close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Cesta zo Zajatia - Kapitola 5.

5. července 2009 v 12:01 | Melissa-kun |  Cesta zo zajatia
No takže tu je tá sľubovaná časť :D
Chcela som to sem dať už davnejšie, ale nemala som to dopísané. a dnes som to práve teraz dopísala tak dúfam, že to malo nejaký účinok :D
Konečne som sa prekonala a je to na sľubované yaoi :D Tak prajem pekne čítanie.



Odstrčil chlapca od seba a snažil sa mu aspoň vlepiť za to, čo urobil.
,,Ľudovít! Čo si sa zbláznil?!" Vykríkol na neho Leonardo a jeho ruku zachytil tak aby mu Ľudovít nevlepil.
,,Skôr ty, nemyslíš?!" Vyštekol Ľudovít a stále sa chcel Leovi vyšklbnúť zo stisku.
,,Prestaň Ľudovít!" Vykríkol najsilnejšie ako vedel a zo slzami na kraji sa na neho pozeral zúrivým pohľadom.
,,Leo.... " neveriacky na neho pozeral Ľudovít. Ešte nikdy ho nevidel plakať, vždy bral všetko hrdinsky ako pravý chlap, ale teraz vyzeral ako malé nevinné dieťa.
,,Prečo? Prečo, si.... prečo? Ona ....ona si ťa nezaslúži, ..... t-to iba... ja." Zosypal sa na zem Leonardo a slzy mu zaliali tvár.
,,Leonardo.. to bude dobré, všetko bude v pohode." Čupol si ku nemu Ľudovít a hladil ho na chrbte.
,,Ale ty, ... nechapeš to... " Vzlykol Leo a bradu si oprel o kolená.
,,Čo nechápem? Tak mi to povedz." povzbudzoval ho.
,,Ľudovít vieš, ja neviem ako by som.......... milujem ťa." Zakryl si oči.
,,Leo... " Posadil sa vedla neho a pri tom pozeral do koruny stromu.
,,Je to pravda?" Opytal sa ešte pre istotu Ľudovít. Odpoveďou mu bolo len súhlasné pokývanie hlavou.

,,Tak ak je to pravda, pobozkaj ma najvášnivejšie ako vieš." Rozhodol Ľudovít a pozrel na Lea. Ten neváhal ani sekundu a svoje peri položil na tie Ľudovítove. Všetkú vášeň a lúsku, ktorú k nemu cítil vložil do toho bozku. Asi po minúte sa od seba jemne odlepili.
,,Chcem to počuť ešte raz..." Rozkázal Ľudovít.
,,Čo chceš počuť?" Nechápal Leonardo.
,,Tie dve zamilované slová." Priblížil mu svoje peri ku jeho.
,,Milujem ťa," Zacítil bozk na čele ,,milujem ťa," Bozk na nose ,,milujem ťa." Bozk na perách, ale to už Ľudovít ležal na zemi a Leonardo na ňom. Jednu svoju nohu tlačil medzi Ľudovítove a druhú mu tlačil na bok. Dokonca aj jeho vzrušenie bolo dosť velké. Jeho viazanka na nohaviciach skoro ten tlak nevydržala, ale Ľudovít ju rozviazal včas.
,,Ľudovít..." zašepkal mu vášnivo do ucha a oblizol jeho ušný lalôčik. Rukami putoval po jeho tele, najprv na hrudi, ktorú len hladil dlaňami. Potom dlhými prstami pokračoval v ceste. Položil mu dlane na boky a pomaly sa posúval ku gombíkom na kabáte, ktorý mal Ľudovít na sebe. Opatrne rozopínal gombíky a pri tom sa usmieval na chlapca ležiaceho pod sebou. Gombík po gombíku postupovala jeho rukavyžšie a vyžšie až sa dostala ku golieru. Posadil si Ľudovíta a zhodil z neho plášť. Znova začal rozopínať gombíky, ale tento krát na veste. Aj vestu z neho zhodil. Začal sa hrať jazykom s Ľudovítovou spodnou perou a pri tom si pomáhal zubami. Dlaňami Ľudovítovy oblapil boky a posúval sa po jeho stehnách dole až ku kolenám. Od nich znova smeroval hore na boky a z bokov posunul svoje ruky ku viazanke na Ľudovítových nohaviciach. Začal sa s ňou hrať a pri tom ju uvolňoval. Medzitým ústami putoval po jeho krku a oblizol kožu pri jeho tepne. Pri tom mu prstami zašiel pod nohavice a hladil mu chĺpky v podbrušku.

Jednou rukou putoval po jeho hrudi a rozopínal gombíky na košeli. Jazykom sa presunul s krku na kľúčnu kosť a zubami sa do nej len jemne zahryzol. Potom sa pomaly dostal na hruď a presunul sa nad ľavú bradavku. Cítil ako zrýchlene dýcha a jeho vzrušenie ho začína tlačiť na stehne. Svojimi perami sa otrel o Ľudovítovu bradavku a končekmi prstov pohladil Ľudovítov ešte stále zahalený úd.
,,Leo..." Napol sa Ľudovít a spozornel.
,,Vydrž, ani z ďaleka to nebolo všetko." Uvolnil prsty z jeho penisu a rukami mu stiahol nohavice až ku kolenám. Siahol aj na svoje, ale svoje si vyzliekol úplne. Ľudovít pozeral na Leov úd ako na zázrak sveta. Jeho vzrušenie sa ešte viac zvečšilo keď si Leonardo začal vyzliekať aj košelu. Ľudovít sa tiež začal oslobodzovať a stiahol si nohavice a aj košelu. Pohodili oblečenie okolo seba a Leo sa znovu naklonil nad Ľudovíta a jeho ľavú bradavku, obial svojimi ústami. Rukou prešiel po celom Ľudovítovom penise, ktorý bol dosť mužný na to akého maladého vlastníka mal.
,,Leo... " zastonal Ľudovít a ruky položil na Leonardove ramená. Znova mu rukou prešiel po penise, ale tento krát nechal na špičke palec a pomaly s ním krúžil. Toto sa Ľudovítovi zapáčilo ešte viac a preto už sa nebránil ničomu, stonal a rukami mu stisol ramená už pomaly nevnímal nič. Leovi sa páčilo ako mu Ľudovít stonmi odpovedá na jeho dotyky a, že sa mu to páči. Ľudovítove bradavky za tú dobu, ktorú ich Loenardo rozmazloval stvrdli ako skala a to bol ďalší dôkaz toho, že sa to Ľudovítovi páči. Ústami sa pomaly posúval z hrude na brucho a vytváral tak vlhkú teplú cestičku.Dostal sa k pupku a ten iba pohltil ústami a potoval ďalej. Zatiaľ mu rukou iba prechádzal po penise a občas sa zastavil na jeho hlavičke. Ústami sa dostal až k Ľudovítovemu penisu a oblizol ho od koreňa až po žaluď.
,,Leo...." zatriasol sa Ľudovít a svoju ruku splietol s Leonardovými vlasami.
,,Si pripravený? Môžem to urobiť?" ohľaduplne sa mu zahladel do oči a Ľudovít len prikývol. Ešte nikdy to nerobil a ešte nikdy sa ani nebozkal sa chalanom takže bolo vylúčené, že by sa ku tomuto niekedy dostal.
,,Naozaj si pripravený? Keď ti to bude nepríjemné tak ja prestanem, len mi to musíš povedať." Usmial sa na Ľudovíta a vzal jeho penis do ruky a dklonil ku nemu hlavu. Iba špičkou jazyka sa dotkol hlavičky, ako keby ju ochtnával. Druhou rukou prešiel po hlavičke penisu a bruškom ukazováka sa dotýkal hlavičky. Ľudovít sa zavrtel, ale ostal ležať. Uakzovákom a palcom mu znova prešiel po penise a pomaly stiahol podkožku a pohladil jazykom nechránenú časť a potom mu znova odhalený kúsok jeho penisu zakryl. Ľudovít si to užival síce na to nebol zvyknutý, ale užíval si slastného pocitu. Pomaly to aj prestal vnímať ako mu to blažene pomáhalo. Neuvedomoval si skoro an to keď mu Leonardo jazykom prešiel po špičke a zrazu si strčil celý jeho penis do úst. V tú chvíľku Ľudovít pokrčil svoje dlhé tenké prsty, ktoré sa splietali s Leovými vlasami. Pomaly začal pohybovať bokmi proti Leonardovi a z vykríknutím jeho mena vyvrcholil svojmu partnerovy do úst.
,,To bolo krásne." Pochvílil udýchaný Ľudovít.
,,Vždy je to krásne." Pozrel na neho zasneným pohladom a ako dôkaz jednou rukou hladil Ľudovítov ochblý penis.
,,Myslím, že by sme už mali ísť." Pozrel na oblohu.
,,Nie!" zastavila ho Ľudovítova ruka. Odpoveďou mu len bol Leonardov tázavý pohľad.
,,Najprv si ma musíš zobrať až potom môžeš niekam ísť." Rozkázal Ľudovít a roztiahol nohy. Ľudovít najprv nechápal pointe vety, ale došlo mu, že chce to, čo si myslel, že chcel aj predtým a teraz mu to ešte aj Ľudovít prikázal. Rozžiarili sa mu oči a posadil sa pred Ľudovítov nastavený zadok. Naslinil si ukazovák a položil ho pod Ľudovítove semenníky a mokrú cestičku, ktorú vyvtáral prstom doviedol až k drobnému otvorčeku.Ľudovít roztiahol nohy ešte viac a pridžiaval si ich dokonca rukami aby mal Leonardo, čo najlepší prístup. Článkom prsta vnikol do malého otvorčeku. Pomaly vsúval prst po článkoch pokiaľ nebol celý v Ľudovítovi a rozcvyčoval mu otvor aby mohol pridať ešte jeden prst. Opatrne pridal ešte jeden prst a začal s nimi pohybovať. Keď prsty vyťahoval von tak ich len jemne roztiaol a keď ich vsúval spojil ich. Po chvilke už si bol istý, že Ľudovíta pripravil dostatočne.

***
,,Ľudovít..." Potriasol ním Viliem.
,,Hmmm..., čo sa deje?" rozospato pozrel cez okno.
,,Už sme skoro tam." Oznámil mu a posadil sa vedla neho. Usmial sa a splietol s ním prsty.
,,Čo sa ti zdalo:" Usmieval sa Viliem.
,,Ale nič." pohodil hlavou Ľudovít.
,,Zo sna si hovoril nejaké meno.. Leonardo. To za ním ideme?" Opýtal sa Viliem.
,,Eeeh..? Ešte mi povedz odkiaľ máš takú logiku?" pozeral na Viliema s otvorenými ústami a nechápal ako môže byť niekto tak múdri, ale asi si aj prečítal ten list. Behali mu v hlave myšlienky.
,,Čo máš proti tomu, že viem rozmýšlať?" pýtal sa trochu urazene Viliem.
,,Nič len... vieš, my sme mávali sluhov, čo nevedeli rozmýšlať aby nič nepokazili. Robili len to, čo sme im nakázali." Upresnil Ľudovít.
,,A to ako chceš povedať, že ja som sluha?!" Urazene na neho vykríkol.
,,Nie, nie. Preboha, len to nie!" Obial ho okolo ramien a hneď na to pobozkal.
,,No veď preto." Spokojne sa usmial Viliem a vložil sa do bozku.

,,Už sme tu vaša výsosť." Oznámil jeden s vojakov a otvoril dvere od vozu. Ľudovít vystúpil a pomohol Viliemovi vystúpiť.
,,Le- Leonardo?" Pozrel udivene na muža stojaceho na vysokom schodišti.
,,Ľudovít!" Zakričal Leo a hneď zbehol schody a priskočil ku dvojici.
,,Neoznámil si mi, že máš dievča! Ako..... si... mohol?!" Odstrčil ho s uslzenými očami Leonardo.
,,Nie počkaj! Ja ti to vysvetlím, ale tu nie." Zachytil jeho ruku ešte predtým ako stihol utiecť preč.
,,No dobre poďme do mojej izby." Zlostne prikývol a hnal sa s dvojicou do svojej izby. Po ceste Viliem len obdivoval krásu sídla. Takéto krásne to nemá ani Ľudovít.
,,Sadnite si..." Rozkázal a ukázal na sedačku oproti kreslu, ani nemusím podotkúť, že boli zlaté a látka bola drahá a drevo bolo vyrezávané.
,,Tak, čo?! Vysvetlíš mi to?!" Vykríkol Leonardo.
,,Ano, ale nekrič, Viliem nemá rád krik." Zvádzajúco sa usmial na Leonarda, ktorý tomu skoro neodolal.
,,Po- počkaj akého Viliema?" Nechápal Leonardo.
,,Viliema, čo sedí vedla mňa." Prešiel mu dlaňou po tvári.
,,Čože? To je muž?!" Ukázal na Viliema nezdvorilo prstom a vyvaľoval na neho oči.
,,Nie je to ešte len chlapec, má len sedemnásť." Pobozkal Viliemovu ruku.
,,To- to- to- nedáva žiadny zmysel." Posadil sa Leo a prstami si obial spánky.

,,Ukludni sa Leo." Natiahol ruku Ľudovít a pohladil ho po líci.
,,Milujem ťa." Usmial sa a prsami mu stisol lavú ruku. Leonardo a Viliem len nachápavo pozerali na Ľudovíta a vobec nevedeli, čo majú povedať a vlastne ani Ľudovít.
,,T- tak mi vysvetli, čo sa deje." Lahko odstrčil Ľudovítovu ruku a stále v šoku sa pohodlne usadil v kresle.
,,Začalo to asi pred tromi alebo štyrmi dňami už neviem." Rozprávaľ Ľudovít.
,,Prišiel som do našeho letného sídla a všimol som si jeho, nieje to zločin." Obhajoval sa.
,,Nie, nieje to zločin pokiaľ to nieje chlap!" Naštvane sa postavil s výkrikom.

,,Chlapec." Poopravil s kľudom Ľudovít.
,,To máš jedno!" Rozkričal sa ešte hlasnejšie.
,,Kľudne to môžem mať aj dve." Pozrel si ignorujúco na nechty a kritycky sa na ne zahladel.
,,Viliem, prosím ťa, výdi s tejto izby. Musím niečo Leonardovi vysvetliť." Vážne sa zahladel na Viliema.
,,N- no tak dobre." Postavil sa Viliem a mieril ku dverám.
,,Neboj sa, všetko bude v poriadku." Ukľudňoval ho Ľudovít. Viliem zmizol za dverami a dvere sa zabuchli.
,,Tak, čo mi chceš povedať? Pán nafúkaný!" Nazlostene na neho pozeral.
,,Leo, prosím ťa, nerieš to agresívne." Snažil sa ho ukludniť.
,,Ako to mám brať kludne, keď ty si ma zradil?!" Vyhŕkli mu slzy a padol na kolená.
,,Miloval som ťa, buďem ťa milovať a aj teraz ťa milujem, tak prečo?!" Schoval si dlaňami tvár a slzy sa mu kotúlali po tvári ako hrachy.
,,Leo..." Prikročil knemu a pohladil ho po vlasoch.
,,Nie! Vypadni! Nechcem ťa vidieť!" agresívne odstrčil jeho ruku.
,,Milujem ťa." Pošepkal mu do ucha a zahryzol mu do lalôčka. Leonardo sa len nechápavo pozrel na Ľudovíta.
,,Pobozkaj ma, ak ma miluješ." Odpovedal na Ľudovítov odkaz. A ako rozkázal tak sa aj stalo. Ľudovít položil svoje peri na tie Leonardove a jemne ho pobozkal. Pomaly sa z jemného bozku stala vášnivá bitka dvoch preplietajucich sa jazykov. Leonardo si Ľudovíta otočil ku sebe čelom a stiahol ho na zem.
,,Hmm.. niečo mi to pripomína, ale neviem si spomenúť pomôžeš mi?" Opýtal sa vzrušene Leo.
,,Áno, pomôžem a s velkou radosťou." Ukradol si ďalší bozk.
,,My dvaja, les, listy, šaty povalujúce sa na studenej hline..." Oblizol si peri a obkročmo sa posadil na Ľudovíta.
,,Niečo si vynechal." Perverzne sa usmial Ľudovít.
,,Čo som zabudol?" Rozopínal gombíky na Ľudovítovom saku.
,,Ja naplnený tebou, tvojim vzrušením, tvojimi citmi, rozochvený nádherným pocitom uvoľnenia pri mojom prvom vyvrcholení." Zasnene pozeral na Lea ako mu už rozopína vestu a smeruje pomaly mučivými pohybmi ku jeho nohaviciam.
,,Ano, bol to nádherný pocit, ako každý večer, keď som cítil tvoje vnútro, ako ma tvoje svaly zovreli a tvoje prsty som cítil na svojej koži." Rozviazal viazanku na Ľudovítových nohaviciach.
,,Ešte stále s teba stojí. Vezmi si ma." Vydýchol slastne Ľudovít a panvu posunul proti Leovej ruke.
,,Si len môj." Zastonal a stiahol Ľudovítovi nohavice. Rozviazal viazanku aj na svojich nohaviciach a oslobodil svoje vzrušenie.
,,Vezmi si ma, okamžite." Zastonal Ľudovít a roztiahol nohy.
,,Nezabudol si na niečo?" Usmieval sa s diabolským úsmevom Leonardo.
,,Nie, vezmi si ma, nemôžem už dlhšie čakať." Pokrčil nohy a dlaňami si ich pridržiaval pod kolenami.
,,Bezp príparvy nie." Položil si prst na peri a článok prsta si naslinil.
,,Leo..." Umučane zastonal a venoval mu sklamaný pohľad. Leonardo sa len usmial a naslineným prstom prešiel po otvorčeku, ale nevenoval sa mu dlho, iba obkrúžil dierku. Zaujala ho, ale iná vec. Pomocou prostredníka a ukazováka sa presunul celou dlaňou ku jeho penisu a prešiel od koreňa až na žaluď. Ľudovít len slastne zastonal.

Viliem len netrpezlivo čakal pred dverami. Myslel si, že sa budú hádať, ale on nič nepočul.
,,Aah.. Leo...." Ozvalo sa z izby. Viliem hneď pochopil, čo sa deje.
,,T-to, nie." Stiekla mu po tvári slaná slza a za ňou pár ďalších. Prikryl si tvár dlaňami a utekal preč. Ani nevedel kam, iba uvidil veľké dvere a hneď ich rozrazil. Bol rád, že sa dostal von z veľkého sídla. Zišiel schody a priečne prebehol cez záhradu. Obiavil sa v malom lesíku. Vošiel do neho hlbšie a oprel sa o jeden zo stromov. Zošuchol sa na zem a hlavu si položil na kolená.

,,Leo chcem ťa cítiť." Zastonal neprítomne Ľudovít.
,,To si sa za tie roky nič nenaučil?" položil mu prst na ústa a vytváral s ním cestičku cez Ľudovítovu bradu, krk, hruď a brucho až k podbrušku. Jeho znovu ožívajúci penis len obišiel. Vzal si do jednej ruky jeho semenníky končekmi prstov sa s nimi hral. Ľudovít mu len odpovedal vzdychmi. Pomaly opustil Ľudovítove semenníky a zašiel trochu nižšie. Obkrúžil dierku prstom a hneď do otvorčeku vošiel. Nemal ho ani naslinený ani olej nemal. Išlo to ťažko a na Ľudovítovi to bolo vidieť.
,,Uvolni sa, láska." Zašepkal mu do ucha a hneď potom ho naň pobozkal. Vytiahol z Ľudovíta prst a vymenil ho za niečo večšie. Vsúval sa pomaly a pri tom hladel na Ľudovíta a dával si pozor aby ho to čo najmenej bolelo. Vždy keď sa jeho partnerovi, čo i len trochu skrivila tvár bolesťou zastavil a pohladil ho po líci. Vsunul sa do neho celý až po koreň.
,,V poriadku? Ak by ťa to bolelo okamžite mi povieš, ešte je čas." Upokojoval ho a pomaly sa proti Ľudovítovi pohol. Ľudovít zastonal a stisol Leonardovu ruku.
,,Ak chceš ja prestanem." Starostlivo sa na neho pozrel.
,,Nie, pokračuj." Zaťato vzdoroval Ľudovít. Leo sa znovu pohol proti Ľudovítovi. Po krátkej chvíľke to trochu rýchlejšie zopakoval. Ľudovít si tiež zvykal a začal sa proti Leonardovi pohybovať. Veľkou miestnosťou sa ovývaly vzdychy, stony aj tiché výkriky.
,,Leo.." Prehol sa Ľudovít a hneď za ním vyvrcholil aj Leonardo.
,,Chýbal si mi.." Vykĺzol z Ľudovíta a obial ho.
,,Aj ty mne.." Zašepkal a schoval sa v Leonardovej náruči. Zrazu si spomenul na Viliema.
,,Pane bože! Viliem!" Uvedomil si Ľudovít a vysjkočil na nohy. Začal zo zeme zbierať svoje oblečenie. Rychlo sa obliekol a upravil si vlasy. Leonardo ho napodobnil a po chvíľke vyšli z izby.
,,Vili- Kde je?" Zdesene sa rozhliadal Ľudovít.

> Kapitola 6. <

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Phoenix Phoenix | 5. července 2009 v 13:13 | Reagovat

Popravde ťa musím mierne a len trochu pochváliť, chýb tam toľko nebolo ako minule - nwm či si si prečítala môj komentár, v každom prípade je to omnoho lepšie a čitateľnejšie...máš stále slabosť v súslednosti vety a veľmo mi vadí, keď stále čítam a ty v texte upozorňuješ na ich mená...toľkokrát tam ich meno nemusíš spomínať, nahraď podstatné mená zámenami, bude to úhľadnejšie a nebudú sa tvoji čitatelia (nwm či aj obdivovatelia) pri neustálom čítaní ich mien zadrhávať. Z gramatickej stránky sa to celkom opravilo a zdá sa mi to o úroveň lepšie. Dejová stránka - už som minule spomínala, že príbeh je skutočne prepracovaný a o takom období písať je skutočne ťažká predstava...no ten dej je tam tak reálny, že niekedy môže pripadať čitateľovi, že si v tej dobe žila ak si náhodou vôbec nebola jedna z tých postáv...čo je len plus pre tvoju premyslenú a fantáziou rozvitú poviedku.
Čo sa týka ešte deja, tento diel sa mi až tak nepozdával, možno to bolo tým, že nwš napísať yaoi v novodobej podobe. Píšeš stále to isté, za každým...a ništ nové...a to postráda dej, preto nwš písať yaoi - umenie písania yaoi nezáleží v dĺžke či je to na 20 strán alebo len v krátkom úseku spomenuté. Yaoi je yaoi, pretože to čitateľa svojim spôsobom nadchne a ukľudní ho - možno vieš ako to myslím...a ty takéto yaoi písať nwš, nevcítiš sa do toho, napíšeš to tak ako vždy. Možno si na tom dáš záležať, ale nie je to to pravé orechové. Len moja poznámka, neber si ju k srdcu, niektorí sa až neskôr naučia písať yaoi, iní si myslia, že už písať yaoi vedia...omnoho lepšie sú na tom mangy, vnímaš ich viac, prezeráš si každý detail a prepracovanie, vytvorenie...
no späť k tvojej poviedke. Teda zatiaľ ti písanie yaoi nejde, možno si viem predstaviť ten dej, no nie je to originálne, nie je tam vložená vášeň a slovami opísané pocity (ktoré mi tam veľmi chýbajú - na to som ťa minule upozornila, že by tvoja poviedka mala taký citlivý a pekný nádych)

no yaoi nepíše každý a ja uprednostňujem skôr shonen ai plné pocitov a nie takýchto dravých intríg ako je yaoi...

Postava Ľudovít sa mi prestala páčiť, neverná a neverné postavy neznášam...je to len poviedka, ale dostatočne reálna a to tiež pochvaľujem...
dúfam, že na budúce to bude opäť o dosť lepšie, o tú úroveň :)

2 Yuri-san → zakladateľka Yuri-san → zakladateľka | Web | 5. července 2009 v 19:23 | Reagovat

teda!!! velmi sa mi to páčilo ... dúfam že viliem bude OK

3 ♥nakashima-chan♥ ♥nakashima-chan♥ | Web | 9. července 2009 v 9:16 | Reagovat

moc moc peknééé....sa prekonávaš

4 ♥nakashima-chan♥ ♥nakashima-chan♥ | Web | 9. července 2009 v 9:19 | Reagovat

píšeš zaujímave a povzbudzujúce komentáre dievča....
[1]:

5 VampireEvia VampireEvia | E-mail | Web | 14. července 2009 v 20:41 | Reagovat

Č-čo to má byť???????:'( Chúďakto Viliem!!!Tak to odo mňa dostaneš po holej,ak to nevysvetlíš!!!!!Ja nechcem LeoXLudovit,ale LudovitXViliem!!!!!!Jasnéééé???????Meeeeeeeee!!!!Toto bolo od teba kruté....aj pre neho...ale aj pre mňa!!:_
(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama