SasuNaru - Návrat
- Musím sa s tebou o ničom dôležitom porozprávať, Kakashi-san.
- Samozrejme. - povedal Kakashi, ale neodpustil si otázku:
- Môžem dostať váš podpis do knihy?
Jiraya len poretočil očami, ale súhlasil. Potom prešli k jadru veci a tou vecou bol samozrejme Naruto, večný problém Konohy.
- Kakashi-san, vlastne som ti chcel povedať, že Naruto je teraz mojím žiakom. To, že odíde so mnou mu len prospeje. Viac sa naučí a časom bude schopný zvládnuť chakru Líščieho démona vo svoj prospech.
- Myslel som si, že vám ide o to. - povedal pokojne Kakashi
- Samozrejme. Naruto sa musí naučiť zvládať svoj hnev, lebo inak sa môže uvoľniť pečať a to by nebolo dobré.
- Raz sa to už stalo. - povedal Kakashi.
- Vážne? - spýtal sa zdesene Jiraya.
- Áno. Stalo sa to pre boji zo Zabuzom, ktorý poslal na Sasukeho, chlapca, ktorý ovládal vodu. Proste kekkei genkai. Naruto chcel Sasukeho zachrániť, tak uvoľnil pečať.
- To som nevedel. - odpovedal Jiraya.
- Stalo sa to.
- Dobre. Treba začať čím skôr. Dúfam, teda, že sme dohodnutí. - uisťoval sa Jiraya.
- Samozrejme. Je to len pre jeho dobro.
Medzitým:
Sasuke, Sakura a Naruto boli na rámen. Sakura sa ako vždy, snažila flirtovať so Sasukem, a on si ju samozrejme ako vždy, vôbec nevšímal. Naruto na nich hľadel najprv pobavene, ale potom si spomenul načo tam sú. Chcel im niečo dôležité povedať.
- Sasuke, Sakura, chcem vám povedať... - začal, ale Sakura mu skočila do reči.
- Čo také múdre zase chceš?
- No, len to, že už ťa nebudem otravovať.
- To fakt? - spýtala sa ho.
- A s tebou Sasuke, nebudem súperiť, ani nič. (Sasuke na neho udivene pozrie)
- Ty si asi dostal rozum. - povedala Sakura neveriacky.
- To asi ťažko, taký idiot ako on. - zamumlal Sasuke.
- Presne tak, nedostal som rozum. Odchádzam s Jirayom. - povedal ironicky Naruto.
Sakura nevložila lyžičku do úst a Sasukemu zabehlo.
- To nemyslíš vážne?! - ozval sa Sasuke.
- Smrteľne vážne. - odpovedal Naruto.
- No tak, Naruto. Nemôžeš len tak odísť.
- Sakura, nechaj to tak. Nemusíš sa trápiť! Ja budem tvrdo trénovať, aby som sa stal Hokáge! - vykríkol Naruto.
Potom dostal ranu od Sakury.
- Ja som si myslela, že si už dostal rozum! - zrevala na neho.
- Sakura, povedal som ti, že sa to nikdy nestane. - pokojne sa ozval Sasuke.
Potom dojedli. Naruto sa poknúkol, že Sakuru odprevadí. Veselo sa zhovárali. Pred jej domom sa rozlúčili. Naruto dostal pusu na líce a prianie skorého návratu. Keby Naruto, dostal od Sakury bozk asi pre mesiacom, bol by to najšťastnejší chlapec v Konohe, ale teraz to s ním nespravilo vôbec nič. Zaumienil si, že teraz vyhľadá Sasukeho a rozlúči sa sním. S touto myšlienkou šiel po ulici, keď zrazu začul Sasukeho hlas.
- Ty.. Ty fakt odchádzaš? - spýtal sa.
- Áno.
- Ostaň... - zašepkali Sasukeho ústa.
- Načo? Nikoho nezaujímam. Výnimkou je Kakashi a Iruka- sensei. No možno Sakura.
- A JA?
- Ty? Jasne ty si môj večný nepriateľ.
- Prečo si ma prehovoril, aby som zostal v Konohe a nešiel s Orochimarom, keď teraz odchádzaš. Myslel som, že sme priatelia.
- Veď sme.
- Tak prečo odchádzaš?
- Musím zosilnieť.
- Naruto nechoď.
- Prečo?
- Lebo... Lebo... Ja ťa ... mám rád.
- ČO? - vyštekol Naruto.
- No... mám ťa rád.
- Vážne to nie je vtipné! - povedal nahnevane Naruto a odchádzal.
- Milujem ťa. - povedal tenký hlások, ktorý sa vôbec nepodobal na Sasukeho.
,,Ty? Ty..... ma..? To..." nechápal Naruto pred chvíľkou mu nadával do idiota a teraz ho zrazu miluje, teda ak to nieje opačná láska teda nenávisť.
,,Nechoď.... prosím." pozrel na neho dotknutým pohľadom a od rozplakania nemal ďaleko.
,,Sasuke, ale to nejde, už som sa dohodol s Jirayom." pristúpil ku nemu bližšie a zahľadel sa mu do tmavých hĺbok.
,,Nechoď prosím, neodchádzaj. To nesmieš!" naštvane sa na neho pozrel a sotil ho na zem.
,,Čo to robíš? Chceš ma zabiť?!" rozkričal sa Naruto.
,,Nie! Nechcem aby si odišiel." povedal rozhodne.
,,Takto sa ti to nepodarí." vykríkol a postavil sa.
,,Tak... tak ako ťa mám presvedčiť?" posmutnelo zosunul hlavu, že mu do tváre nebolo vidieť.
,,Takto určite nie!" znova reagoval dosť podráždene.
,,Vieš prečo som neodišiel z Kohohy? Pretože by som ani jeden deň nevydržal bez teba! Ale vôbec sa ku mne nesprávať tak ako by som chcel! Snažím sa, ale ty si ma nevšímaš robím to kvôli tebe! Všetko to čo som urobil, aj keď som bojoval s Haku, tak som to robil pre teba! Nie pre priateľstvo, ani nie s dobrej vôl, ale preto, že som ťa miloval a ešte milujem!" rozkričal sa a zodvihol uslzenú tvár.
,,Sa-suke..." zašepkali Narutove ústa, ale to už Sasuke utekal preč. Po pol hodine to Naruto vzdal a zosypal sa za dverami svojho bytu. Udýchane pozrel na neupratanú spálňu a s povzdychom sa pustil do upratovania. Veď čo by bol za človeka keby mal taký bordel.
Medzitým Sasuke šiel poloprázdnymi ulicami Konohy a nezabudol opomenúť kvetinárstvo Yamanaka. Hneď si ho všimla Ino čo jednej pani predávala kyticu kvetov. Sasuke len smutne prešiel okolo kvetinárstva s rukou na očiach.
,,Sasuke, čo sa ti stalo?" opýtala sa Ino.
,,Nič, to v pohode." utrel si slza keď si všimol, že je to Ino, ale teraz bola iná nevešala sa na neho.
,,Vážne? Mne sa môžeš zdôveriť." vyzvedala od neho Ino.
,,A keby som ti povedal, že som gay, by si mi verila?" opýtal sa z nádejou.
,,Neverila by som, že si gay, ale môžeš mi to povedať." ďalej vyzvedala, ale takým príjemným spôsobom.
,,No predstav si, že ťa niekto zachráni pred tvojou katastrofou a ty sa do tej osoby zamiluješ, ale snažíš sa aby si ťa tá osoba moc nevšímala lebo nechceš dopadnúť ako blbec. A keď sa chceš tej osobe konečne priznať, že ju miluješ ti povie, že odchádza preč." zvesil hlavu.
,,To je smutné, kto je tá osoba, čo ťa chce opustiť?" vyzvedala Ino.
,,Už je to jedno, už ho asi neuvidím." na zem pod jeho nohami dopadlo pár sĺz.
,,Počkaj, počul som HO?" neveriacky sa na neho zahľadela.
,,Áno hovoril som, že som gay." otočil sa k odchodu a Ino za ním pozerala s nechápavým pohľadom a pri tom s takým pochopením. O pár minút prišiel domov a zosypal sa na zem.
Medzitým Naruto vytočene upratoval svoju izbu. Naštvane zdvihol svoje trenky a švacol ich o stenu. Chvíľu len tak stál a potom si uvedomil komickosť tejto situácie. Upratuje si izby, do ktorej sa vráti najskôr o dva roky. Vzdychol si. Sasuke ho ľúbi. Prečo si to nevšimol skôr? Vôbec ho nenapadlo, že niekto taký ako Sasuke by ho mohol mať rád. Veď bol len obyčajná sirota. Obyčajný. Nie. Bol úbohý. Úbohý ninja. Tak prečo? Nechápal ho. Spomenul si na Sasukeho smutnú tvár. Sadol si na pohovku a zatvoril oči. Videl slzu, ktorá tiekla Sasukemu po tvári.
Sasuke sa oprel o dvere a pomaly sa zosunul k zemi. Cítil sa zvláštne. Takto sa naposledy cítil, keď videl Itachiho. Keď si uvedomil, že jeho veľký brat zabil všetkých, ktorých mal rád. Že chce zabiť jeho... Chvíľu mu hlavou bežali spomienky. Striaslo ho. Vtedy plakal. Sľúbil si, že už nikdy nebude plakať. Bože. Oči ho strašne pálili. Nahnevane si ich šúchal, ale nepomáhalo to. Čím viac sa snažil na Naruta nemyslieť, tým viac naňho myslel. Vstal. Otvoril dvere a rázne vykročil po ulici.
Naruto zdvihol hlavu. Šokovane hľadel na okno, cez ktoré vliezal Sasuke.
- Ty nemôžeš chodiť ako normálny človek cez dvere?
- To vieš, že nie.
Odpovedal mu Sasuke a strčil ho na pohovku. Momentálne mu bolo jedno čo robí. Neovládal sa.
,,Sasuke, čo to robíš???" nechápal Naruto Sasukeho chovaniu.
,,Naruto..." zašepkal a jeho pery položil na Narutov krk.
,,Sasuke. Sasuke! Prestaň! Okamžite!" začal kričať Naruto a odstrčil ho.
,,Naruto?" vyšlo zo Sasukeho úst keď sedel na zemi a tupo na neho pozeral.
,,Sasuke..? Si... si v poriadku?" opýtal sa starostlivo keď sa Sasukeho zorničky (ktoré neviem ako bolo vidieť xD, ale akože bolo) zúžili.
,,Čože? Čo som to..." kládol si otázku keď sa prebral z akého si tranzu, ani nevedel ako sa dostal sem, ako keby bol omámený niečím, čo nepoznal.
,,Sasuke.. ja..., čo sa to s tebou deje?" kľakol si vedľa neho Naruto.
,,Neodchádzaj, prosím." len tak na neho skočil a objal ho, položil hlavu na jeho rameno a potichu plakal.
,,Nesmieš odísť... nechcem byť zas sám. Nechcem to zažívať znovu." drtil ho v náručí a slzy mu stekali po tvári, nemohol ich zastaviť.
,,Sasuke, ale ja musím..." obil ho tiež a jeho hlavu si pritlačil k ramenu.
,,Nie! Nie! Nie! Ty nesmieš odísť..." jeho hlas sa pomaly stišoval a vzlyky boli hlasnejšie. Naruto takto Sasueho nevidel, vedel, že mu vyvraždili klan určite by aj on vtedy plakal, ale toto nechápal.
,,To bude dobré.." ukľudňoval ho blonďáčik a hladil ho po chrbte.
,,Nebude ak odídeš."
,,Sasuke, no tak neplač, to je v poriedku." znova skúšal, ale nepomáhalo to.
,,Nie, nieje to v poriadku, nebude to v poriadku pokiaľ ťa nebudem mať pri sebe." zvieral ho v náručí a Naruto už sa bál, že ho rozpučí ako ho mačkal v rukách. Toto už nebol ani plač to bol hystéria pre nič. Ako keby bol malé dievča, ktoré sa nechce česať.
,,Sasuke.. ty vieš, že musím ísť, tak to nekomplikuj." naozaj nikdy nebol na ukľudňovanie ľudí a ak ich chcel ukľudniť tak to dopadlo tak, že ich ešte viac rozplače, ako teraz Sasukeho.
,,Ja ťa nepustím! Nepôjdeš s ním. Ty si môj Naruto.. a nikomu ťa nedám... nikdy!" objímal ho a chcel byť aspoň tú chvíľku s ním aj keď mu to vlastne Naruto zakazoval.
,,Ako to myslíš, som tvoj?" nechápavo sa pozrel do uslzenej tváre.
,,Ja... vieš..., ťa mi- mi..." objavil sa mu na tvári rumenec a nedokázal vysloviť jedno hlúpe slovo.
,,Sasuke, čo je to s tebou?" zatriasol ním Naruto.
- Keď ja ťa milujem! - fňukal Sasuke.
- Tebe muselo preskočiť! - povedal zúfalo Naruto.
Sasuke na neho zlostne pozeral, kým Narutov mozog sa snažil spracovať informácie, ktoré práve dostal. Sasuke ho miluje. To bolo neuveriteľný fakt. Nemohol ho ľúbiť. To predsa nešlo. Nie SASUKE UCHIHA. Niežeby ho nemal rád, ale...
- Sasuke, neudrel si sa do hlavy? Vieš to sa stáva ... - chcel pokračovať, ale Sasuke mu skočil do reči.
- Ak odídeš zabijem sa.
Naruto chvíľu civel na Sasukeho a začal uvažovať, ktorý z nich sa zbláznil. Nakoniec dospel k názoru, že to je len sen. Odišiel do spálne a začal sa vyzliekať. Sasuke šiel za ním a tiež sa vyzliekal.
- Sasuke, prosím ťa, čo to akože robíš? - spýtal sa Naruto.
- To čo ty! - odsekol Sasuke.
- No. To mi došlo, ale prečo?
- A ty? - odpovedal mu otázkou.
- Toto je nenormálne. Keďže môj mozog nepripúšťa fakt, že som sa zbláznil, musí to byť sen. A tak som sa rozhodol ísť spať.
- No keď je to len sen, tak môžem ísť s tebou, nie?
Naruto len tupo prikývol. Nakoniec, veď je to len sen.
Sasuke ešte chvíľku čumel na Naruta ako sa pred ním vyzlieka a sám si ľahol do postele vedľa neho. Otočil sa tvárou k Narutovi a pritlačil si ho do náruče. Zvláštne, že sa neodtiahol a nedal mu facku, alebo na neho nenahočla, že, čo ho otravuje. Ešte chvíľku cítil napätie v izbe, ale po pol hodine zistil, že Naruto spí.
Primačkol si ho na seba, že medzi nimi nebola žiadna medzera a spokojne zaspal.
,,Sasuke..." počul zašepkanie do svojho ucha.
,,Sasuke." bolo počuť už hlasnejšie a čiernovlások pootvoril oči, ktoré mu dráždilo svetlo z lampičky.
,,Čo sa deje, Naruto?" opýtal sa rozospato a pretrel si oči.
,,Zobudil som sa na to, že... ma..." zružovel a pozrel na Sasukeho rozkrok. Sasuke sa tam pozrel tiež a ne jeho tvári sa tiež objavil rumenec a znova sa zahľadel na Narutovu tvár. V jeho očiach sa blyslo a v sekunde spojil svoje pery s tými Narutovími. Bol to iba motýlí bozk do, ktorého začal blonďáčik pridávať jazyk a bozk sa začal meniť a vášnivý. Uchiha z radosťou zisťoval, že Naruto to zo svojimi citmi myslí vážne. Konečne sa obaja odvážili ku tomu hriešnemu bozku, ktorý to všetko iba začal.
,,Narutooo..." zašepkal čiernovlások keď sa odpojili a periny pokropili ich sliny. Sasuke už nečakal a znova sa pustil do Narutových úst. Ani si nemusel vymáhať vstup do jeho úst. Jazykom skúmal každý centimeter jeho úst. Položil si ho na posteľ a zaľahol svojim telom. Ruky mu začali chodiť po ramenách až na ruky a odtiaľ na boky. Pomaly sa presúval na jeho podbruško, ale hneď si to rozmyslel a prešiel na jeho bucho, pousmial sa keď zacítil aké je hlboké. Neposednými rukami mu zamieril na hruď a prstami prešiel po bradavkách. Potom chytil Narutovu hlavu do dlaní a svoje peri odtiahol od jeho.
,,Sa-Sasuke." vzdychól keď zatítil ako sa čiernovlások oneho otrel a jeho úd to začal viditeľne vnímať.
,,Áno Naruto? Potrebuješ niečo?" zalesklo sa mu v očiach a prilahól si na Naruta.
















no čítala som to len tak a nejako som ani neverila, že som sa na tej poviedku podielala xD viozeralo to ako celé od teba, nechcem sa chváliť, vlastnwe som to tu len tak chcela napísať, že si myslím, že niektoré tie moje vety dávajú zmysel :) ale je to len taká konverzácia, nejako extrémne sa za to nechválim len tomu nemôžem uveriť
tak sa majkajte. Ľubkám vás všetkých, ale hlavne Alexka :) ♥