close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

3. kapitola - Rozpoltená myseľ

18. srpna 2009 v 15:44 | Shu |  Mesačný chodec
Kde to som? Prečo ma tak veľmi bolí hlava? Akoby...mi mala ísť vybuchnúť. Pýtal sa sám seba v duchu. Vedel, že odpovede sa nedočká, v takomto stave určite nie. Ale v tomto momente nedokázal natiahnúť ani jeden prút svalstva.

Celý človek ho bolel aj na miestach, o ktorých nevedel, že ich má. V hlave sa mu trieštila snáď najväčšia bolesť akú kedy zažil. Tok myšlienok nedokázal zastaviť. Len podávať sám sebe otázky mu zostalo. Jeho telo si uvedomilo, že zmysli sa prispôsobili celému prostrediu a tomu, že je priebežne pri vedomí. Vyslali mu do hlavy, v ktorej panoval nebojácny hurikán, správu, že sa ho ktosi dotýka v oblasti kľúčnej kosti. A tá informácia sa mu ani za mak nepáčila. Napol aspoň pár korienkov svalstva, aby jeho činnosť zapôsobila na hrudnú plochu. Potešil sa výsledku, hruď sa nadvihla a to nielen vďaka prijatia kyslíku. Až teraz si uvedomil niečo bojujúce v jeho krku. Pálčivá bolesť ho opäť obliala s rôznymi následkami. Ubúdala z neho sila s červenými krvinkami. Cítil, že nedokáže ani viečka odtrhnúť od tých druhých. Pokus, čo len o drobný posun svojho vlastného tela, sa mu zdal ako predom prehraný boj. Keď už strácal pomaly a zase vedomie, bodce sajúce jeho energiu sa pohli smerujúc von. Zas a znova. Neustále opakovanie posunov z jeho tela, ho prinútilo držať sa pri vedomí. Konečne v sebe necítil žiadne pevné teleso, čo by mu spravovalo sebamenšie ťažkosti.

"Miláčik, nesmieš nám ho zabiť. Vieš predsa, že takého mocného mesačného chodca potrebujeme do armády proti ostatným." Do mysle mu vnikol ostrý hlas splietajúci akoby boj s jeho vlastnými myšlienkami. No okamžite si uvedomil o kom je reč a to mu neprišlo sympatické. Keď viečka nepočúvli rozkaz, tak sa pokúsil aspoň nastražiť ušný kontakt s okolím.

"Má príliš chutnú krv, je to len jeho problém, že nejedol cesnak." Zavtipkoval si hlas povedľa, hlas, ktorý rozoznával snáď najviac. No najprv sa sústredil len na jedno. Spomenúť si na to, čo sa dialo pred niekoľkými momentmi. Pamätal si na tajomné beštie podobajúce sa ľudským bytostiam, ako útočia na jeho spolužiaka. Neskôr ho vzal tiež jeden z nich, až na to, že ho zachránil a neublížil mu. A potom sa zobudil niekde v neznáme. Ten mladík s blond vlasmi mu niečo povedal o tom, že je na druhej pologuli sveta. Potom dievča, Sara alebo ako sa volala...ako mizne cez zrkadlo, jej ruky, jej nohy a napokon aj celá jej detská tvárička aj s hlasom štebotajúcim stále niečo dokola. Potom šiel k fontáne, kde sa mal okúpať a očistiť. Tam ho však napadla iná ľudská beštia a teraz...je tu. Nevedno, kde je to tu. Opäť sa mu do mysle vkradol ženský hlas upovedomujúci svoju namyslenosť a vysoké postavenie.

"Možno čakal až si prídu po neho ozajstní mesační chodci. Yuna bude potešená novým vzácnym prívlastkom do klanu. Ja, ako jej najväčšia chodkyňa, ťa žiadám, Tenra. Predaj mi jeho tela, nech môže prejsť očistou jeho smrteľnosti. Nech môže jeho telo okúsiť krv nevinných." Ten ženský hlas sa mu ani trochu nepozdával a tie slová už vôbec nie. Nechcel tu byť, tie hlasy boli desivé, tak, aké by to bolo, keby videl určite ešte hrôzostrašnejší priestor? Horúci dych mu preberal pokožku a to sa mu síce najmenej páčilo, no už toho bolo priveľa. Podarilo sa mu otvoriť oči, v ktorých sa prejavovala zmena z hnedých do karmínových. Nad ním sa skláňala osoba s uhrančivo čiernymi priveľmi dlhými vlasmi s pásmi ohnivého vzhľadu. Oči chaotického výzoru s démonickým nádychom v nich. Z krku sa mu tiahli slizké pramene jeho vlastnej krvi. A telo mal obnažené na všetkých častiach. Než si ostatní v miestnosti uvedomili, čo sa deje, musel ujsť, aspoň na chvíľu sa stratiť z dohľadu tých beštií. Inak by sa stalo toho zla omnoho viac. Bol si istý, že zlý pokus by mohol znamenať okamžitú smrť. Srdce mu skákalo snáď po celom jadre tela vnútornej oblasti. Chlpy sa mu naježili na každej končatine. A v zreniciach, ktoré sa zhmotňovali do novej podoby narastal plameň strachu, ktorý prerastal do nekonečných výšin. Odhodlal sa. Odtiahol svoje telo od upírskej beštie a dostal sa na nohy. Spravil tackajúc sa pár krokov zbesilo vzad. Zastavila jeho únik stena, ktorá mu ochladila chrbát a zoškrabala neľútostne z neho kvapky potu.

"Nechajte ma!" Zakričal na dve osoby, ktoré prekvapene zazerali po jeho tele s malou túžbou v očiach. V hrudníku mu bubnovala opera na popravu. Viečka oťaželi s príchodom nečakaných sĺz. Neudržali ich tiažobu a začali sa kotúľať po jeho tvári. Vyzeral krehko, ako porcelánová bábika, ktorej vzali niečo veľmi vzácne. Rukami si zakryl hruď a skĺzol chrbtom na chladivé pláty tvoriace zem.

"Uhm, vážne je jedinečný. Tá rýchlosť akou sa vysúkal z tvojho náručia, to bola lahôdka pre moje oči. A to ešte premena nedosiahla dovŕšenia." Dievča s taktiež dlhým čiernym závojom tvoriacim vlasy sa zotavilo s primeraného šoku. Pokukovalo so žiadosťou v červených očiach po mladistvom nahom tele.

"Je čas, aby sa premenil úplne? Myslím, že jeho charakter sa ešte dostatočne nezmenil. Alebo sa ho zmena nedotkla vôbec. Čo je pre naše plány škrt cez rozpočet. Čo chceš robiť, Kierre?" Mladík sediaci na mramorovej čiernej lavičke prešiel jazykom po vychudnutých prstoch, po ktorých tiekli posledné pramene chlapcovej krvi.

"Počúvate ma?! Nechajte ma inak...!" Ramyu sa nechcel nechať odbiť takými surovcami. Ničomu nechápal, triasol sa a bol pred tými bytosťami ponížený. No stále dúfal, že sa zachráni. Takýto život nečakal, prial si, aby nebol nudný, no toto...toto bolo pre neho veľké sústo. Chcel to späť. Všetko nudné, všetko obyčajné...aj jeho sestru, ktorá vždy ráno zakričí - vstávaj rúženka. Kierre sa potichu zasmiala zvolaniu chlapca.

"Inak čo? Čo by si chcel spraviť?" Opovážila sa spýtať bez akéhokoľvek rešpektu k nemu. Sama však skrývala svoje tušenie, že by mala mať z takého mocného strach. Ku podivu sa to naučila dokonale zakryť dúfajúc, že ten mladý čoskoro mesačný chodec o ničom netuší. Tenra neblaho vytušil, že táto situácia môže vážne urobiť neplánované zmanipulovanie a deštrukcie celého plánu. A to dovoliť nesmel. Vystúpil z lavice a dovolil si urobiť pár krokov bližšie k onému chlapcovi. Ramyu sa striasol, nevedel, čo spraviť, no čosi mu šepkalo, čo treba robiť...akoby druhá osoba, ktorá získavala stále väčšiu silu.

"Nepribližuj sa!" Zakričal opäť, tentoraz však rukami zamával vo vetre, v ktorom sa rozjasnili iskričky. Tie menili svoju silu a spadli na zem. Začali blčať, oblizovať mramorové pláty a vytvárať ochranný kruh okolo toho, kto ich stvoril. Ramyu vydesene sledoval, čo spravil. Pozrel na svoje dlane z oboch strán.

To nie je možné...veď nedosiahol úplnej premeny a aj keby ju dosiahol, trvá veľmi dlho, kým ovládne hocijaký mesačný chodec element svojho mesiaca. Lenže zabúdam, že on normálny mesačný chodec nie je...Prebral si v okamžiku Tenra, ktorý cúvol pred plamennými jazykmi, ktoré chrlili navôkol seba špirály tlaku. Obzrel sa za Kierre, ktorá očividne milo ohromená takou silou, čakala až taká mocná ohnivá bariera spadne. Priam čítal z nej, ako dúfa, že brány vydržia dlhšie. No on čakať nemohol, pretože by jeho plány mohli zlyhať. Taktiež oplýval takýmto elementom a už odmalička bol mesačným chodcom Tory. Nebolo mu problémom uhasiť plamenné bodce trčiace z mramoru. Nastavil ruku a tú druhú položil pohodlne do ovzdušia s ňou. Tá druhá preplietla základňu prvej. Zavrel oči a sústredil sa na plamennú stenu. Utíchol v nich všetok hnev a najmä pocit, ktorý vyvolal ich existenciu. Strach premohol až poľahky a odhalil klbko chlapca schúleného do seba.

"Nepribližujte sa...nechajte ma...choďte preč..." Opakoval si oslabeným hlasom. Držal viečka pevne zomknuté k sebe, aby zadržal v sebe všetky muky. Nedovolí im, aby ho videli viac plakať, boli to beštie. A on bol sám. Kiežby tu bol ten, čo ho vtedy zachránil. On bol iný než títo...až teraz si uvedomil, že vedľa neho sa sústreďuje nejaká sila. Zrkadlo. Spomenul si na dievča, ktoré zmizlo v zrkadle. Začul kroky. Tie kroky patrili tým dvom čiernovlascom.

"Ostaňte stáť! Nebojím sa to použiť ešte raz!" Hlas mu neznel presvedčivo, preto aj pokračovali k nemu, nezastavili ani na malý moment. Upriamil pozornosť na zrkadlo, v ktorom sa mu zdalo, že sa niečo pohlo. Zas a zas...neskôr sa z priehľadného skla stávali končatiny a vytvarovali sa črty chudého tela. Priehľadné teleso formujúce telo neveľkého dievčatka získalo farbu a životnú formu. Kroky ustáli. Ramyu v tichosti sledoval drobné dievčatko, na ktorého tvári žiaril detský úsmev. Drobné rúčky pritiahlo na dve osoby. V dvoch zvláštnych azurových očiach sa začal odohrávať boj medzi bleskami až napokon súhra vyvrcholila a vsunula sa do rúčok dievčatka.

"Ramyu, je náš! Získali sme ho prvého. Takže vydajte ho, vy špinaví Yunarčania!" Jej detský hlas mal podtón desivejšej štruktúry, čo pripomínalo ešte strašlivejšiu verziu. Tenra sa zahľadel na to, čo vyšlo zo zrkadla a pokropil čelo svojou dlaňou. Plán nevyšiel podľa očakávaní a zrejme sa nebude dať nič spraviť proti zostupu.

"Prichádzaš neskoro. Ramyu bol premenený a čoskoro premena vyvrcholí. Takže, vráť sa odkiaľ si prišla!" Zavrčala podráždene Kierre, ktorá ani len teraz neplánovala vydať možno najmocnejšieho mesačného chodca do rúk takých ako bola Saren. No vyhrážanie sa a blesky v rukách jej robili problémy s plynulým rozprávaním a o činoch ani nehovoriac. V okamžiku vzoprela pred seba ruky a uškrnula sa ako diablov posol sledujúci svoje obete zvíjajúce sa bolesťou. Saren nemala v pláne mrhať časom, najmä ak po očku sledovala Ramyu, ktorý sa až veľmi rýchlo menil na jedného z nich. Vlasy mu každou minútou o centimeter podrástli a začali meniť svoju farbu do tmavšej a tmavšej. S odhodlaným výrazom v tvári odklonila rúčku a zasiahla mramorové parkety pred oboma upírmi necelé štyri metre pred ňou. Blesky modro bielej farby začali trieštiť podlahu a vytvárať okolitý chaos ešte väčším.

"Ešte je čas, hlupaňa! Vydajte mi ho!" Zavrčala pre tentoraz malá, ktorá rukami navádzala blesky na postavy, ktoré v okamžiku, keď sa blesk priblížil, zmizli a objavili sa pár metrov od neho. Preto obsypávala podlahou a stenami mocnou silou oblohy. Napokon sa sústredila na prevedenie z jednej ruky do očného kontaktu. Podarilo sa jej to asi po minúte, keď šľahali blesky svojim hnevom len z jednej hornej končatiny a dvoch očí. Voľnou rukou potľapkala na holý chrbát Ramyu, ktorý strácal nevedomky vedomie.

"Ramyu, počúvaj ma...ak budeme otáľať...stane sa z teba niekto, kým sa nesmieš stať. Yuna je krvavý mesiac, Yuna nie je mierumilovná. Zabíja a nenásytne si berie od svojich chodcov silu, berie si všetko, čo jej nepatrí. No Lin je zlatý mesiac, ktorému treba robiť síce isté rituály, ale nevezme ti dušu. Lin je lepšia voľba, podaj mi ruku...aby si sa mohol k nám pridať včas!" Prehovárala láskavo k telesnej schránke. Duša Ramyu sa potulovala v spomienkach. Táto vec sa nikdy nemala stať, toľko bolesti pretrpel a bude musieť zniesť ešte viac?

"Ramyu! Nie je veľa času! Podaj mi ruku!" Už nevládala, vyvolanie blesku odobralo príliš veľa z magických vlascov uložených pod žilami. A bolo nutné ešte premiestniť nielen seba, ale aj druhú osobu, čo nebola ľahká úloha beztak. No v tom si všimla o niečo neskôr prítomnosť ďalších dvoch chodcov.

"Party začala? A bez nás?" Dve dievčenské postavy prešli do svetla komnaty z mramoru a pohľad zahniezdili na blesky. Ich biele až strieborné vlasy poletovali okolím a úsmevy ožiarili ich mladé tváre.

"Saren, Tenra a Kierre...zaujímavá kombinácia. A tamto bude zrejme trofej pre najlepšieho tanečníka. Nevadí ak sa pridáme? Dúfajme, že nie...Ruya, do nich..." Ramyu sa vrátil do reality, privolal ho hlas tancujúci v jeho hlave s nekončiacou bolesťou. Bola to jeho stará kamarátka, jej hlas bol zmenený...znel tak...chladno.

"T-tamika..." Vzišlo z jeho zakrvavených úst. Privolal na seba všetku pozornosť. Saren stratila koncentráciu nad bleskami a preto na ňu Kierre okamžite zaútočila plamennou guľou. Tej sa v krátkej chvíli vyhla, no stratila blízkosť s Ramyu a záchrana pre neho sa oddelila. Tamika si teda zvolila za svojho nepriateľa Tenru, ktorý očividne zamieril k trofeji. Dievča menom Ruya sledovalo priebeh bitvy nevšímajúc si odmenu za výhru nad ostatnými. Zaujala ju len jedna postava a to Saren.

"Ale-ale...ešte sme nedotancovali a len výherca sa smie dotknúť trofeje!" Tamika si čupla k mramorovej dlažbe a sústredila sa na materiál a pocity burcujúce v jej srdci. Vyvolala ich mocné vlákna a mramorové dosky premenila na most ľadu vláčiaci sa k nohám Tenry, aby ho zastavili. To sa podarilo a nohy mesačného chodca boli nútené zastaviť.

"Ľad nemôže súperiť s ohňom, to si sa nenaučila?" Podvihol obočie a sústredil svoj hnev do rúk, ktorými sa dotýkal pevnej kvapaliny a menil ju iba na kvapalinu. To jeho súperke nevyhovovalo a preto vytvarovalo vo svojich rukách pevnú ľadovú guľu. Keď bola dostatočne veľká, hodila ju smerom k hlave nepriateľskej jednotky.

Boj pokračoval. Blesky odbíjali ohnivé hady, ľadové ostrie trieštilo zem. Až neskôr si všetci uvedomili, že trofej za ich výkony a výkony najlepšieho z nich, je dávno preč z dosahu miestnosti. Ramyu a telesná schránka jeho bolestivej premeny bola preč...

...
"Zaslúžim si ťa, Ramyu. Budeš len môj..." Bielovlasý mladík zostúpil na poslednú ľadovú stenu. Celý priestor malý len pre seba. Tvorili ho ľadové stupienky a vlajky klanu Tora. Teplota tu bola pod nulou, preto sa aj tomuto klanu vravelo klan chladnokrvných. Aj keď ten titul nemal celkom pravdu o ich charakteru.

"K-kto si? Prišiel si ma zachrániť?" Spýtal sa s ťažkosťami Ramyu v náručí neznámeho chodcu s jasnými červenými očami, ktoré opĺzlo sledovali jeho úzke červené pery postriekané vlastnou krvou a potom aj krk pošpinený taktiež životodárnou tekutinou.

"Som tvoj spasiteľ, tvoj priateľ, ale volaj ma Hiroganu. Nedovolím, aby sa z teba stal chodec Yuny. Si oveľa vzácnejší než do rúk takej pošpinenej luny. Tora nie je teba tiež hoden, ale...ja som." Perami lačnými po krvi tak ako poodhalenými špicatými tesákmi sa priblížil najsamprv ku krvi na tých druhých perách. Jazýčkom nesmierne pomaly zlízal tekutinu šarlátovej farby, akoby to bola pre neho posvätná voda. Zahľadel sa po vykonanej práci do očí, ktoré získavali každou sekundou krvilačnejší vzhľad. Nahý hrudník naberal rýchlejšie tempo v stúpaní a klesaniu. Ramyu ústa pootvoril, aby dal priestoru tesákom, ktoré začali v jeho ústach dominovať a tvarovať sa do väčších rozmerov. Sťažka oddychoval po takom trápení, ledva vnímal, aj keď jeho zmysli sa stávali citlivejšími. Viečkami sa opäť prehnala zbúra sĺz, ktorá rozpálila celú tvár a začal klesať po jej jemnom povrchu.

"Neplač...neplač, Ramyu. Pretože tak strácaš na svojej sile a bojím sa, že ťa stratím, že stratím niekoho tak silného." On sa bojí? Veď mesační chodci sa neboja! Sú to krvilačné monštrá hľadajúce svoj rozmar, žily, v ktorých uteká ich zmysel života. Krv. Klesol ústami na úroveň krčnej tepny. Dve dierky sa mu na jemnom povrchu nepáčili, najmä ak neboli jeho. Odobral pramene krvi do svojich úst, aby vyčistil nečistoty na tom, po ktorom túžil.

"Sľubujem, že to nebude bolieť..." Odhalil celú veľkosť svojich tesákov a prudko ich zabodol do krvavej stopy. Zdesený krik vyletel z úst Ramyu, ktorý prežíval znovu tie muka. Myseľ sa mu trieštila, svalstvo strácal a už ním nevládal, oči mu utekali zo strany na stranu. Hiroganu zovrel jeho telíčko svojou vrúcnou túžbou po ňom a po jeho moci. Sial a sial, bral a bral. Kým dve odlišné premeny nezačali v sebe bojovať o telo chlapca a o celkovú zmenu jeho nového ja.

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Melissa_majiteľka blogu :) Melissa_majiteľka blogu :) | E-mail | Web | 18. srpna 2009 v 19:49 | Reagovat

No tobolo niečo úžasné, ale mám v tom trochu zmätok xD veď ja si to prečítam ešte raz a potom to už pochopím xD No chcela som hlavne, že sa teším na pokračko :D Tak len píš píš :)

2 Hajate Hajate | Web | 19. srpna 2009 v 23:16 | Reagovat

Mel? na blogu je dalsie pokracko yaoi poviedky :) Tak ak ces tak kukni a je tam aj yaoi n_n

3 Shu Shu | 29. srpna 2009 v 20:11 | Reagovat

Arigatoo gozaimasu, Mell-kun za koment, ja robím vo všeckom zmätok, tak sa ani nečudujem...ale, arigatooo gozaimasuu ^.^

4 Evia Evia | Web | 5. září 2009 v 19:32 | Reagovat

Chuďáčik maličký...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama