close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

1. kapitola - mačací chlapec

5. dubna 2009 v 17:48 | Miko |  Hračka posledného hriechu
Neviem nastavovať ako ostatní tie položky na menu...tak snáď to nevadí, keď to zatiaľ budem dávať takto...alebo...môžem poprosiť niekoho schopného (to sú asi všetci okrem mňa XDDD), keby niekto mal čas, že by tam dal rubriku do menu - hračka posledného hriechu - ? moc budem vďačný...Tak to je už tretia poviedka, čo ma napadla...viem...katastrófa...ale...ja som nepoučiteľný XDDD



Dych sa mu zrýchľoval. Bežal stále rovno, pretože nevidel pred sebou istý cieľ, iba cestu, ktorá vedie k domu. Bol rád, že bude môcť relaxovať pri novej televízie, čo mu dnes mali priviesť z Bulhárska. Červené vlasy zostrihané do krátkeho účesu mu voľne viali vo vetre. Rušnou ulicou prebehoval, ako keby sa vyznal v týchto preplnených častiach mesta. Na tvári mu hral mierne provokatívny úsmev. Nebezpečne červené oči tikali z jedného bodu ulice na druhý. Bol pripravený preskočiť aj metrový kočiarik s dieťaťom, len aby sedel doma v tej pohodlnej sedačke a mohol sa dívať na futbal.

Konečne vyviazol z hlučnej a husto zaľudnenej časti mesta a blížil sa k domu. Už videl strechu svojho dokonalého rodinného domu, keď v tom začul odniekiaľ krik.

Prudko zastavil, bojoval vo svojom vnútru. Nevedel, čo má robiť. Školská taška, ktorá na ňom lenivo visela dopadla na prachovú zem. Otočil sa. Rozbehol sa za výkrikmi a inými hlasmi.

Medzi vysokými budovami našiel úzku cestičku. Z nej vychádzali tie hlasné stony. Neváhal a opäť pridal do kroku. Párkrát zahol za roh. Obzeral si každú špinavú stenu, okolo ktorej prešiel. Napokon zastal pred skupinou mladíkov, ktorý si to vychutnávali na celkom mladom chlapcovi. Najprv tam stál veľmi zaskočený tým, čo videl. No musel konať rýchlejšie, pretože si ho tlupa všimla. Porozhliadol sa navôkol seba. Schytil palicu opretú o kontajner a postavil sa do útočnej pozícii. Tentoraz mohol uplatniť svoje dlho trénované schopnosti, ktoré získal pri tréningoch s katanou.

"Ále, čo...Pozrite, šéfe. Niekto sa sem prikradol a tuším sa chce aj biť!" Zvolal jeden z nich, ktorá očividne sa nezapájal do skupinovej zábavy, ale iba s posmechom sledoval dej okolo.

Traja chlapy, ktorí sa lepili na mladého možno trinásťročného chlapca, zo sebou trhli. Blondiak si chlapca, ktorý zrejme omdlel bolesťou, zobral do lona a hral sa naďalej s jeho neposednými hnedými vlasmi. Avšak nemohol rozstrapatiť celú jeho hlavu, pretože mu väčšiu časť zaberala čiapka. Čiapka akoby tvarovala mačacie uši.

"Už zasa omdlel." Konštatoval blondiak a pozrel sa za seba, kde na veľkom tróne hniezdil vodca celej skupiny.

"Šéfe, čo urobíme s tým špiónom?" Pristúpil k trónu ďalší člen.

Muž sediaci na tróne sa postavil a pomalými, ale dlhými krokmi vyšiel na svetlo. Jeho dlhé hnedé neprirodzené vlasy sa leskli na dennom svetle. Žlté oči mu tiež žiarili temperamentom a možno šarmom. Vyžaroval z neho určitý rešpekt.

"Tak aj jeho si poddajte..." Povedal a ukázal priamo na nezvaného návštevníka. Potom zablúdil pohľadom na chlapcovu bledú tvár. Obrátil sa a znovu zašiel za tieňom.

Chlapy neváhali a i celkom nahí brali do rúk palice a vrhali sa na červenovláska. Až na blondiaka, ktorý zobral chlapca do náručia a pomaličky s ním šiel do tieňa za šéfom.

Červenovlasý mladík poriadne schytil palicu a všetky rýchle útoky odvracal. Avšak nemal vymyslenú žiadnu taktiku a to, že bol v početnej prevahe tiež nehralo do jeho kariet. No vedel, že teraz utiecť nemôže. Obkľúčili ho. Nad sebou zbadal tyč zabodnutú v materiály budovy. Odrazil sa od zeme, keď na neho prestali útočiť. Zachytil voľnou rukou tyč, rozhúpol sa a preskočil rad útočníkov. Rozbehol sa úzkou uličkou. Nevedel, prečo chce zachrániť toho chlapca a prečo nezachraňuje seba. Ale riadil sa svojimi inštinktmi.

Preskočil niektoré bedne a pristál dva metre pred prekvapeným blondiakom. Keďže sa muž nemohol brániť, pretože mal v náručí chlapca, tak dostal palicou priamo do stredu čela. Odhodilo ho to a on pustil chlapca.

Červenovlások zachytil hnedovláska pričom reflexívne odhodil palicu. V náručí mu visel mladý a celkom nahý chalan. Telo mu škaredo zdobili modriny a škrabance rôznych velikostí. No jeho zaujala jedna neprirodzená vec na tele obete. Mačací čierny chvost vytŕčajúci nad zadkom chlapca. Nepochopene na to hľadel.

"Má Lavla! Chyťte ho! Nesmie nám ujsť!" Kričali za ním hlasy tých nahých mužov. Zbadal ich za sebou, ako sa blížia k nim. Schmatol voľne položený plášť a zakryl chlapcove citlivé partie.

Keď už boli od neho na štyri metre, rozbehol sa po bedniach. Odrazil sa od bedien, od steny a dopadol aj s chlapcom na zem. Muži na neho s úžasom civeli. Než sa zobudili z prekvapenia, mladík aj s chlapcom zmizli za uličkou.



Otvoril do domu dvere, tašku vyčerpane zhodil v hale, zatvoril dvere. Chlapca opatrne položil na pohodlnú šedú sedačku a sám sa uložil do honosného kresla podobnej farby. Prezeral si dobitého a určite aj niekoľko ráz znásilneného chlapca. I napriek ranám, modrinám a škrabancom bolo chlapcove telo prekliatím. Krása, ktorú dostal od Boha
bola priveľká a teraz si to ten malí chlapec odskáče.

"Prečo ťa tí muži tak veľmi chceli? Ako sa vlastne voláš?" Preberal nahlas otázky, ktoré ho celú tú dobu trápili. "A ako je vlastne možné, že máš..." Odkryl plášť a znovu si obzeral mačací čierny chvost. Po minútovej prehliadke prešiel pohľadom na hlavu. Opustil kreslo, sadol si na pohovku vedľa chlapcovej hlavy a jemne chytil vrch čiapky. Zavrel oči. Stiahol mu ju. Stále sa nedíval. Iba rukami prešiel k chlapcovej hlave. Opatrne nahmatával jeho vlasy, jemnú pokožku na tvári, pekne vytvarovaný noštek, viečka, lícne kosti, vlhké pery...Než prešiel vyššie...Zachytil niečo jemne chlpaté, zahnuté. Otvoril oči. Odskočil a pustil tie dve mačacie ušká. "A to...to to...to je čo?!" Ukazoval pulzujúcim ukazovákom na chlapcovu hlavu. Šokovaný výraz sa mu objavil na tvári.

Chlapec sa pomrvil a neprítomne zamraučil. To červenovláska väčšmi vydesilo. Prehltol nasucho a po štvornožky sa prešiel k sedačke. Sadol si tak, keby sa chlapec zobudil tak ho uvidí. Nahol sa tvárou k jeho tvári a článkami prstov jemne prechádzal po neprirodzených kopčekoch na chlapcovej hlavičke.

"Uruha..." Zašeptal zo spánku chlapec, čím zas červenovláska vydesil.

"U-Uruha?" Spýtal sa sám seba. Váhal či má pokračovať v hladkaní alebo nechať chlapca samotného. Neodolal pohľadu na toho skrúteného do klbka malého chlapčeka.

Zrovna vtedy, keď načahoval k nemu s neistotou ruku, sa chlapcové hlboké fialové očká otvorili.

Červenovlások prudko dopadol chrbtom na zem. Nad ním sedel celkom nahý mačací chlapec s očami plnými otázok.

Táto pozícia nielenže červenovláska prekvapila, ale aj vzrušila, pretože na ňom sedel úplne nahý chlapec s mladým, ale prekrásnym telom a nezabudnuteľnými očami.

Chlapec sa k nemu skláňal. Mierne pootvorenými ústami dýchal na mladíkov krk.

"Kto si?" Zašepkal prihriatym hlasom. Cítil ako sa červenovlások pod ním mrví a civí na neho. Preto ešte pritlačil a panovačne si zasadol na jeho hruď.

Červenovlások ucítil i pod oblečením ako veľmi ho vzrušujú chlapcove pohyby. Srdce mu bilo až v krku a preto nedokázal zo seba dostať čo len slova. Len hľadel do tých hlbokých a temno-fialových očí. Akoby ho ten pohľad zhypnotizoval. Oprel sa lakťami a stúpol nad úroveň jeho hlavy. Než aby vedel čo robí, sa jeho navlhčené pery pritisli k tým jedinečným. Zavrel oči a i keď stále nemal pod kontrolou seba samého ďalej sa dobíjal do chlapcových úst. Zaskočilo ho, ako chlapec majstrovsky bozkával jeho ústa. Ako mu oplácal bozky. Akoby mal v tom prax. Dobil sa dominantným jazykom do jeho ústnej dutiny a dôverne rýchlo preskúmal celú plochu. Avšak najviac ho zaujímal jazyk majiteľa úst. Vydal sa za ním a roztancoval s ním dlhý tanec. Jemné a nežné bozky sa menili na vášnivé a skoro majstrovské. V bozkávaní tých pier stiahol chlapca k sebe a prevalil sa s ním na druhú stranu. V takejto pozícii ležali: Chlapec pod červenovláskom.

Červenovlások sa odobral s perami po odhalenom krku. Započúval sa do výdychov, ktoré vydával chlapec pod ním. Rukami skĺzol po tele. Narazil na hruď, ktorá sa pod jeho dotykmi mierne
chvela. Chvieť sa prestala, keď červenovlások prstami naslinenými jemnými dotykmi spoznával jeho krehučké telo. Díval sa do tých neuveriteľne prekrásnych fialových očí. Zavadil o malý kopček na chlapcovej hrudi a bez povolenie si vzal do dvoch prstov novú hračku.

"Ách...ách..." Jeho telo sa poddávalo vzrušujúcim a pri tom jemným dotykom. Cítil ako jeho pravá bradavka tvrdne a ako jeho kožou prechádzajú zimomriavky. No ani on sa nechcel iba poddávať. Preto ruky plynulým a sebaistým pohybom obkolesil okolo krku mládenca a špičkou jazyka si prešiel cez neodolateľné pery.

"Ryuuke..." Konečne zodpovedal otázku na jeho meno.

Chlapec sa milo usmial a vymámil sa spod vzrušeného Ryuukeho. Postavil sa, ako keby nemal žiadne problémy.

Ryuuke sa tomu začal veľmi čudovať. Ako je možné, že sa jednoducho postavil? Veď musí byť toľkokrát znásilnený, že nie je možné, aby to zvládol! "To nie je možné! Ako to, že sa dokážeš postaviť?! Veď ťa museli tie zvieratá niekoľkokrát znásilniť!" Kričal na neho a ani si neuvedomoval ako mu to priam zožieralo vnútro. "A ako je možné, že máš tie mačacie uši a chvost?! Ty si nejaký mutant?!" Podobné otázky sa ozývali celou obývačkou. Prehlušovali vzlyk.

"Ja..." Preriekol iba slovo mladý chlapec a dívajúc sa z okna na voľné vtáčiky v hniezde dopadol tvrdo na koberec. Drobunké prejavy smútku dopadali do častí koberca. Po bledých líciach kĺzal jeden úzky pás sĺz za druhým.

Až teraz si Ryuuke uvedomil, čo spravil. Prestal kričať. Vstal a prešiel k chlapcovi. Sadol si a láskyplne ho objal. Vôbec ho nezaujímalo či ho pozná, či vie kým je, či pozná jeho meno. Tuho ho k sebe tisol a všetky slzy, ktoré padali z líc neznámeho, zachytil rukávom. "Prepáč...Nechcel som kričať, len je toho na mňa teraz pomerne dosť. Kto teda si? A prečo..."

Ryuuke sa snažil, aby znel nežne. Aby zastavil tie slzy. Chlapcova tvár sa k nemu otočila. Ten krehký bledý odtieň zaplavovali malé čiastky slanej vody. Očami plnými smútku zabodával sa do tých karmínových.

"Ja som Lavel...Tieto uši a chvost...Neviem prečo ich mám...Narodil som sa...Nič si nepamätám!" Kričal a stlačil dlane v päste. Bušil všade možne svojimi päsťami, aj keď na nich mal rôzne poranenia.

Ryuuke zachytil obe ruky a zhodil Lavla na koberec, kde ho pribil k zemi. To však Lavel nečakal a na chvíľu mu to vybilo dych.

"Počúvaj, i keď neviem, kto si Lavel...Zachránil som ťa pred tými pedofilmi...Tak tu teraz nenič môj koberec a svoju pokožku na rukách! Je mi jedno, že máš mačacie časti tela...Určite existuje niekto, kto je tvojou rodinou. Tí smradi ťa museli nejako omámiť. Dokým nenájdeme tvoju rodinu, budeš žiť u mňa! Je to jasné?!" A než stihol Lavel čokoľvek namietnuť sa jeho pery pritisli na tie druhé. Oplatenie bozku bola jednoduchá odpoveď.



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Míla Míla | Web | 5. dubna 2009 v 18:01 | Reagovat

Ahoj pěknej blog

2 Broskynka Broskynka | Web | 5. dubna 2009 v 18:28 | Reagovat

moc podarená poviedka xD... sa mi to páči určite sa teším na pokračko xD

3 Yuri → zakladateľka Yuri → zakladateľka | Web | 5. dubna 2009 v 18:33 | Reagovat

nádherné :D konečne som sa dostala na koniec, fakt veľmi pekné tesím sa na pokračko :D

4 Miyu Namikaze Miyu Namikaze | Web | 6. dubna 2009 v 16:58 | Reagovat

Úchvatné, už se těším na pokračování!

5 ♥nakashima-chan_SB-čko♥ ♥nakashima-chan_SB-čko♥ | Web | 7. dubna 2009 v 7:05 | Reagovat

pokračkooooooooooo...hmmm nádhera

6 Miko Miko | 7. dubna 2009 v 16:22 | Reagovat

juuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu arigatoooooooooooooooooooooo za sugoooooooooooooi komentíky! :) to sa vám to až tak páčilo? O.O ehm mate...sa musím pozrieť, že či je to fakt tá poviedka, čo som rozklikol...O.O a hontoni...XDDD jejda...arigatoooooooooooooo ľudkovia milí :))))...som tu tajne...ako obyčajne...XD

7 inexpensive wedding dresses inexpensive wedding dresses | E-mail | Web | 9. ledna 2013 v 12:29 | Reagovat

great writing skills brotha! you are really talented.
http://www.blowdress.org/wedding-dresses-ball-gown-wedding-dresses.html

8 iwc fake iwc fake | E-mail | Web | 15. ledna 2013 v 6:24 | Reagovat

A. A stomach-cake!
http://www.begwatches.net

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama