Po dlhooom čase konečne som napísal druhý diel...Bude to rozhodne divokejšie a trochu sa dozviete o novom svete - svete temnoty. Ramyu sa dostáva do sveta temnoty. Nerozumie ničomu, ale vie, že je v nebezpečenstve. Dozvedá sa, že do ľudského sveta sa už asi nikdy nevráti. Pochopí, že ten blondiak, ktorý ho zachránil pred skupinou upírov, je samotný upír. Avšak nevie, že existuje ešte veľa temných tvorov, ktorý sa dozvedeli o novom silnejšom kanditátovi - teda o ňom. Ramyu sa dostáva do rúk nebezpečných tvorov...

(Kaito)
...Prečo si ho ešte nekusol?...
...Pretože nie je obyčajný...
...Nikto nie je obyčajný, Kaito-kun...
...Ale tento je iný, má zvláštny pach krvi...
Útržky rôznych dialógov zachytili jeho uši. Ostatné zmysli mu akoby vypovedali službu. Nič necítil okrem chladného dotyku. Nič nevidel okrem hustej tmy. Cítil sa prázdny, akoby nejestvoval.
V tme videl svetlo. Pomaly sa k nemu blížil. Natiahol za ním ruku a...
Prižmúril viečka a rozospalo sa snažil dať do kopy úlomky udalostí spred minulosti. Začul klopkanie opätkov o kamenné dlaždice. Mierne so sebou trhol, keď po jeho líci prešla chladná ruka.
"Už vstal, Kaito-kun. To som zvedavá, čo s ním chceš teraz robiť." Povedalo stvorenie stojace vedľa lôžka s chlapcom. Ramyu podľa hlas uznal, že sa v priestore nachádza dievča...A zrejme aj nejaký muž menom Kaito.
"Nechaj ho tak, choď radšej zrovnávať úlovok podľa krvných skupín." Rozkázala chlapčenská postava postávajúca o niečo ďalej. Ten hlas...Bliklo chlapcovi na lôžku.
"Ale Kaito...Už zasa to mám zrovnávať ja?" Bez ďalšieho frflania slečna opustila miestnosť a nechala tých dvoch samých.
"Ničoho sa nemusíš báť. Môžeš otvoriť oči." Hlas chlapca sa zmenil. Znel príjemnejšie.
Ramyu pomaly otvoril oči podľa pokynu. Priestor, v ktorom sa nachádzal bol zladený do tmavých farieb. Zo stropu viseli vejúce zlaté vlajky s čiernym olemovaním. Celú miestnosť osvetľovali svietniky na stenách. Lôžko, v ktorom ležal v skutočnosti sa nemohlo nazvať ani ležadlom. Bola to pekne vyrezávaná rakva s moderným vybavením. Toho všetkého sa tak trochu chlapec zľakol.
Zohla sa nad ním postava. Spoznal ju a mierne pootvoril ústa. Blond vlasy a červené neobyčajne zastrašujúce oči. Vydesene sa na neho pozrel.
"Kde to som?" Vykoktal a prechádzal opatrne z jednej strany miestnosti na druhú. Celé miesto pôsobilo temne a strašidelne. Blondiak sa nad ním usmial.
"Tak...Práve sa nachádzaš v sídle zlatého mesiaca. Na druhej pologuli - temnoty. Vitaj! Mal si problémy lebo..."
"Čože?! Ako to myslíš?! Na druhej pologuli - temnoty?" Zhrozene sa na neho zadíval. Nadýchol sa a vystrel. Mladík mu uhol v ceste. Ramyu sa ešte raz porozhliadol. Zažmurkal, skúsil sa upokojiť...Nič nepomáhalo. Blondiak sa zasmial. Chlapec sa nechápavo na neho pozrel.
"Prepáč, ale pripadá mi smiešne ako sa bojíš a pokukuješ po každom kúte siene." Veselo sa na neho usmial čím odkryl tesáky temného tvora. Hnedé oči chlapca sa rozšírili a cúval na okraj rakvy. Ramyu pomaly zodvihol palec a ukázal na čisto biele, nepoškvrnené ostré predné zubiská. "Áh, samozrejme. Všetko ti vysvetlím len..." Rozhodil rukami.
"Ale-ale...Kaito-kun! Ty flirtuješ so smrteľníkom?" Zachichotala sa dievčina prichádzajúca z haly. Získala si skoro okamžite pozornosť od oboch. Jej dlhé svetlo žlté vlasy na koncoch zakrútené z nej robili niečo ako bábiku. Belasé veľké oči na detskej tváričke milo žiarili a preklipkávali z jedného na druhého. Jej šatičky vytvárali skutočný dojem, že sa jedná o nejakú bábiku než o nejakú žijúcu bytosť.
Smrteľníkom? Zopakoval Ramyu v svojej mysli. Ničomu nerozumel, ale desilo ho tie zuby.
Dievča zmizlo a objavilo sa tesne za ním. Ramyu prineskoro zistil, že sa tá bábika nachádza za ním. Dievča mu prešlo po krku jedným prstom. "Máš pravdu...Má jedinečnú krv. Nič podobné som necítila." Zamyslene pozorovala ako tepna na hrdle sa pomaly nafukuje. Jej oči sa menili na priam ľadové.
Než sa však stihla nahnúť bližšie a ochutiť karmínový prameň života, zachytila jej ruku ďalšia. Kaito s nebezpečným pohľadom zaskočil aj malé a predovšetkým nevinne vyzerajúce dievčatko.
"Nedotkneš sa ho, rozumela si, Saren?" V jeho očiach sa zablyslo nenávisťou.
Dievča pokývlo, odtiahlo ruku a milo sa usmialo. Zacúvala k zrkadlu.
"Vieš, že ak je tak veľmi neobyčajný kandidát, prídu si po neho aj ostatní chodci." Upozornila. Podišla k zrkadlu. Natiahla ruky do zrkadla. Akoby jej ruky zmizli v zrkadle.
Ramyu ticho žasol a šokovane hľadel ako sa aj jej detské tvár stratila z izby pomocou zrkadla.
"Úff..." Upriamil svoje oči na temného mladíka nad ním. Kaito si prešiel cez čelo a pootvoril oči. "Myslím, že nemá cenu to zatajovať pred tebou. Z milej Saren by si všetko dostal za pár sekúnd. Tak ti všetko vysvetlím. Ja viem, že sa zrejme všetkého bojíš, ale tak to bolo s každým..."
Prekvapene na neho civel a doslova otváral ústa. Kaito na neho tiež prekvapene žmurkol. Nevedel ako bude reagovať. (Aj ja by som sa tak tváril...Celý blázinec XD).
"Teda ty si prvý smrteľník, ktorý sa dostal do druhej pologule, ale," poškrabkal sa za temenom hlavy. "Ehm...Mám nápad! Pôjdeš sa osprchovať do fontány zlatej panej." Navrhol. Avšak hneď zmenil mimiku tváre, keď si to znovu povedal v hlave. "Teda...Vieš očista ti pomôže a tá fontána je niečo ako...Jejda...skoro niečo ako veľká vaňa. Tak by som to asi preložil pre smrteľníkov."
Pochválil sa za vynaloženie akého takého prekladu.
Pochválil sa za vynaloženie akého takého prekladu.
Ramyu stále v šoku prikývol hlavou. Kaito ho odprevadil rôznymi chodbami, veľkolepými sieňami, prenádhernými, temnými izbami až kým neprešli chodbou do obrovskej miestnosti. Kamenné bazény plné priezračnej kvapaliny voňali až neuveriteľne zvláštnou vôňou.
"Až budeš osprchovaný, nájdeš oblečenie a uterák vedľa v skriniach." Povedal a odišiel.
Chlapec nakukol na roh chodby, ale očividne sa strachoval zbytočne. Nikto ho nešmíroval. Aspoň si to myslel.
Zašpinené oblečenie zo seba zhodil. Nemal, čo len modrinku alebo ranku. Bez kúska odevu postupoval schodíkmi k fontáne. Sadol si na predposledný schodík a nechal svoje telo poddať vode. Zavrel oči.Cítil sa uvoľnený, ale stále ničomu nerozumel. Obával sa všetkého. Pripadalo mu to ako nejaká nočná mora. Chcel zažiť dobrodružstvo, ale teraz nechcel ničomu veriť. Voda sa začala peniť. Otvoril oči.
Ruky aj nohy mu nejaké čudné čierne okovy zachytili. Celkom mu to zabránilo v pohybu. Ležal pripútaný k schodom a ku kamennej zemi. Pokúšal sa dostať z tej pasce. Kvapalina sa začala zafarbovať. Hodil pohľad na zdroj tohto javu. Zo sochy očí zlatej panej tiekli pramene karmínových sĺz. Voda sa zmenila na čistú krv.
"Čo to je?!" Zakričal a pozoroval so strachom ako sa krv k nemu načahuje.
"Takže tu je ten neuveriteľný chlapec!" Zodvihol za mužským hlasom hlavu. Na soche stál nepríjemne sa usmievajúci mladík s havraními dlhými vlasmi a pramienkami červených. Narozdiel od Saren a Kaito bol tento muž priam stvorenie hriechov. Mal divoký priam úchylný pohľad v ostro červených očiach. Jeho neúprimný a diabolský úsmev presviedčal Ramyu, že je v nebezpečenstve. Iba žmurkol a muž sa nad ním zohýbal. Tvár toho muža delila k Ramyu pár centimetrov.
"K-kto...?"
"Kto som? Tak ja ti to poviem..." Muž s havraními vlasmi sa k nemu zohol tak, že takmer ani centimeter nechýbal k stretu ich pier. "Volám sa Tenra. Som chodec Tory. A úprimne..." Prešiel po jeho hrudi. Jazykom si naslinil spodnú peru. "Takého neobyčajného a predovšetkým neodolateľného smrteľníka som nečakal, ale...keď si už tu tak..."
"Č-čo?!"
Oddialil sa od jeho tvári a presunul svoj zvedavý jazyk ku krku.
"Áach..."
"Neboj sa, skoro to ani neucítiš." Otvoril ústa a svoje predĺžené tesáky priložil k tepne a zabodol sa do štyroch bodov.
"Áaa!" Ramyu ucítil pichľavú bolesť v oblasti hrdla. Muž sial z neho krv. Chlapec cítil ako z neho ubúda síl.
"Tenra!" Začul za sebou. Opustili ho všetky sily, keď sa zubiská muža z jeho krku dostali. Znovu upadol do temnoty.
















nádherné :))) tesim sa na new dielik :)