close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

3. kapitola - Odkaz

26. srpna 2009 v 17:23 | Shu |  Hračka posledného hriechu
Konečne som napísala aj k tomuto pokračovanie. Na konci sa dočkáte len mierneho načatia yaoi, ale ani to nie je ono za čo sa veeeeľmo ospravedlňujem, keďže nwm písať yaoi - ja radšej také silné shonen ai O:) Tak len môžem dúfať, že sa vám to aj tak bude páčiť, venované všeckým yaoi-maniankám prípadne ešte shonen ai-maniamkám.


Okamžite vycítil prítomnosť alebo pohľad, ktorý sa nenaskytne tak často. Určite ho zas sledujú, cítil to už skôr, ale neopovážil si spraviť nejakú neopatrnú reakciu alebo sa začať obzerať. Tým by dal nepriateľom jasne najavo, že vie o nich. Radšej bude spoliehať na svoje extrémne vyvinuté inštinkty.

"Hej, čo sa deje?" Ryuukeho pohľad mu nedal na najlepšej nálade, keďže si práve on, že sa čosi deje. Nemal sa držať v tichosti, to určite vyvolalo v jeho spoločníkovi akúsi neistotu. Musí to okamžite napraviť niečím celkom obyčajným a prirodzeným. Už aj vie, aké slová klamného obrazu použije.

"Čo by sa malo diať? Nemôžem sa ani zamyslieť bez toho, aby si jašil? A mimochodom, mám aj meno..." Uštipačnosťou sa navárať do neho, to mu ide a na tom sa aj vyžíva. Teda, príde mu to zvláštne, keďže zo začiatku hral chlapca iného charakteru, ale to mohli spraviť aj drogy a teraz sa prejavila skutočná postava. Profesionálne zahrať takéhoto chlapca mu sebemenší problém nerobí. Je to až príliš jednoduché, ale Ryuukemu sa to nepozdáva, keď tak hodí po ňom fialovým očkom.

"Fajn! Odteraz ťa volám psisko!" A bez zaváhania mu zakryje hlavu čiapkou. Čo Lavel by mohol zastaviť, ale, nesmel, pretože by sa ľahko prezradil.

"Psisko?! To nevidíš, že mám mačacie ušká? A k tomu, pripomínam, že je dvadsaťštyri stupňov. Nerád by som si nechal tú čiapku, ak zo mňa nechceš spraviť samozrejme chlpatý vývar." Poznamená inteligentne a predsa nie až tak rozumne. Veľmi dobre vie, že zo svojej postavy nesmie spraviť nikoho až príliš inteligentného, inak by tak mohol poukázať, že vôbec nie je žiadne dieťa, ktoré bude čoskoro oslavovať možno trinásty rok. Ale ešte k tomu priloženie Ryuukeho špinavého prsta k jeho perám, sa mu zdalo už dostatočný vrchol. Aspoň to tak zahral.

"Pššt! Sme na ulici, tak sa upokoj šteňa. A zabudol si, že ak si nebudeš kryť uši, tak na mňa zavolajú ľudia nejakého ochráncu zvierat a nejakého úradníka na oddelení detských práv, že som ti prišil k hlave uši a k zadku chvost! A so zvieraťom som sa nepiplal...To by si chcel? Vlastne...to je blbá otázka, ty by si to jednoducho chcel." A tým by mal zhasnúť kolobeh témy, keďže sa dostali na husto zaľudnené námestie od obchodu ich deliace možno dvadsať metrov.

...

Zvraštil líniu obočia, keď si spočítal koľko kamier tu je nehovoriac o tom, že sú tu aj zákazníci. A ešte sa musí zbaviť toho červenovlasého vysokého chalana. Jeho automatická pamäť, ktorá ešte nikdy nezlyhala, mu bola stále k službám aj s miestom, na ktorom by mal nájsť odkaz od nepriateľskej aliancii aj s balíčkom drôg ako dôkazom. No čosi mu neprišlo na um. Prečo k nemu dodali aj drogy? Alebo snáď čakali, že po nich príde on a bude ťažké odísť s balíčkom drog v ďalšom balíčku pilín? V každom prípade, on to nejako zvládne, táto úloha je pre neho hračka. Kamery či ľudia si nič nevšimnú a o nepriateľských jednotkách ani nehovoriac. Len sa musí zbaviť Ryuukeho. Už sa dostali po prvé uličky obchodu. Rýchlo niečo vymyslel.

"Myslím, že by sme sa mali rozdeliť, aby sme nazbierali rýchlejšie veci, ktoré potrebujeme. A plus, ja by som si mohol ísť kúpiť niečo na seba." Nebolo to určite to najlepšie, čo by dokázal vymyslieť, ale napadlo ho to ako prvé. A načo by si mal trápiť svoju hlávku plnú vedomostí z celého sveta? Červenovlások prikývol hlavou.

"Tak si choď vybaviť nejaké oblečenie a potom mi o ňom povieš. A čo sa týka toho, čo potrebujeme kúpiť...to zatiaľ ani sám presne neviem, kupujem zväčša to, čo mi padne do oka a napadne ma, ako z toho spraviť chutné jedlo." Prizná sa a do kútikov pier sa mu votrie úprimný úškrn. Tak sa Lavel bez slova stratí z dohľadu jeho "vychovávateľa". Má istotu, že to Ryuukemu bude po tej vedomosti trvať o dosť dlhšie nakúpiť než primeranému človekovi, čo je len plus pre jeho čas. No aj ten sa stále kráti, keďže nepriateľov špión, by sa mohol dostať k odkazu skôr. To nesmie dovoliť, sklamal by seba aj celú alianciu. Kútikom oka naďabí na istú hrozbu. Zastaví pri pásu s písacími potrebami. Toto nie je dobré, Ryuuke a ja sme museli ísť tak pomaly, že môj limit prešiel a nepriateľov špión je tu. Čo znamená, že to bude o to ťažšie. Ešte, že som ho poznal, vďaka jeho srdcu. Druhá nepriateľská aliancia spraví z ich človekov, akoby nesmrteľných ľudských vojakov bez duše. Dostanú zvláštne želiezko na srdce, ktoré prestane udávať do tela okysličenú krv, takže je to jasné, keď sa na nich pozriem svojim rengénovým okom. Avšak špión druhej strany, sa pohol k štvrtej uličke.

"Ako to hovoril Ryuuke? Ách, áno..." Pokúsil sa upútať nejakú pozornosť. Čo sa aj stalo a pohľadom prešiel na postaršieho pána, ktorý v rukách držal nejaký notes a čítal na ňom štítok o aké kvantum strán ide. Aj keď mu to prišlo trochu ostýchavé, že sa obeťou musí stať práve starší pán, zabrániť v plánoch mu to nemohlo. Pomaly sa posúval až k tomu starému pánovi. Kamera ho dobre videla, to mal aj v pláne. Pretože bude malé podozrenie, keď v čase, kedy nepriateľský špión je pomaly na mieste, on odláka pozornosť a predsa to preberie omnoho rýchlejšie a nepozorovane. Tak teda drgne priemernou silou do toho starého, zvrtne sa rukou po regálu, z ktorého začnú padať zošity a notesy. To privolá všetkých na okolo a on prekĺzne nesledovaný cez koniec uličky až k začiatku uličky štyri. Uškrnie sa, keď zistí, že špión sa nestihol dostať tak ďaleko. Podľa všetkého by prišiel z druhého konca uličky, v ktorej teraz žiaden zvedavý pohľad by nemal spadnúť na neho okrem z kamier. Akoby vedeli, že táto ulička, kde sa nachádzajú potreby pre zvieratká, by mala byť útokom utajených aliancií. Napočítal ich voľným okom štyri. Nie je možné, aby na to miesto nedopadal pohľad kamery, ale on s tým žiaden problém nemá.

...

"Sledujete všetky kamery?! Prečo tam ešte nie je Neko? Chcem ho dostať, tak sa snažte..." Roztrusoval svoj akútny hnev po ostatných pracovníkov, čo bedlivo pozorovali monitory. Kamery však nič dôležité neukázali.

"Pane, niečo som zachytil. Zrážku, ale..." Rýchlo pribehol k počítaču číslo osem, aby nahliadol na situáciu. Muž ukázal na istú zrážku v uličke tri.

"Ten chlapec, vyzerá to, akoby to naschvál nespravil. Drgol do toho starého muža a ruka sa mu inštinktívne zvrtla k regálom, ale všimnite si, čo je ten chlapec zač. Mrštne sa dostal stadiaľ preč. A pritom si ho nik nevšimol...až na kameru. A tá čiapka..." Zainteresoval všetko vo svojom odvodení. Zastavil kameru a priblížil na jeho tvár.

"Je to on. Naši ľudia si ho všimli už po ceste k obchodu Jurie. A tie oči ho prezradili. Kontaktujte nášho špióna, nech sa teraz nepribližuje k uličke štyri, aby nepadlo podozrenie na neho. A zvolajte rýchly útočný tím. Spravíme z tej uličky neviditeľné bojové pole. A Neko bude môj..." Strašlivo sa zahuhňal a sledoval svojimi úzkymi očami dvadsiatku monitorov a ľudí, ktorí majú na sebe komunikačné prístroje či ťukajú do klávesnice nepretržite a s takým rýchlym tempom.

"Vyčistili sme uličku štyri, pane." Ozval sa muž, čo sa chopil jedného z rozkazov.

"Tím tam dorazí čoskoro." Informovala pre tento krát žena.

"Pane! Už je pri uličke štyri! Je to Neko!" Skoro až zapišťala nadšením mladá žena zamerajúca svoj pohľad na žiariaci monitor v tme naokolo. Hlava celej aliancie k nej pristúpila a zrakom spočinula na obraz.

"Spomaľte to. Potrebujeme zistiť či stihne na prvý pokus vziať ten odkaz." Žena poslúchla rozkaz a naťukala do klávesnice tajný kód. Nabúrala sa do ovládania kamery a spomalila v nej obraz. No obom divákom sa okamžite rozšíria zrenice.

"Ako to spravil?! Spomalili ste to na maximum?!" Zvreskol po nej muž a stále počítal, koľko igelitiek s pilinami tam je a druhým očkom nasledoval plynulé kroky mladého chlapca, ktorý prešiel okolo regálu, ale vyzeralo to tak, akoby sa len chcel prejsť popri ňom. Žena vrátila celý záznam a opäť nahrala spomalenú verziu.

"Je to na maximum, pane." Povedala a pustila sa do sledovania tej reprízy. Ohúrene zazerali na celé dejstvo. No v skutočnosti sa akoby nič nestalo.

"Prešiel okolo a odišiel a jeden zo saklov zmizol...ale ako to spravil?" Toho veľmi zaujímalo.

"Sledujte ho ďalej! A odvolajte tím. Nesmieme spraviť podozrenie v celom obchode alebo riskovať prezradenie. Odvolajte aj nášho špióna. Možno sa dá napraviť, čo sme pokazili..." Kusol si do spodnej pery. A odpochodoval k voľnému počítaču, ktorý okamžite zapol. Ostatní rozkaz poslúchli a zašepkali do komunikačného prístroju svojmu tímu, aby prestali s posunom a vpádom do obchodného domu.

"A vy, číslo desať! Ten záznam mi prehrajte do tohto počítača, spomaľte ho na maximum a vráťte sa potom k svojej práci. Určite na to prídem, ako to spravil, len sa na to musím sústrediť."
...

"Tak teda, našiel si si niečo, šteňa?" Spýtal sa ho červenovlások, ktorý mal plné ruky tovaru a zabudol si na neho zobrať aspoň košík. Hnedovlások pomykal hlavou nad inteligenciou jeho spoločníka. No ani to mu nezabránilo v tom, aby sa niečo šuchlo za jeho chrbtom. Zakryl to hlasným zívnutím.

"Hej, môžem ti to ísť ukázať, psisko..." Na oplátku si ho dovolil nazvať niečím takýmto a zatváril sa ako neviniatko, ktoré by neublížilo ani muške. Muž začal preklínať svoju dobrotu už skôr, ale každá sekunda mu prišla ako najväčšie mučenie, ktoré mohol zažiť vo svojom živote. Najmä teraz, keď mal pri sebe to šteňa a ono mu to ešte nadávalo do psiska. A k tomu vyplazený rúžový jazýček, myslené ako nie pekné gesto.

"Už nikdy mi to nepovieš! Lebo ťa vykopnem nahého na ulicu a tam ostaneš aj keby si mi mal mňaukať pod oknom celý svoj život!" Naozaj ho nemal v láske. O to menej, keď mu ten malý drzý chalan robil zo života peklo jednoduchými nadávkami a gestami. No Lavel sa len otočil na špičke a plynulým krokom sa vybral po uličke v obchode až ku kútiku s oblečeným.

"Ale som rád, že ma považuješ skôr za mačku..." Podotkne potichu a v jeho fialových očiach sa zaleskne mierne šťastie. Cíti sa uvoľnenejšie, keď na neho chvíľku nenadával. Čo sa to so mnou deje? Prečo sa cítim lepšie, keď mi v troch vetách ani raz nenadával do psov? Zo zadumania ho vyslobodí zrak tykajúci s otázkou po ňom. Potrasie hlávkou a prstom ukáže na predom nikdy nevídaný odev.

Nakoniec vyšli z obchodu s dvoma plnými taškami, ktoré niesol samozrejme Ryuuke a jednou škatuľou plnou oblečenia Lavel s nehraným spokojným výrazom tváre. Ryuuke sa po ňom obhliadal. Jeho srdce poskočilo šťastím, takého ho ešte nevidel. Bol taký roztomilý...
...
"Mohol by som ti potom pomôcť s večerou?" Spýtal sa opovážlivo Lavel, ktorý neskrýval tento krát svoju dobrú vôľu. Nevedel prečo, ale chcelo sa mu pomáhať Ryuukovi a aspoň by sa nenudil. Sledoval jeho počínanie, ako vtrepáva mäso do chladničky a zeleninu do mrazničky. Rozmýšľal síce nad odkazom, že ho nechal pod posteľou, čo je vlastne bezpečná skrýša, ale rád by vedel, čo je v ňom. Aké tajomstvo skrýva nepriateľská Aliancia. A čo tie drogy?

"Nie, najradšej by som bol, keby si si šiel vyskúšať to oblečenie...hej, čo to robíš?" Mladík mu poberie z rúk zeleninu a vsunie ju do chladničky, ktorú rýchlo zavrie. Mäso vyvlečie z nej ešte v momente, keď sa ju chystal zavrieť a uloží ho do mrazničky.

"Vidím, že potrebuješ moju pomoc, takže radšej ti pomôžem a potom sa pôjdem prezliecť." Odpovedal a siahol po druhej ešte stále ťažkej a plnej taške. Ryuuke nerozumel tomu, on mu chce pomáhať? Čosi mu tancovalo v bruchu a získavalo si jeho srdce. Akoby neovládal svoje činy.

"Lavel..." Vzal svojou veľkou rukou tú jeho malú a pritiahol si ho k sebe. S takou nežnosťou sa potykali jeho oči, žiarili mu, aj keď boli drsnej šarlátovej farby. Menovaný mladík sa zatváril dosť prekvapene a sťažka poľavoval na zrýchlenom dýchaní. V lícnej oblasti sa mu zjavili červené fleky. Ryuukeho telo ho dotlačilo až ku kuchynskej dlažbe.

"Pusť ma! Nemusíš ma nútiť, už idem pre to oblečenie, len ma nechaj na pokoji..." Sťažka zo seba vyhodil pár slov a i tie ho stáli dosť veľa energie. Cítil sa tak bezmocný, mohol by ujsť, vymámiť sa z jeho stisku, ale čosi mu vravelo, že to nie je možné. Že podliahne túžbe ako ten, čo sa tlačil svojim telom na to jeho. Predpokladal to za nemožné, čo sa mu aj potvrdilo, keď sa mu pohľad zaboril do karmínových očí zaslepených túžbou po jeho mladom tele. Vzoprel sa jeho mierne opracovanej hrudi. Pôsobil nimi tlak, aj keď pod návalmi pocitov bolo zbytočné bojovať. Stratil moc bojovať a zabrániť niečomu takému. A vtedy sa tvár toho červenookého násilníka priblížila k jeho poodhalenej šiji. Dráždil jeho jemnú pokožku prírazmi bozkov, po ktorých ostali jazierka slín. Každý bozk za cenu premrhaného stonu. Jeho ústa ako aj telo sa podrobilo vášnivému mučeniu.

"Lavel..." Šepkal mu do mačacieho uška a prebíjal sa nenásytným jazykom dnu. U oboch bola myšlienka na odpor zamietnutá. Aj keď Lavlovo telo sa vzdalo tej myšlienky, myseľ odbíjala takúto alternatívu. Jeho ústami sa drali vzrušené vzdychy. Nemohol zastaviť svoje telo, ktoré pomaly patrilo niekomu inému. Aj nohavice sa mu zdali pomaly tesné v bedernej oblasti. Pretože v nej stúpol tlak.

"Prestaň s tým...nerob to...prosím..." Ruky sa mu skrížili na jeho hrudi a prevzala ich jedna o dosť väčšia oproti nim. Skrížila ich nad nimi. A tá druhá ruka sa nevyrovnala s takým úbohým začiatkom. Prsty, ktoré iskrili vášňou sa ponášali ukradnúť si Lavlové telo len pre seba.
"Nemôžem zastaviť...si taký krásny..." Zlomeným hlasom mu šepkal do ušiek a dobýval si zúbkami ich okraje. Rukou sa pomaličky vydal cez celú hruď pričom odbil chuť dotknúť sa ružových drobných bradaviek. Bez nejakého zastavenia sa, siahla k mokrej krčnej tepne a pohladila ju.
"Zastav sa prosím! Áaach..." Pery sa mu obomkli a zabudli pôvodne vravieť. Vydávali len súhru stonov. Odhaľovali jeho túžbu, vášeň skrytú pod jeho oblečením a pokožkou. Ryuuke akoby ani nepočúval slová, ktoré sa ťahali z tých nádherných a jemných pier. Rád by ich dobil svojim vzrušeným jazykom. Skúmal celé to nádherné telo. Rozplýval sa na dotykoch, ktorými pôsobil na tom druhom tele. Nevydržal to, zvliekol z neho triko, čo najrýchlejšie to išlo a zatúžene sa usmial. Tvárou sa priblížil k jeho zomknutým perám. Panvou mu tlačil na podbruško, až kým ňou neurobil obrat a nepripevnil Lavlové telo k stene. Nahliadol do tých očí, v ktorých sa naškrabala túžba ako hmla a rozpila ich fialovú farbu. Ale čosi mu nesedelo. Bolo to maličké, ale predsa tam to bolo. Malé drobné kryštáliky.

"Tvoje ústa vravia zastav, ale telo hovorí pokračuj..." Nedokázal ochrániť ho pred svojim telom, pred svojimi chúťkami, ktoré nevedel potlačiť. Lačne si spravil cestičku cez pevne zomknuté pery až kým jeho vzrušený jazyk neobkročil špičku nosu. Objal ho v ústach. Bol tak drobný a jeho jazyk si to zamieril na samotný vrch nosa. Prestal dobíjať ten vrch a radšej sa pustil do toho, čo si chcel vziať, čo mu patrilo. Boli to tie úzke mierne rúžové nepoškvrnené pery. Pretiahol ich vášnivým bozkom a dusil ich vnútro jazykom. Dobýval jeho ústnu dutinu a nevšímal si, čo sa dialo pod ním.

...

"Nechajte ma! Prosím!" Dvaja špinavý starší muži vzali jeho holé stehná do rúk a natiahli ich do písmena V. Zalizovali sa a čakali, až si budú užívať v takom mladom a krásnom tele. Jeden z nich sotva odtrhol pohľad od toho prekrásneho obrázku a prikývol na muža ukrytého v tieni.
"Lavel, odteraz budeš len môj..." Z bratových úst vyšiel so slovami slastný povzdych, ktorý pretrhol ušné bubienky mladíkovi so široko roztiahnutými stehnami od ich obyčajnej polohy.
Padali z neho slané slzy, pot mliaždil jeho telo a bratove ruky sa ho podrobovali, až kým jeden príraz do jeho sa stal osudným...Až kým sa nestal niekým ako bol on.

...

"Nieeee!" Chopil sa svojej sily, ktorú znenazdajky nabral a odsotil dobyvateľa jeho tela. Slzy sa miešali s potom a slinami, ktoré stekali po jeho mierne svalnatom hrudníku. Ten sa prirýchlo sťahoval a vysúval do popredia. Nezdolal pohľad tých šarlátových očí oslepených vášňou a túžbou po ňom. Prebral sa včas. Zips od riflí, ako aj oni samé sa mu sťahovali ku kolenám. Hruď, na ktorej sa miesili sliny s potom a preliatymi slzami. Oči, ktoré na neho s prekvapením zazerali, ktoré videli čoraz jasnejšie bez žiadosti o jeho telo. Oslepujúce kvapky sa mu strácali z viečka a putovali po celom tele, až kým sa nestrácali v podbrušku. Aj sople sa nepozabudli strácať po jeho tvári. Pritúlil sa k sebe s holými rukami a chránil svoje telo pred tým násilníkom. Čo sa to s ním deje? Veď je agent, tajný agent, ktorý sa nebojí mučenia, o sexuálnom násilí ani nehovoriac. Je to niečo s čím sa skoro každý deň stretával na misiách. Aj keď vyzeral ako dieťa, po jeho tele túžilo mnoho mužov a žien. Tak prečo sa tak bojí tohto? Pretože nechce v sebe zabiť ozajstné pocity, ktoré si v práci dovoliť nesmie...pretože nechce zabiť svoju náklonnosť k Ryuukemu.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 akyra akyra | Web | 20. dubna 2010 v 15:20 | Reagovat

super tak ted už jen čekám na pokračování povídky O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama