukňu položil na posteľ a zo šuflíku vybral náhradné nohavice. Oči mu pristáli na hlučné hodiny, ktoré ho upozorňovali na čas. Vypleštenými očami hľadel na stare dubové hodiny ukazujúce: 7:48.
Okamžite cez seba hodil tašku a preletel chodbou ku dverám, ktoré za sebou zavrel, ale v tom strese ich zabudol zavrieť kľúčmi, ktoré ostali na kuchynskej linke.
"Ách…" Vydýchol si. "Je super, že som druhý najrýchlejší v našej triede." Poznamenal a z tašky si vytiahol knihu dejepisu. Prehrabával sa naďalej v taške. Niečo mu chýbalo. "Sakra!" Zavrešťal ako zdesené dievča a tým si privial vlnu pozornosti jeho spolužiakov.
Skryl sa pod lavicu a hrabal ďalej, aby našiel predmet, ktorý nemohol nájsť. Miesto toho, aby našiel pracovný zošit z dejepisu, sa vynorila pred ním hlava mladého dievčaťa. Krátke hnedé rozstrapatené vlasy a zelené oči ako jablko. Tak poznal svoju kamarátku, ktorá sa s ním asi jediná normálne bavila.
"Ahoj, Ramyu-kun! Čo sa stalo?" Pokúšala sa mu pomôcť alebo aspoň nadviazať konverzáciu.
Chlapec sa milo usmial na svoju kamarátku. "Asi som si zabudol pracák." Povedal a ukázal na knihu.
"To nič," Rozhodila rukami a pohladila kamarátové jemné vlasy. "Ostatní si tiež nenosia z dejáku zošity. Napokon, Ramyu-kun. Dnes pride do školy tá inšpekcia." Oznámila mu a napravila sa, aby neboli tak nápadní a rozprávali sa pod lavicou.
To isté spravil aj Ramyu, len pomalšie, pretože ho zaskočila tá informácia.
"Dneska? Ou…Myslel som, že prídu zajtra." Sadol si do lavice.
Osudný zvon školy zazvonil a všetci sa vrátili na ich miesta.
Dnes ma určite vyvolá. Už len preto, že som pred týždňom chýbal. Áno, moja maminka vie naplánovať skvelé narodinové oslavy…Len škoda, že tam tiež s otcom nebola. A teraz…Nemám pracák a tá inšpekcia má k nám prísť na túto hodinu. Tento deň je vážne katastrófa. Nadával si vo víre myšlienok a ani si nevšimol, že staršia paní aj s dvoma mladšími vošla do triedy.
Jediný sedel v lavici a prekonával stres, ktorý ho doprevádzal od začiatku.
Celou triedou sa ozývalo listovanie v knihe plnej mien a známok. Dokonca aj inšpektorky vyzerali prísne aj keď im bolo pod tridsať rokov.
Pani učiteľka zastavila s listovaním a s okuliarmi vybavenými hrubými sklíčkami prezrela meno jedného žiaka v triede. Zodvihla pohľad a začula od všetkých prehĺtnutie nasucho.
"Ramyu Fenrir." Osudne zavolala po žiakovi.
Ramyu sedel ako prikovaný k stoličke a žalostne pozrel na svoju žiacku knížku. Zobral ju a pomaly sa dotackal z lavice.
Všetci sa dívali na neho. Jediná ho ľutovala brunetka sediaca v prvej lavici.
Počul perá, ktoré si zapisujú každý detail do perfektne upravených zošitov. Bál sa a ako. Položil svoju vizitku, žiacku knížku na stôl pred prísnu učiteľku. Postavil sap red tabulu a celkom ticho pozoroval zem.
"Tak prosím pán Fenrir, spuste novú látku." Pani učiteľka sa pohodlne usadila tak, aby videla ustráchaného chlapca.
Mal chuť sa rozplakať. Ten stres, ktorý na neho doliehal bol čoraz väčší a jeho dôsledky intenzívnejšie. Žila na krku mu vzrástla a srdce mu divoko bilo. V očiach sa mu na chvíľku zatiemilo. Spomenul si. Ani nevedel odkiaľ zobral všetky tie informácie. Jednoducho prehĺtol a usmial sa na svojich milo prekvapených spolužiakov.
"Osvietenský reformátor." Povedal nadpis a pozrel na ďalšieho udiveného panáčika, ktorý sa ešte pred chvíľou tešil, že bude mať tú česť a napíše mu do žiackej knižky známu známku. "Jozef II. bol spoluvládcom s jeho matkou, Máriou Teréziou. Avšak po pätnástich rokoch jej vlády umrela a on musel vládnuť sám…" K výkladu pridal aj mimiku a gestikuláciu. Bolo to tak jednoduché, akoby všetko čítal z knihy. A ešte pred momentom si myslel, že nevie nič.
Konečne zazvonil zvon na obednú prestávku.
"Veď ti hovorím, že to bolo iba šťastie, Tamika." Povedal svojej kamarátke, ktorá sa ho pýtala od prvej hodiny stale na tú istú vec.
Tamika neveriacky pokrútila hlavou. Avšak už ju nič nedoviedlo k tomu, aby sa zas niečo spýtala.
"Náhody nejestujú, Ramyu." Potichu si povedala pre seba a zablísklo sa jej v zelených očiach akýsi červený odtieň.
Ramyu si to nevšimol, ba ani nepočul slová kamarátky. Zobral tácku s nákladom a sadol si k najbližšiemu stolu, pretože nemal toľko síl, aby tácku preplnenú obedom zvládol niesť ďalej.
"Ale, ale…Kto nám to tu zavítal, dievčatko." Ten hlas poznal. Skupinka chalanov, ktorá bola známa po celej škole ako tí najhorší žiaci a slávni bitkári, sa premiestnila k nemu.
"Chceš niečo, Sura?" Podráždene na neho Ramyu zaprskal ako mačka na psa.
Sura sa na neho nemilo usmial a nahol sa k nemu.
"Mám chuť ti zmaľovať ksichtík, princeznička, ale myslím, že ty to zvládneš aj sám." Pošeptal mu do ucha a než Ramyu mohol niečo podniknúť, chytil tácku s obedom - ktorý mal uživiť Ramyu na tento deň - a vytľapkal mu to do tváre.
Ramyu celý ponorený v zemiakovej kaši a rezňom na čele sa nestihol čudovať, čo sa stalo. Odkryl si z dosahu očí zemiakovú kašu a udivil san ad situáciou, ktorá nastala.
Tamika stála nad hŕbou drsných chalanov.
"Neopovažujte sa ešte raz, čo len stiahnuť ruku na Ramyu!" Zvolala výhružne a sledovala ako sat í frajeri pakujú z jedálne. Sadla si vedľa prekvapeného, stale kašou zavaleného kamaráta.
"Viem, že chodíš na karate a na judo a…Ale i tak. Ako to, že si premohla štyroch chalanov z posledného ročníku?" Ubzikla mu otázka. Prijal vreckovku, ktorú mu Tamika podávala. Utrel si ňou tvár.
"Vieš, Ramyu…To by si nepochopil." Odvetila. Vzala tácku s obedom a ušla pred spoveďou.
"Čo som zas spravil?" Spýtal sa sám seba a zvyšok obeda jednoducho zjedol.
"Nerozumiem tomu. Tamika sa takto nesprávala. Ale…Ako mohla zvládnuť štyroch chalanov z triedy B?" Opakoval si. Ľudia, ktorí prechádzali okolo neho na ulici sa nenechali upútať jeho samomluvou. Zamyslel sa natoľko, že si nevšimol, kam kráčal. Prebral sa zo svojho zamyslenia a našiel san a tmavej úzkej uličke.
"No super! Teraz som sa stratil." Hľadal východisko z tejto tmavej časti. No všade videl iba tmavé ďalšie uličky, ktoré mierili do ďalších a ďalších prekliatých uličiek. Začul krik a zvláštne zvuky. Na koži sa mu zjavili zimomriavky a vydesene hľadel pred seba.
"Určite to nie je nič zvláštne…Nič to nie je…Iba sa mladá skupinka zabáva a pozerá nejaký horror…" Upokojoval sa, keď kráčal k hluku. Zastavil. Neveril očiam. Spútal ho strach. Nohy mu vypovedali službu. Obraz mu udrel do očí.
Sura ležal nehybne na zemi, vo svojej kaluži krvi a okolo neho sedeli čudné tvory podoné ľudom. Pásli san a jeho krvi a cucali z neho drahocennú karmínovú tekutinu. Očami prešiel po tom mieste. Snažil sa pohnúť. Nevyšlo to. Zbadal medzi tými stvoreniami aj jednu, ktorú poznal. Aspoň sa mu zdala známa.

To stvorenie odtrhlo svoje oči od obeti na Ramyu.
Teraz sa bál ešte väčšmi. To stvorenie skutočne desivo hľadelo na neho. Z úst mu jej tiekli pramene krvi a vytŕčali ostré predné zuby. Zaujímavé boli na nej biele vlasy a červené až žiarivé oči, ktorými rozdávala strach. Spoznal ju.
"Tamika?" Spýtal sa strnulo. Tým pripútal pozornosť aj dvoch ostatných bielovlasých a červenookých potvor.
Oči dievčiny sa zmenili z krvavých do slabozelených.
"Ramyu…" Oči sa jej však okamžite zmenili.
Postavili sa a utreli pery od krvi. Akoby sa niečoho nadýchli.
"Pach jeho krvi, je príliš silný." Poznamenala dievčina oveľa mladšia než bol on.
"Takže ďalší skvelý kandidát na mesačného chodca?" Tajuplným hlasom povedal. Nechal sa unášať vôňou, ktorá sa niesla z tela chlapca stojacého pred nimi.
Ramyu vysielal všetky rozkazy v jeho hlave, aby ušiel, aby sa aspoň pohol. No nič ho neposlúchalo. Len desivo hľadel na temné stvorenia pred ním. Niečo ho uchňapilo okolo pása a on prestal cítiť zem pod nohami. Videl iba ako zem sa vzdialuje a na neho nebezpečne hľadia tie bielovlasé bytosti. Niečo mu dýchlo chladným dychom na krk.
"Takže, tu je ďalší človek, ktorý má schopnosti stať sa mesačným chodcom." Začul za sebou chlapčenský hlas. Tesne za ním.
Dopadli obaja na strechu budovy a mal možnosť sa odtiahnuť od unášajúceho. Spravil pár krokov od neho a otočil sa, aby videl, kto ho zachránil. Nerozumel ani slovu, čo mu tento alebo tamtí hovorili. Obával sa, ale viac o to, čo bude následovať. Pozrel san a záchrancu.
Hladovo na neho hľadel s tými skoro istými červenými očami. Avšak vlasy mal blond farby. Znenazdania sa mu dotyčný poklonil a tým mu spravil v hlave miš-maš myšlienok
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 KIRO KIRO | Web | 19. března 2009 v 16:53 | Reagovat

fuuu..prepac ze som tu tak dlho nebol...nho nemozem sa dockat dalsej casti...honem ja som strasne nedockavy juchuchuuuu =)

2 Denný Kowarowá→členka yaoi poviedek! xD Denný Kowarowá→členka yaoi poviedek! xD | E-mail | Web | 24. března 2009 v 21:47 | Reagovat

to je mocky pěkná povídka! píšeš mocky pěkně! máš na to veliký talent!!!!

3 Miko Miko | 5. dubna 2009 v 11:11 | Reagovat

arigatooo gozaimasuuu! :) ja dúfam, že mi čoskoro zaracha skončí...chcu napísať niečo...beee :( smrrkyyy smrrrk! je mi ľuto, že nemôžem ništ napísať...aj keď nwm písať yaoi...moc sa snažím...budem sa snažiť, aby som mohol niečo napísať...arigatooo za kawaaaii a sugoooi komentíky...ja si to honto nezaslúžim...

Denný: arigatoo! ja že som talent? O.o ale...asi som sa zlepšil od začiatkov...XD ale určo talent nie som...talent môžu mať ostatní, ale ja nikdy nebudem písať tak sugoidne...ale i tak arigatoo a teším sa na tvoje ďalšie poviedky :)

KIRO: arigatoooo! gomenne...asi dlho nenapíšem pokračko...ale je nás tu už 10 tak to tu bude rýchlo pribúdať od ostatných...tak snáď napíšem čoskoro 2.časť...už viem ako zhruba bude vyzerať...bude dosť divoká a možno aj nezrozumiteľne napísaná...ale dej sa tam bude prelínať...

ARIGATOOO veľké pre všetkých...pracujem na poviedkach...ale cez zaracha a to že sa musím teraz učiť mi to moc nedovoľuje...tak zatiaľ :)

4 Yuri → zakladateľka Yuri → zakladateľka | Web | 5. dubna 2009 v 15:23 | Reagovat

strasne sa mi to lubilo :D ale vazne fakt mocinky pekné tesim sa na pokracko :)

5 Miyu Namikaze Miyu Namikaze | Web | 6. dubna 2009 v 17:32 | Reagovat

Wow, neskonale dobré!! Těším se na pokráčko ;)

6 Evia Evia | Web | 5. září 2009 v 19:05 | Reagovat

To sa mi lúbi!!!!Bude to yaoi????????

7 Aleš Aleš | E-mail | Web | 16. listopadu 2011 v 9:13 | Reagovat

Usmívej se,zítra bude hůř…:-) Dobrej článek...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama