close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Sťahovanie

11. dubna 2009 v 11:46 | Haru |  Sťahovanie
Budem stručná: SasuNaru, YAOI (aj keď nie v tejto časti)
Je to jednorázovka, ale nechce mi to sem vliezť celé, takže to rozdeľujem na dve, či tri časti. Moja prvá a posledná poviedka na tento pár, písala som ju už dosť dávno, tak snáď sa to po mne bude dať čítať. A píšte komenty, onegai :) kým nebudú aspoň 2 nedám sem ďalšiu časť *devil smile*


"A nechceš pomôcť Sasuke-kun?" Ponúka sa okamžite Sakura.

"Nie." Odpovie až príliš horlivo spomínaný chlapec. "Zvládnem to, ale sensei môžem už ísť." Kakashi začítaný do knihy len pokrčí plecami. Sasuke si to vyloží ako súhlas.

"Dobre, tak ja idem." S rukami hlboko vo vreckách odchádza, no skôr sa brodí bielymi haldami zmrznutej vody.

"Ahooj, uvidíme sa!" Jačí za ním ružovovláska. Chalan oblečený v oranžovej bunde mu len kývne.

"Aj tak sa mi to nejak nezdá." Skonštatuje keď to Uchiha už nemôže počuť.

"Čože?" Podiví sa dievča, sensei čmuchajúci hádku zase niekam zmizne, zostane po ňom len obláčik vydýchnutého vzduchu.

"Prečo by sa práve teraz, v zime chytil do sťahovania?" Povie, mysliac si, že úžasne inteligentne Naruto.

"A prečo nie?" Spýta sa podráždená Sakura, ktorá má toho ich hašterenia už dosť. V poslednej dobe sa to neuveriteľne zhoršilo, niet okamihu kedy by do seba nerýpali.

"Uvažuj, je pod nulou, mrzne a mi máme za úlohu hľadať dakde v hore zatúlaného psa! Úprimne, kto by sa z toho rád nevykrútil?"

"Naruto!! Ako môžeš niečo také sprosté vôbec vypustiť z huby?! Nie sú všetci taký lenivý egoisti ako ty! A Sasuke už vôbec nie!" Vyprskne naňho ako besná mačka. Chlapec len urazene nafúkne líca a našpúli pery, no nepovie nič. So Sakurou sa nikdy neoplatí hádať a už vôbec nie o jej "miláčikovi".

Ale príde mu nenormálne, že si Sakura nevšimla ako sa Sasuke poslednou dobou chová divne. Hocikedy keď sme na misií drží sa od nás (aj keď asi skôr odo mňa) ďalej. Furt je podráždený, keď sa ho človek niečo spýta, ako zúrivý pes (vlastne vrčí hlavne na mňa). Vždy keď je aspoň malá šanca vyparí sa, predtým sa tak nesprával... musím mu poriadne liezť na nervy... Povzdychne si. A to som si myslel, že sa z nás stali priatelia...

Chvíľu na seba so Sakurou ešte naštvane zazerajú, potom sa mlčky vyberú, napriek mizernému počasiu hľadať zatúlané šteňa.


"Aááááááá!!" Prekvapený výkrik sa ozýva celou chodbou, spolu s niekoľkými nárazmi, bolestnými stonmi a konečným hlasným "plesk" o podlahu. "Do prdele!" Zúrivo vykríkne naštvaný chlapec natiahnutý ako žaba v prachu dole pod schodami. Frfľajúc sa posadí, šúcha si boľavý lakeť.

Zrak mu padne na značne poničenú zalepenú kartónovú krabicu vedľa neho. Chvíľu na ňu zmetene hľadí, na ten predmet tak nebezpečne položený pred schodiskom. Čo to má znamenať?! To určite nie je moje a na tomto poschodí nebýva už... Zarazí sa.

Spomenie na slová, ktoré počul ani nie pred dvoma dňami: "Naruto, som rada, že som ťa zastihla. Onedlho budeš mať nového suseda, mal by sa nasťahovať do konca týždňa." Oznámi mu s milým úsmevom na tvári domovníčka.

"Aha." Povie pre seba. Asi si to tu zabudli pri sťahovaní. Pomaly sa začne zbierať zo zeme, jeho telo výrazne protestuje proti takému nešetrnému zaobchádzaniu. Je rád, že sa vôbec vyškriabal hore schodmi, ani nehovoriac o tej všetko-zaviňujúcej krabici, ktorú musel zo sebou trepať hore. Teda nemusel, ale vždy sa snažil (zväčša aj tak neúspešne) zo susedmi vychádzať. A niečo mu hovorilo, že keby ju nechal tam dole príliš sympatií by si tým nezískal.

Podišiel k dverám novo obsadeného bytu a dva krát energicky zaklopal. Zvnútra sa ozvali rýchle kroky, cvaknutie zámky, dvere sa otvorili a za nimi ho čaká šok.

"Ty...?!" Jediné na čo sa Naruto zmôže po zhliadnutí človeka, ktorý má bývať naproti.

"Áno, osobne. Čo chceš? A vôbec ako si sa dozvedel kde bývam?" Otrávene prehodí namiesto pozdravu, nikto iný než Sasuke Uchiha.

"Kde ty bývaš? Čo to má znamenať!?" Rozčuľuje sa, pričom mu jeho náklad vypadne z rúk.

"To by som sa mal pýtať skôr ja, nie? A to čo si práve tak bezohľadne pustil na zem je môj majetok, ak sa nemýlim."

"Tvoj... to snáď nie!"

"Ale hej, a prečo si sa ho vôbec dotýkal?" Spýta sa a prebodne ho nevraživým pohľadom.

"Álee neuveríš, náhodou som naň narazil po ceste domov!" Zatiahne ironicky, Sasuke ho vie vždy dokonale vyviesť z miery.

"Čože?" Teraz je v šoku pre zmenu čiernovlasý chlapec.

"Poď sem!" Chytí ho za ruku a ťahá k dverám bytu oproti.

"Hej, nedotýkaj sa ma...!!" Protestuje.

"Čítaj!" A ukáže na papierovú menovku prilepenú na zvončeku kde svieti jeho meno.

"Preboha... to snáď nie!"

"Ale hej!" Zopakuje blonďák, vletí dnu a demonštratívne za sebou zatresne dvere. Druhý mladík tam len tak stojí, spamätávajúc sa z prekvapenia. O chvíľu nato sa ozve druhé tresnutie dverí na tej istej chodbe...


Idiot! Ani si nevie overiť vedľa koho bude bývať! Čo si to osebe myslí, len tak sa prisťahovať naproti! Rozčuľuje sa nezmyselne pričom si z nôh zúrivo strháva snehu plné bagandže a bojuje so zapínaním vetrovky. Šúcha si ešte zvonka skrehnuté dlane. Bože, toho psiska sme naháňali tri hodiny! Som zmrznutý ako nikdy. Potiahne červeným nosom, z ktorého sa mu pomaly spúšťa dlhá sviečka. Ja ho zabijem! Keby sme tam boli traja mali by sme to omnoho rýchlejšie! Vyberie sa do kuchyne urobiť si šálku horúceho čaju. Alebo dve, radšej za lavór. Uvažuje po ceste.

Napustí kanvicu, postaví ju na šporák a zapne plyn. Zatiaľ čo voda zvrie ide sa prezliecť z dokonale mokrých šiat, ktoré ho na tele nepríjemne chladili. Akurát uvažoval či sa na chvíľku nenatiahne keď ho zo spálne vytiahne naliehavé pískanie čajníka.

Zaleje čajové lístky, chňapku, ktorou držal horúcu kanvicu hodí na šporák. Pohybuje sa automaticky pričom je myšlienkami niekde úplne inde. Dvíha si hrnček k perám, že fúkne do pary dvíhajúcej sa z hladiny keď to zrazu príde.

"Ha...haa..." Otvára papuľku, poťahuje nosom v snahe kýchnutie potlačiť. Márne. "Hapčí!" Celý vrelý obsah šálky skončí na protiľahlej stene a pomaly steká na linku berúc zo sebou aj omietku. Úžasné! Naozaj úžasné! Akoby toho nebolo dosť ešte chytím aj chrípku! Na okamih sa zamyslí. Doma asi žiadne lieky nemám takže...budem musieť ísť nejaké kúpiť. S plných pľúc si povzdychne.

To nie je fér! Debilný Sasuke! Nebyť jeho nehrabal by som sa tri hodiny v snehu, nebol by som teraz chorí! Zo zvukom nápadne pripomínajúcim zavrčanie vybehne z kuchyne, hodí na seba bundu a už sa za ním zaklapnú dvere bytu. Okraj chňapky ležiacej na šporáku tesne vedľa NEvypnutého plynu, tým pádom horiaceho ohňa pomaly černie...


"Hádam som na nič nezabudol." Uvažuje nahlas Naruto po ceste domov s plnými taškami rôznych práškov, sprejov do nosa, kvapiek a bohvie čoho ešte všetkého. Keď míňa Ichiraku ramen zastaví sa a uprie na malinkú budovu túžobný pohľad. No čo, nič sa nestane keď si tu na chvíľku sadnem, a keď už tam budem bola by hlúposť si niečo nedať.

Usmeje sa sám pre seba a chce vojsť, no do očí mu zrazu udrie nápis: Z dôvodu nepriaznivého počasia zatvorené. Hlása strohý nápis na malom lístku. Ale nie. Zatvári sa nešťastne. Sakra! To je ako naschvál. Zrak mu padne na drobné písmo pod oznamom. Nejaké čísla, dátumy. Asi odkedy dokedy je zavreté...

"Čože?! To nemôžu myslieť vážne!!" Niekoľko okoloidúcich na neho pohoršene zazrie. Vykrikovať takto uprostred ulice. "D-do konca mesiaca?" Povie omámene. "To sú ešte...tri týždne." Otočí sa a smeruje domov opakujúc si pritom: "Tri týždne, tri týždne, tri..." Ako v tranze.


Nejakým zázrakom sa mu podarí bez ujmi na zdravý dostať až pred dvere svojho bytu. Položí igelitky na zem a vyťahuje kľúče. Nevie ich dostať z vrecka. Zasekol sa mu zips, tak celou silou ťahá a pritom blúdi pohľadom kade tade. No keď sa zahľadí na svoj zvonček niečo mu napadne. Zlomyseľne sa zaškerí, nechá kľúče kľúčami a prikradne sa k Sasukeho dverám. Určite si bude aj on lepiť menovku na zvonček. A bude ho čakať prekvapenie!

Odklopí kovový kryt a povytiahne jeden káblik, ale nie až von aby to nebolo vidno. Prvý kto sa toho dotkne dostane riadnu ranu elektrickým prúdom. Pri predstave ošmudnutého Sasukeho s vlasmi dupkom ako v amerických komiksoch neudrží smiech. Otočí sa, konečne sa mu podarí vytiahnuť kľúče. Vsunie ich do zámky a otočí.

Okamžite ako otvorí dvere vyvalí sa z bytu hustý čierny dym. Čo sa deje? Vstúpi dnu, do neuveriteľnej horúčavy. Oslepia ho jasné plamene olizujúce všetok nábytok, na ktorý dosiahli. Na chvíľu úplne zamrzne, napriek páľave sálajúcej s každého centimetra štvorcového. Vyvaľuje oči na nenásytný oheň, neschopný pohybu. Prebral ho hlasný trieštivý zvuk jasne prezrádzajúci, že skriňa to peklo nevydržala. Rýchlo sa spamätá a beží k telefónu, zavolať hasičov (no dobre neviem či tam majú priamo hasičov, tak to skúsim ešte inak: niekoho kto pozná nejaké vodné jutsu xD).


Netrvalo dlho a požiar bol uhasený. Tí týpci už odišli, dokonca sa to obišlo bez obvyklého poplachu, pretože Naruto duchaprítomne chytil vedro a kým dorazila pomoc podarilo sa mu uhasiť väčšiu časť kuchyne. Zachránil linku a jednu stoličku, sú síce trošíčku osmahnuté, ale sú. Tam to teda nie je také zlé, ale spálňa a obývačka kompletne padli. Všetok nábytok je zničený, spolu s drevenou podlahou, okennými rámami,... No proste hotová pohroma. Narutovi bolo pri tom pohľade skoro až do plaču.


Celý zmorený sa sťažka posadí na tú jedinú kuchynskú stoličku, ktorú zachránil mysliac si, že je v poriadku. Zmýlil sa. Najskôr len protestne zapraská, no o chvíľu už Naruto sedí na zemi v hŕbe polámaného dreva. Z úst mu vyletí nejedno neslušné slovko. Celý ubolený sa pozviecha, ale telo mu vypovedá službu len o pár krokov ďalej. Zvalí sa hneď vedľa dvoch plne naložených nákupných tašiek. Pozbiera v sebe dostatok síl a vytiahne z jednej nový teplomer. Strčí si ho pod pazuchu zatiaľ čo do úst si vysype pol krabičky liekov na bolesť hlavy.

"Tridsaťosem deväť?!" Zaúpie keď zbadá kam až sa ortuť v sklenenej tyčinke vyškrabala. Cítim sa akoby ma prešli tankom, podupalo ho stádo koní, rozsekali katanou na malinkaté kúsočky a opäť zlepili dohromady. Nechce sa mi ani pohnúť a tá podlaha príjemne chladí. Lenže zostať tu nemôžem, nemám posteľ a v noci by som tu bez okien zmrzol. No hej, ale kam pôjdem? Sakura ma u seba nenechá (aj keby ona samotná bola ochotná jej rodičia rozhodne nie), kde býva Kakashi-sensei neviem a Iruka-sensei je dneska na misií. Nikto iný mi už nenapadá, teda až na... "Nie, to nie!"


Za pár minút už stojí pred dverami protiľahlého bytu. Chce sa natiahnuť a zazvoniť, no keď si spomenie čo s tým zvončekom spravil radšej zaklope. Chvíľu čaká, už po druhýkrát pred tými istými dverami za jeden deň. Zámka cvakne, v medzere sa objaví Sasukeho otrávená tvár. Pohľad zabodne do práve prskajúceho chlapca s červeným nosom pred jeho prahom.

"Čo chceš?" Prehovorí chladne až nevraživo.

"Noo..." Nemá ani v najmenšom chuť prosiť toho nafúkaného blbca o nocľah. A už vôbec nie keď dopredu vie aká bude odpoveď. Lenže akosi nemá na výber, v noci býva zima aj normálne, nehovoriac o tom, že v týchto dňoch sa aj cez deň teplota drží nízko pod nulou.

"Vyklop to, nemám na teba celý deň!" Okríkne ho nervózne Sasuke. Už to, že za ním Naruto prišiel (ako to zatiaľ vyzeralo) z iného dôvodu ako sa hádať alebo mu nadávať bolo viac než divné a to ako sa teraz tvári s prešľapuje z nohy na nohu sa mu ani trochu nepozdáva.

"Ech, no, stala sa menšia nehoda, teda u mňa v byte a..."

"Už sa vymáčkni!"

"T-to je jedno, môžem dnes spať u teba?" Vyjachtá, na tvári sa mu zjaví rumenec, pohľadom rozpačito blúdi kade-tade starostlivo sa vyhýbajúc Sasukeho tvári.

"Nie!" A chce pred ním zabuchnúť dvere, no akosi to nejde.

"No tak prosím! Nemám kam ísť, som chorí a vonku je zima!"

"Povedal som nie a okamžite pusti tie dvere!"

"Sasuke!! Onegai!" Zakňučí zúfalo, pevne sa zapierajúc do dverí.

"NIE!" Kríkne. Zrazu mu niečo napadne. Trhne dverami najskôr k sebe, čo chlapec vyvíjajúci na ne tlak z druhej strany nečaká a stratí rovnováhu. Potom sa do nich celou silou zaprie, Naruto zletí na zem a dvere sa zaklapnú. Na druhej strane sa Sasuke vyčerpane oprie o stenu.

Hrôza. Pomyslí si zničene. Neviem čo sa mu stalo, vlastne ani, či sa niečo stalo alebo ma chcel len naštvať ale... Zase prečo by si vymýšľal keď mu pritom hrozilo, že by musel stráviť noc so mnou. Zháči sa. Vážne to znelo tak sprosto? V každom prípade si nemôžem dovoliť nechať ho tu prespať, zbláznil by som sa. Zvezie sa popri stene až na podlahu skrčí kolená a položí si na ne hlavu. V poslednom čase sa naňho nemôžem ani len pozrieť...

...bez toho aby sa mi nezrýchlil tep. V jeho blízkosti sa mi podlamujú kolená, točí hlava, strácajú myšlienky. Vždy keď sa ho čo i len omylom dotknem sa v mojom podbrušku roztancujú snáď stovky pestrofarebných motýľov. To spôsobuje, že som nervózny a podráždený. Najskôr som to nechápal, myslel, že je to nevoľnosť alebo čo.

Cha, taká hlúposť, ostatne už vtedy som asi tušil čo sa deje, len som si to nechcel priznať. No pravda mi surovo udrela do očí jedného dňa na misií.

Naruto si niečo spravil z kolenom. Bola to ľahká misia a vlastne sme sa k jej plneniu kvôli tomu hlupákovi ani nedostali. Niekde na pól ceste totiž spadol zo stromu a už sa nepostavil. Kakashi-sensei a Sakura tam už boli takže mi nezostalo nič iné len im zavolať, že nedorazíme a odniesť ho naspäť do Konohy. Áno, odniesť, napriek jeho hlasným protestom som ho vzal do náručia. Nech si hovorí čo chce, neušiel by vtedy ani meter. Asi po dvoch kilometroch konečne pochopil, že ja ho tam vážne nemienim nechať, (niežeby mi tá myšlienka vadila, ale ostatný by asi mali výhrady alebo minimálne blbé kecy, takže...) poslušne mi ovinul ruky okolo krku, ako to bolo pre nás oboch pohodlnejšie. Zrazu to bolo úplne iné, cez oblečenie som mohol cítiť teplo jeho tela, počuť tlkot srdca a jeho dych ma šteklil na kľúčnych kostiach. Bolo to zvláštne, áno, no zároveň ukľudňujúce a vôbec nie nepríjemné. Zacítil som na sebe pohľad.

"Čo je?" Spýtam sa potichu a kútikom oka sledujem reakciu.

"N-nič." Sčervenie a placho sklopí zrak. Bol taký roztomilý! "Len som trochu unavený,..."

"Spi." Šepnem jemne a doteraz neviem kde sa to vo mne vzalo ale pobozkal som ho do vlasov a pritisol bližšie. Prekvapene vydýchne, ale keď som na okamih spustil pohľad z trasy a dovolil si skontrolovať ho, videl som, že mu klipkajú viečka. Za chvíľu si unavene oprel hlavu o moje rameno a potom ma už celou cestou do Konohy rušilo len jeho pravidelné oddychovanie. Zaniesol som ho k liečiteľom a čakal kým sa preberie. Nebolo to nič vážne, ale nikdy som sa tak nebál ako vtedy. Čo povie keď sa zobudí? Bude mu to ukradnuté? Bude ma nenávidieť? Skazil som naše začínajúce priateľstvo alebo bude schopný mi odpustiť? No Naruto tento problém veľmi rýchlo vyriešil za mňa. Prišla sestra a vytrhla ma z mojich viac ako depresívnych myšlienok. Už je hore. Vošiel som a už vo dverách ma prepichol vražedný pohľad.

"Čo tu chceš?"

"Ech...?" Čakal som hocičo ale toto nie. Ukázalo sa, že pri tom páde si musel udrieť aj hlavu... Nič si z toho nepamätal! Od tej časti ako sa pod ním podlomil konár mal okno. Nevedel som či mám byť šťastný alebo naštvaný. Rozhodol som sa pre kompromis, odišiel som a už sme sa o tom nikdy nebavili. Aspoň som mu nemusel nič vysvetľovať, ani ho nezaujímalo ako sa dostal do Konohy, proste nič.

Od vtedy sa na tých pár chvíľ čo som ho držal v náručí intenzívne snažím zabudnúť. Nechcem spraviť tú istú chybu dva krát. No veľmi rýchlo som si uvedomil, že to nebude také jednoduché. Čím viac sa usilujem vypudiť ich z hlavy tým jasnejšie sa vracajú. Vryli sa mi tak hlboko do pamäti ako nič. Je neuveriteľné ako rýchlo dokázal Naruto preniknúť do môjho dlho len ľadom obklopeného srdca.


Ako tak sedel na chladnej zemi a rozjímal o mizernom živote a nešťastnej láske do ticha sa zrazu spoza dverí ozvalo tlmené zakašľanie. Otvorí oči, zdvihne hlavu. Nič, asi sa mi to len zdalo. Posedávam tu akoby som nemal čo robiť. Vstane a chytí najbližšiu bedňu, že ju odnesie do izby keď sa ten podozrivý zvuk zopakoval.

Položí ju, podíde k dverám a priloží na ne ucho. Zreteľne počuje ako osoba za nimi kašle a chrapľavo dýcha. "To nie je možné." Šepne neveriaco. On tu celú tú dobu sedí? Čo to má znamenať? Vzápätí si to uvedomí. On asi fakt nemá kam inam ísť, bohvie, čo sa stalo v jeho byte. Ten kašeľ neznie ani trochu dobre. Mal by som... Nie to nejde! Ale čo keď chytí zápaľ pľúc alebo dačo ešte horšie? Bola by to moja vina. No nemám tu upratané a chýba väčšina nábytku... Sasukeho vnútorný boj preruší silný záchvat kašľa nesúci sa z chodby. S povzdychom a myšlienkou: toto budem ešte ľutovať, odomkne.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Yuri → zakladateľka Yuri → zakladateľka | Web | 11. dubna 2009 v 12:20 | Reagovat

krasne tesim sa na new dielik :-)

2 Miko Miko | 11. dubna 2009 v 13:52 | Reagovat

Wuaa...XD to som myslím už čítala...XDD sa mi to zdá nejak známe...mno čo už...je to podarené :) kawaaaaii! XD dúfam, že napíšeš nový dielik...heh ak ti a ľudia...neželajte si ma ak nenapíšete pre haru-chan komentík! *zlý pohľad na monitor* ale myslím, že to nebude nutné...veď to je sugoooi...až tu slintám a nwm sa dočkať...i keď sa mi zdá, že som to už čítala...aj keď...oplatí sa to čítať ešte raz! XD

3 ♥nakashima-chan_SB-čko-čo-ťa-bublí- ♥nakashima-chan_SB-čko-čo-ťa-bublí- | Web | 12. dubna 2009 v 10:58 | Reagovat

krááááááááááááááááááááááááááááááásaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
nemááám slov pokračkooo

4 littlesasa littlesasa | E-mail | Web | 28. srpna 2010 v 19:39 | Reagovat

waaaaaaaaaaaaaaa toto bola uzasna cast kks xD :D :D momentalne idem na dalsiu :D fakt asi naj sasunaru poviedka co som zatial citala :D presne si vystihla ich osobnosti :D :D

5 Saii Saii | 27. září 2012 v 15:10 | Reagovat

^^ cipana!!! Mell to je fakt dokonalee~~ viem citam to dost oneskorene ale je to fakt fajneee!! ^.^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama