close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Sťahovanie (2. časť)

12. dubna 2009 v 20:23 | Haru |  Sťahovanie
Ták a máte tu druhú, zároveň predposlednú, časť poviedky (ešte bude tretia). Takže, zatiaľ furt shonen ai, no i keď pri niektorých scénach si nie som tak úplne istá. Ako iste viete SasuNaru- tak príjemné počteníčko ;)... a píšte komenty!





Drevená stena, o ktorú sa opieral zrazu povolí a Naruto doslova vpadne do Sasukeho bytu. Ten naňho chvíľu zhora otrávene zazerá, potom sa otočí a bez jediného slova odchádza do vnútornej časti bytu. Dvere nechá otvorené z blonďatým chlapcom natiahnutým cez prah.


"Čo to má znamenať?!" Okríkne odchádzajúcu postavu zo zeme.


"No čo asi? Poď ďalej a zavri za sebou!" Ozve sa zvnútra. Pozbiera sa teda z podlahy, zavrie a ide sa hlasom prekračujúc, obchádzajúc a potkýnajúc sa pri tom o krabice všetkého druhu a veľkosti. Keď sa konečne prepracuje až k dverám izby, v ktorej Sasuke akurát niečo vybaľuje je unavený ako keby ubehol maratón. V celej miestnosti sa nachádza len matrac, nízky stolík uprostred a v rohu zase len dáke bedne. Na jednej z nich akurát čiernovlasý chlapec prerezal pásku a obsah vykladal na stôl.


"Hej, čo ťa donútilo zmeniť názor?" Nedá mu to.


"Je úplne jedno, či mi budeš prskať pred dverami alebo za nimi, nie?." Zasyčí vybaľujúci vyhýbavú odpoveď. Naruto sa na chvíľu zamyslí, je mu jasné, že ho chce len odbiť a žere ho to, ale nahlas povie iba:


"Áno, vlastne máš pravdu." Na chvíľku sa odmlčí. "Môžem ti z niečím pomôcť?" Spýta sa podľa vlastného názoru až primilo.


"Nie." Odvrkne Sasuke okamžite.


"Hm, tak dobre." Pokrčí plecami a posadí sa k stolu. Vedel, že presviedčať ho aby pomoc prijal by bolo absolútne nezmyselné a navyše sa mu do práce dvakrát nechcelo. Len sedel, posmrkával a sledoval makajúceho chlapca.


Problém z vybaľovaním bol ten, že tu ešte akosi chýbal nábytok, takže všetky veci ukladal na podlahu do niekoľkých úhľadných kôpok. Vonku už bola tma keď sa Sasuke po piatich vyložených krabiciach rozhodol, že je toho pre dneska dosť. Na chvíľu sa vyparí do kuchyne, no vráti sa z podnosom, na ktorom je čajník a... dva plastové poháriky.


"Nič iné tu nemám!" Ohradí sa naštvane, čím zarazí začínajúci Narutov smiech. Pohľadom zaletí k zapratanej chodbe. "Teda aspoň nie vonku." Natiahne sa a neleje do oboch pohárov horúci čaj.


"Dobre, dobre, veď ja nič." Sedia v trápnom tichu, v takom kde aj mucha narobí až priveľa randálu. Miestnosťou zrazu otrasie mohutné kýchnutie.


"Ehm,..." Odkašle si Sasuke. "Na zdravie a mimochodom, nemám vybalené skoro nič a toto je len polovica mojich vecí." Povie prakticky. "Mne by to na jednu noc stačilo, ale..."


"To nič." Preruší ho Naruto. "Som rád, že mám aspoň strechu nad hlavou." Odôvodní. Zase sa miestnosťou rozhostí hrobové ticho, ktoré sa boja prerušiť a zároveň uvažujú na čo asi myslí ten druhý. Tento krát sa po niekoľkých minútach odhodlá blonďák.


"Ty prečo si sa vlastne sťahoval?" Vysloví to nedbalo, no v skutočnosti ho zožiera zvedavosť odkedy sa dozvedel, že si Sasuke nevymýšľa. On sa len zahniezdi a trochu rozpačito prehovorí.


"No sídlo Uchiha klanu je vážne v zlom stave a..."


"To už dlho, ale prečo ti to začalo vadiť práve teraz?" Vyzvedá. Na čele čiernovlasého chlapca navrie žila.


"Zo žiadneho konkrétneho dôvodu, proste..."


"Neverím! Zatĺkaš, tak čo sa stalo?"


"Nič!"


"No ták!" Mlčí, nehodlá mu na takú debilnú otázku odpovedať, navyše mu do toho nič nie je.


"No tak, no tak, no tak...!" Hučí doňho. Žila na jeho čele sa nebezpečne zväčší. Kŕčovito zovrie ruky v päste, čím skrčí plastový pohárik a jeho horúci obsah mu stečie po chrbte dlane.


"Tak keď to teda musíš vedieť spadla na mňa strecha!!!" Zjačal naňho. Trpezlivosť vážne nikdy nebola jeho silnou stránkou a Naruto chovajúci sa ako malé decko, to bolo proste príliš! Ani si neuvedomil kedy vstal. Všimol si, že chlapec pred ním má zase na krajíčku a hryzie sa do spodnej pery aby sa nesmial. S urazeným "Tss" odpochoduje do kuchyne umyť si ruku a vziať nový pohár. Čakal prudký výbuch neviazaného rehotu, no ten sa neozval. Prekvapilo ho to a klamal by keby tvrdil, že nepotešilo.


Pohľadom zavadí o nástenné hodiny. Skoro jedenásť. Zajtra vstávam skoro ráno a Naruto je chorý...asi by sme mali ísť spať. V svojom presvedčení sa len utvrdí keď sa vráti do izby a "načape" chlapca sediaceho za stolom pri zívaní.


"Myslím...už je neskoro a..."


"Hej, som unavený." Skočí mu do reči. Pri tých slovách mu prebehne po chrbte mráz. Vynoria sa spomienky...


"Hm, Sasuke?" Preberie ho.


"No?"


"Kde budem spať?"


"Tu, ten matrac nemám na okrasu." Zavrčí.


"Aha...a kde budeš spať ty?" Povie Naruto trochu vyčítavým hlasom.


"Ups...to som akosi nedomyslel." Prizná sa popravde. "Asi na zemi."


"To nie...!" Okamžite spustil druhý chlapec.


"Jednu noc to vydržím a nechcem počuť žiadne ale!" Prednesie prísne a ide vybrať z "nejakých" krabíc "nejaké" deky takže to chvíľu potrvá.


Naruto zatiaľ čaká v izbe. V hlave má poriadny zmätok. Čo to má znamenať? Najskôr ma pustí dnu, potom sa zdráha povedať mi takú hlúposť, že sa im pod nánosom snehu zborila strecha a teraz ma nechce nechať spať na zemi aj keď to pre neho bude znamenať noc nepohodlia. Ja to nechápem, akoby to bol niekto úplne iný. Zrazu sa chová tak ohľaduplne a...milo zrovna nie, ale na jeho pomery až priateľsky. Ako keby mu záležalo na tom, či vonku zmrznem alebo čo. To je blbosť! Už len tá predstava je komická. Sasuke, ktorému na niekom záleží. Sám pre seba sa hlasno rozosmeje. No pomaly tíchne, smiech sa mení na silený, až úplne zmĺkne a neprítomnými prázdnymi očami sleduje nehybnú dosku stola.


No v skutočnosti vidí niečo iné. Vynorí sa mu les, rýchlo sa mihajúce stromy. Cíti teplo cudzieho náručia a tichý hlas mu niečo šepká, dotyk vo vlasoch a...


"Tak tu je to, na." Sasuke po ňom hodí jednu deku a druhú si prehodí okolo pliec. Obrazy a vnemy sa rozplynú, Naruto zmätene zažmurká. Zvláštne, nič si z toho nepamätám. Ten hlas mi bol povedomý, kto ma to vtedy niesol a prečo...?


"Naruto?" Jeho meno ho vráti naspäť do reality.


"Áno? Deje sa niečo?"


"Ideme spať?"


"Ach, áno j-jasné." Postaví sa a odpotáca do rohu k preležanému matracu.





Ten čas sa neskutočne tiahne, tá podlaha je neuveriteľne tvrdá a Naruto kašle neuveriteľne nahlas! Frfle v duchu neustále sa pod dekou prevracajúci chlapec. Už je jedna a spánok nie a nie prísť. Štípu ma oči, bolí celé telo, ešte aj tá deka nejak škrabe. Tikot tých prekliatych hodín sa nesie celým bytom až k mojím ušiam.


"Dosť!" Jeho ústa sa len nehlučne otvoria, nechce zobudiť návštevu. Zdvihne ruky k hlave a pritisne si ich čo najsilnejšie na uši v snahe zabrániť zvukom dostať sa do jeho podráždeného mozgu. Takto to ďalej nejde! Jedným švihom sa posadí a s prikrývkou v zuboch sa doplazí k miestečku v rohu kde spokojne oddychuje Naruto, na tvári jemný rumenec spôsobený horúčkou. Jeho pokojný spánok len sem tam ruší náhle kýchnutie nasledované nezrozumiteľným mrmlaním. Leží natlačený na stene, skoro celý matrac je voľný. Sasuke sa opatrne sa posadí na kraj, pomaly si ľahne. Hneď je to lepšie! Pochvaľuje si keď jeho ubolené telo pocíti novú mäkkosť. Len na chvíľočku. Hneď sa vrátim... Jeho viečka sa sami od seba začínajú zatvárať, okolité zvuky tíchnu, stráca vedomie. Postupne sa prepadá do ríše snov.


Zrazu sa okolo jeho pása ovinie pár rúk. Z boku sa k nemu tisne cudzie telo. Otvorí oči rovnako rýchlo ako sa mu práve zavreli, ak nie aj rýchlejšie. Okamžite je naspäť v realite. Zbadá blonďatú hlavu.


"Naruto, čo to..." Nedokončí lebo dotyčný niečo nezrozumiteľne zamrmle a pritúli sa ešte bližšie. Sakra! On spí, toto je len dáky reflex alebo čo. Veľmi opatrne a jemne aby ho nezobudil (bolo by sprosté keby ma tu teraz načapal) sa snaží dostať zo seba jeho ruky. To však nie je také jednoduché. Drží sa ako kliešť.


"No tak!" Zasyčí si potichu. Chce sa nejak vykrútiť, no všetko je márne. Netušil som aký má Naruto stisk. Vzdychne v duchu. Na chvíľu sa prestane brániť aj tak to nikam nevedie. Leží a nervózne pozoruje strop. Cíti Narutov dych na krku, na tvári ho šteklia jeho neposlušné vlasy a vníma teplo sálajúce z druhého tela. Náhle si však uvedomí, že sa k tomu všetkému priplietol aj iný pocit.


"Ouu!" Nohavice sú mu nejak tesné. Nie, nie, nie! Teraz nie! Opäť sa začne zúrivo hrabať z jeho náručia. Jediné čo tým dosiahne je pád z matraca na zem, ale aj s Narutom zvierajúcim jeho pás.


"Um..." Zamrví sa chlapec ležiaci na ňom. Sasuke strnulo čaká čo bude. "Hapčí!" Blonďákove viečka sa doširoka roztiahnu, chvíľku len tak leží, no potom sa zaprie rukami o podlahu a prudko sa zdvihne. "Sa-sasuke?" Uprie prekvapený pohľad modrých očičiek rovno naňho. Nechápe prečo leží na ňom a už vôbec nie prečo sú na zemi. "Čo sa deje?" No odpoveď neprichádza, mladík pod ním len uhne pohľadom, líca sa mu sfarbia dočervena a po sluche stečie kvapka potu. Je tak blízko a má koleno presne... Keby som sa tak posunul o kúsok nižšie.


"Sasuke? Si v poriadku?" Začne si robiť obavy keď si ten pod ním zahryzne do spodnej pery a čelo sa mu skriví ako od bolesti. Všimne si aj červeň v jeho tvári a razom mu to docvakne. "Nechytil si odo mňa chrípku? Asi máš horúčku." Nakloní sa ešte bližšie a oprie čelo o to jeho aby zmeral teplotu. Ten má pocit, že každú chvíľu vybuchne, má čo robiť aby sa tam na Naruta okamžite nevrhol, nestrhal z neho oblečenie a... Zvlášť vďaka kolenu v jeho rozkroku neustále sa otierajúcom o jeho už teraz tvrdú pýchu.


"Hm, zvláštne." Povie blonďáčik a odtiahne sa. "Nie si horúci, nemáš teplotu, tak čo potom...?"


"Naruto..." Zasipí zospodu.


"Áno?"


"Tvoje koleno...ech..." Trochu sa zarazí a pozrie dole. Sleduje jeho pohľad, zreničky sa mu rozšíria pochopením. Vytiahne ho spomedzi jeho nôh.


"Prepáč..." V tom momente sa rýchlo posadí a strhne Naruta pod seba. On len priškrtene zhíkne.


"Čo to...!" Umlčia ho pery pritisnuté na tých jeho. Úplne stuhne, dochádza mu kyslík, musí sa
nadýchnuť tak pootvorí pusu a tým dá príležitosť jazyku neustále sa mu dobýjajúcemu do úst. Zaleje ho vlna horúčavy. Chce Sasukeho odstrčiť, no zistí, že má ruky pevne spútané nad hlavou. Cíti jeho jazyk až v krku. Narastá v ňom panika prameniaca z bezmocnosti. Nemôže sa brániť, protivník je silnejší. Jednou rukou mu stále pevne tlačí zápästia do podlahy a druhou mu pomaly začne vyzliekať tričko, perami sa posunie nižšie na jeho odhalenú šiju.


"S-sasuke! Prestaň...!" Zúfalí tichý výkrik.


Keď osoba sediaca na ňom počula ten hlas akoby sa prebrala z tranzu. Na chvíľu zmrzne, potom sa prudko zdvihne a uprie pohľad vydesených očí do druhých, modrých, no rovnako vyľakaných. Nič nevraví, s mŕtvolným výrazom v tvári sa bleskovo postaví a vybehne z miestnosti. Naruto už len počuje ako za ním zaklapnú dvere do kúpeľne.


Čo to malo, do prdele, znamenať?





Ja som taký idiot! Urobiť rovnakú sprostosť! A dva krát! Aj keď toto je vlastne ešte omnoho horšie, jednak si to bude pamätať a veď som ho tam skoro oprel!! Po tomto už so mnou určite neprehovorí ani slovo, budem rád ak ma neudá za obťažovanie. Sústredene hypnotizuje svoje kolená, ako sedí schúlený v rohu malej nabielo vykachličkovanej miestnosti.


Zničil som všetko čo medzi nami kedy bolo...no skôr mohlo byť aj keď asi ani nemohlo...len preto, že som nadržaný blbec čo sa ani nedokáže z niekým vyspať v jednej miestnosti bez toho aby... Ale on nie je len tak niekto, to nie je fér! Pritiahne si nohy ešte bližšie k telu akoby chcel zaberať čo najmenej priestoru.


Keď ja si nemôžem pomôcť! Ako vyzerá, ako sa správa...hovorí, tvári, usmieva...všetko to...milujem! Nie! Dosť, no ták mysli na niečo iné lebo budeš musieť stráviť celú noc zavretý tu. Ale pred chvíľkou bol tak blízko, má tak jemnú pokožku, voňajú mu vlasy... Asi by som sa tu fakt mal zamknúť až kým neodíde. Objímajúc si nohy pohupuje sa dopredu a dozadu.


Definitívne som totiž spálil most, vrátiť sa už nemôžem, priatelia z nás už nikdy nebudú. A niečo viac asi tiež nie, nie ak ma nenávidí. Čo je už takmer isté. Utápa sa v hlbokej depresií a maľuje si čiernu budúcnosť bez kúska svetla. Ani si nevšimne, že dvere, na ktoré by sa díval keby nemal zrak sklopený k svojím kolenám sa pootvorili.





Po tom čo Sasuke opustil izbu Naruto ešte hodnú chvíľu sedel na zemi ako obarený. Upieral neprítomný pohľad dakam na protiľahlú stenu a premietal čo sa to vlastne stalo.


Toto bol Sasuke? Vážne? Ten vždy chladný, stále naštvaný, nepríjemný, bezohľadný, všetkými pohŕdajúci arogantný blbec akého poznám? Čo to malo znamenať? Mohol to byť len dáky sprostý fór, ale to by sa mi tu teraz rehotal... A vyzeral naozaj rozrušene.


Spomenie si na ten bozk, zdvihne dlaň k ústam a podvedome si prechádza bruškom ukazováka po stále ešte brniacej spodnej pere. Zavrie oči, cíti dotyky jeho úst na čeľusti a krku, jeho zvedavú ruku pod tričkom.


Vlastne to nebolo až také hrozné. Keby ma tak nevyľakal mohlo to byť aj príjemné. Prudko otvorí oči. Čo to táram! Je to Sasuke. Sasuke!... Do kelu, prečo mi to vôbec nevadí?! Nadýchne sa a rozhodne.


Toto mi musí vysvetliť! O čo mu šlo. Vstane a pomaly na vratkých nohách kráča smerom kade pred tým vybehol on. Príde k dverám, za ktorými predpokladá, že nájde Sasukeho. Siahne po kľučke a pomaly, nehlučne otvára. Nakukne dnu, zbadá postavu nešťastne sa chúliacu v rohu miestnosti. Trasie sa, až sem to vidí. Zovrie mu srdce. Nevie čo spraviť, má sto chutí tam vletieť a tú kôpku nešťastia objať, na druhej strane chce odpoveď a tak trochu sa aj bojí celkovej reakcie a radšej by sa vrátil naspäť do izby a nechal to tak. Začína vážne zvažovať poslednú možnosť, no jeho dilemu vyrieši nečakané kýchnutie.


Dvere sa rozletia, Naruto previnilo pozrie na postavu v kúte. Ich pohľady sa stretnú. V tých čiernych očiach sa zračí toľko emócií naraz. Prekvapenie, ľútosť, strach a možno aj niečo ako láska? Po chvíli vzájomného pozorovania blonďák sklopí zrak a mlčky vykročí. Príde bližšie a sadne si k Sasukemu na zem, hneď vedľa, dotýkajú sa plecami. Ani jeden z nich nevie čo povedať, ako začať, tak tento tichý okamih preťahujú čo najdlhšie.


"Naruto?" Odváži sa predsa len čiernovlasý mladík, no o osloveného sa ani okom nezavadí.


"Hm?"


"Prepáč." Znova si začne nervózne hrýzť spodnú peru. Zato druhý chlapec je dokonale zmetený.


"Za čo?"


"Čože?" Konečne sa naňho aj keď nechápavo, ale predsa len pozrie.


"Za čo sa ospravedlňuješ?" Sasukemu prebleskne hlavou, že si možno zase nič nepamätá, no okamžite tú myšlienku zavrhol.


"No, z-za tamto... predtým."


"To nemusíš, len mi povedz... prečo?" Pre zmenu je do podlahy zabodnutý jeho pohľad. Odpoveď neprichádza. Nech odpovie akokoľvek mám iba dve možnosti. Pomyslí si Naruto. Chcieť na všetko zabudnúť alebo... Vlastne mi je jedno ako odpovie. Nezáleží na tom, viem čo chcem.


Z ničoho nič sa natiahne a vtisne Sasukemu drobný božtek do kútika úst. Spraví to rýchlo, potom si položí hlavu na jeho rameno a zatvorí oči. Nech sa zatvári ako chce, on to neuvidí. Chvíľu na to sa mu okolo ramien omotá ruka a pritiahne si ho bližšie. Srdce mu poskočí. Je to tak príjemné. To teplo, pocit bezpečia,... Trochu to pripomína tú udalosť, na ktorú si nemôžem poriadne spomenúť. Napadne Narutovi. Sú to tie isté pocity, teplo, človek?... Zrazu pochopí, otvorí oči a uprene sa zadíva hore, Sasukemu do tváre. Všetko sa mu vynára.


"To si bol ty." Vyhŕkne zrazu.


"Čože? Čo som bol ja? Kedy?"


"Pred dvoma mesiacmi, keď som spadol a omdlel v lese." Vedel na sto percent, že to bol on, len chcel priznanie. Cítil sa hlúpo, že na to neprišiel skôr.


"Neviem o čom hovoríš." Zatvári sa vykoľajene.


"Vieš!" Tvrdí mu. V tej chvíli mu dojde o čom to hovorí.


"Pamätáš si to?" Zamračí sa na neho.


"Tak trochu." Prizná Naruto rozpačito výpadok pamäte.


"To nič vraveli mi, že si si musel pri páde udrieť hlavu a, že si od toho okamihu nebudeš nič pamätať."


"Aha, tak preto..." Nedokončí.


"Hej." Prikývne Sasuke. Sedia v tichu, jeden šťastný, že je to vonku, druhý, že má odpoveď. Do toho mŕtveho ticha sa ozýva ako údery gongu tikot nástenných hodín.


"Mali by sme ísť spať." Prehodí čiernovlasý mladík.


"Ja nie som ten čo nás z tej postele vytiahol." Podotkne.


"Postele? Akej postele, to je tak akurát jeden matrac preležaný na polovicu pôvodnej hrúbky."


"To je jedno, ale fakt poďme si ľahnúť. Nie je to tu dva krát pohodlné." Začne sa mrviť Naruto.


"Ach, ty rozmaznanec, no poď." Postaví sa a podá mu ruku.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miko Miko | 12. dubna 2009 v 20:50 | Reagovat

Wuaa...už to začína XDDD muhahaha...XDDD haruuu rýchlo, lebo ma asi niečo prejde O.o...ja chcuuuu pokrááčkoo, ale šmicem! XDDD

2 Yuri → zakladateľka Yuri → zakladateľka | Web | 14. dubna 2009 v 7:41 | Reagovat

nádherné :)

3 littlesasa littlesasa | E-mail | Web | 28. srpna 2010 v 19:59 | Reagovat

kyaaaaa *___* nemam slov :3 musim ist rychlo na dalsiu cast inac sa zblaznim xD :D D:

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama