Ja viem, že som s tým už otravná -.-" ale čo už so mnou...napísala som pokračovanie a chcela som ho zverejniť, nwm či o neho stojíte, ale i naďalej budem písať a zverejňovať pokračovanie.
shonen ai Hiroganu/Ramyu, Kaito/Ramyu
Sladká životodárna tekutina sa mu liala hrdlom spaľujúce smäd. Posvätná krv prelievajúca skrz jeho telo, krv, ktorá patrila jeho milovanému. Preto sial opatrne, aj keď to bol boj proti svojej prirodzenosti. Až napokon dokázal odolať, odtiahol svoje nebezpečné tesáky z krehko vyzerajúcej, alabastrovej pokožky. Pokožky, ktorá získavala karmínové fleky po útoku. Bielovlások sa láskyplne zahľadel do tváre svojej obete.
"Prepáč mi to, muselo to predsa len bolieť." Prehovoril k tvári, ktorá neprejavovala žiadnu známku po živote ako ostatok tela.
"Vedel som, že sa ukryješ tu, hlupák." Zodvihol hlavu smerujúc zrakom na hor. V desaťmetrovej výške sa týčila postava postávajúca na ľadových bodcoch. Hiroganu opadol ľahký úškrn, ktorý vystriedala nie veľmi radostná grimasa. Lačným jazykom si prešiel cez spodnú peru, po ktorej kĺzala drobná slzička krvi.
"Už s tým nič nenarobíš, má v sebe dve duše, ale tá duša mesačného chodca Tory je mocnejšia. Nezmeníš to, tak sa strať." Zavrčí s nevraživým pohľadom miereným k plavovlasému mladíkovi. Ten sa vydal poskakujúc obratne z jednej ľadovej špirály na druhú. Hiroganu ustúpil dopadu druhého mladíka a ako správny chrániteľ svojho majetku, obchytil svojimi hrubými rukami nahý hrudník chlapca v bezvedomí.
"Hlupák," Skonštatujú smelo ústa Kaita, ruky si vsotil do uhladených čiernych nohavíc a zavrtel zlatovlasou hlavou, aby sa jeho hriva zaleskla v ľadovej kobke na mesačnom svite. Druhému upírskemu mladíkovi utrhne svalstvo v oblasti obočia. Vôbec sa mu nepáči, že s ním tento mesačný chodec Lin hovorí tak ako hovorí. Mal chuť roztrhať jeho tvár vo svojich silných rukách. O to viac stúpol jeho hnev, keď sa Kaito zahľadel na nahé telo v jeho náručí.
"Si hlupák, pretože o niečom nevieš...ten mladík v tvojom náručí je ten koho som zachránil pred Tamikou, tvojou posluhovačkou. Ešte predtým než mi ukradli Ramyu z rúk, som ho nechcel pokúsať," Počas svojho výkladu sa kľučkoval chodidlami na klzkom, ale pevnom chodníku z ľadu.
"Pretože som vedel, že po ňom pôjdu ostatní mesační chodci. Lebo je tak mocný...a tak sa aj stalo. Prvý sa do neho zakúsol Tenra, mesačný chodec Yuny...teraz ty, mesačný chodec Tory a posledným budem ja...až sa tri nové duše v jednom tele premiešajú s novými schopnosťami a vznikne najmocnejší mesačný chodec na druhej pologuli," Preložil celý svoj výklad. Vedel však, že to bude mať háčik a to ten, že po tom, čo mu zdelil k čomu sa chystá, ho Hiroganu určite nepobúcha bratsky po chrbte a nepovie: "Fajn, to znie skvelo." Veľmi dobre ho poznal, možno až priveľmi.
Bielovlasý mesačný chodec porozumel výkladu, ale jednému možno nepochopil alebo nepostihol ten fakt. Teda už boli dva fakty, ktoré by mohli v danej situácii nahodiť komplikácie.
"Ale, čo z toho bude mať pošpinený mesiac Lin? A nie je možné, aby to môj Ram prežil..." Ani nerozmýšľal nad svojimi slovami, ktoré sa naplňovali zimou potrápeným okolím.
A vôbec, nemal v pláne dávať niekomu svojho "Ram" do rúk takého špinavca. Čupol si k zemi za sebou a uložil na ňu telo milovaného.
A vôbec, nemal v pláne dávať niekomu svojho "Ram" do rúk takého špinavca. Čupol si k zemi za sebou a uložil na ňu telo milovaného.
"Ochránim ťa, Ramyu." Zašepká pri jeho tvári, od ktorej sa len ťažko odlepí. Rukou siahne na ľadové častice uložené v zemi. Vytvaruje ľadovú rakvu, ktorá ukryje do svojho vnútra stále žijúce telo Ramyu. Stočí pohľad k chechtaniu sa.
"Veľmi dojemné a teraz..." Ľadové oči sa zabodli do jeho pokožky. Päsť Hiroganu zamierila k ľavému boku tváre druhého upíra. Ten zo sebou mrzko vrhol k zemi a svojou nohou sa pokúsil podlomiť tie druhé chodidlá. Ale tie sa stiahli nad úroveň zbrane spravenej z jeho vlastného tela. Striebrovlasý mladík sa vzniesol nad nebezpečnými špirálami a zahniezdil sa na jednej hrubej.
"Skvelé, takže budeme o neho bojovať? Dvaja najsilnejší mesační chodci..." Dážď ľadového ostria sa spustil nad jeho hlavou a on jemu len tak-tak uskočil. V rukách si pripravil svoj vlastný trik. Uchopil v nich strieborné blesky a odvolal ich smerujúc nimi na nepriateľskú pevnosť, ktorá sa stihla postaviť na hrubom kryštalickom povlaku špirály. Pevnosť z ľadu vybuchla a roztrieštila sa na malý kryštalický piesok.
"Mesačný chodec Lin, Kaito a mesačný chodec Tory, Hiroganu...a skončí sa to tak rýchlo? Fajn, o chvíľku mocného Hiroganu bude zamenený za Ramyu miešaného...a predsa mesačného chodcu-" Ľadová zem začala praskať na väčšie, tenšie oblasti hneď pod jeho nohami. Nedokázal sa pohnúť, pevná zem sa strácala pod ním. Tak sústredil do svojej dlane plnú silu a zmenil ju na zúrivú päsť. Vrazil ju do ľadových puklín a celá ľadová plocha vybuchla.
"Tory..." Odsekne Hiroganu padajúci do vzdušného prúdu. Uchmatne Kaita pod čiernou košeľou a vrazí k jeho tvári pravým hákom. Ten obeť jeho útokov vykryje a použije vlastnú päsť. Tá sa len hánkami ošuchne o pleť tváre.
"Tak Tory určite nie, ale Lin!" Pokračuje vo svojej reči a nezabúda oplácať útoky. Konečne pristanú na pevnej ľadovej doske, ktorá na malý moment vydrží ich bedlivo vyberané a rýchlo premyslené útočné kombinácie.
"Špinavý Lin! Nechaj na pokoji môjho, Ram!" Zakričí a odstrčí nepriateľa od seba aspoň na meter aj pol. Získa tak potrebný čas a priestor, na to, aby vyvolal ľadové pokrytie na nohách útočníka. Čo sa mu prakticky podarí a zastaví akúkoľvek aktivitu nôh Kaita v ľadovom zovretí.
"Samozrejme, že ho nenechám...mám ešte čas na to, aby som zachránil jeho telo! Ramyu je len môj!" Jeho hlas stúpol do celého chladného pásma a štruktúra tela sa začala poddávať hnevu vyvolanému z istého podnetu. Hiroganu sa zhrozil, v očiach mu žiaril duch strachu. Nikdy nič podobné nevidel, ako sa z tela mesačného chodcu stáva elementárna esencia. Okamžite obalil svoje telo ľadovou pokrývkou a aj s týmto štítom vyskočil z ľadovej dosky, ktorá sa začala pomaly rúcať. Telo jeho nepriateľa sa vznieslo do vzduchu a i posledná známka mäsa v jeho tele. Šľahajúce biče bleskov z jeho tela podupali, sotva sa dotkli ľadového telesa, bola rozdrvená na ľadové kamenie. Všetko, čo sa dostala pod ruku bleskovým hadom, bolo bez ľútosti rozdrvené.
...
"Odpočiň si, mohol si umrieť." Hlas Saren opodiaľ ho ukľudňoval, no stále sa v ňom miešali dve duše bojujúce o nadvládu nad telom. Ale jemu tie láskyplné slová nepatrili. Plával v spomienkach, padal z ich rohov.
"Nebuď ku mne taká, aj keď naozaj netuším, ako si ich mohla tak dlho zamestnávať. Ale už som si stačil zvyknúť na tvoje prekvapivo užitočné schopnosti." Kaitov hlas v ňom blúdil. A jeho oči sa začali vypaľovať urgentnou zmenou ich farby. Z orieškovej na šarlátovú. Pocítil svoje telo, nehoráznu bolesť a trieštenie jeho mysle. Zrýchlený dych a dvíhanie hrudníkovej palety zapríčinilo, že celý jeho organizmus sa začal stotožňovať s jeho novým ja.
"Kaito-kun! Premena dosiahne o chvíľku svoje! Musím ho kusnúť..." Zavolá na plavovlasého mladíka, ktorý sa len ťažko dokáže pohybovať. No v momente, keď sa dievča stiahne od jeho lôžka v rakve, zachytí ju jeho ruka.
"Ale..."
"Mám dosť síl na to, aby som ho premenil. Iba tak sa z neho stane najsilnejší mesačný chodec." A s veľkými ťažkosťami sa postavil na trasúce sa nohy. Veľmi pomaly sa prešiel k jeho mykajúcemu sa telu. So všetkou nežnosťou a silou mu podložil hlavu. Priblížil k tvári druhého tú svoju a s očami, ktoré stále boli krvavej farby, žiarili čímsi neobyčajným. Láskou k tvorovi pred ním.
"Vieš Ramyu, za ten čas čo si tu...teda...už od prvého momentu som ťa mal nechať tam vonku, tým Torčanom, ale...nedokázal som to. A teraz...teraz dokážem, čo k tebe cítim. Milujem ťa, Ramyu." Po slovách sa nahol bližšie k zakrvaveným perám a položil na ne tie svoje. Zaboril sa do nich svojimi perami a vložil do jednoduchého bozku všetku nežnosť, ktorá sa z neho po zmene na mesačného chodca nevytratila. Odtiahol sa od tých nádherných pier, z ktorých vyšiel prekrásny vzdych.
"Kaito..." Priložil svoje pery aj na pokožku, ktorá bude po tretíkrát poznačená túžbou upírskych tesákov. A tak sa rýchlo s nimi do neho zabodol. Vytvoril v ňom nové skupenstvo a vsunul do neho moc za cenu jedného litra krvi. Od vyčerpania premožený dopadne na dlaždice v komnatách pevnosti Lin.
...
"Zvláštne je, že to prežil. Nikto nič také doteraz neprežil. Myslím, že taký miešanec bude na druhej pologuli nenávidený ešte viac, nemyslíš si Kaito-kun?" Saren sa práve prechádzala aj s Kaitom po pevnosti k balkónovému výklenku. Tam im pozornosť ukradol nový prírastok, nový mesačný chodca, ktorý nemal v sebe snáď ani trochu ľudskosti. Ale stále bol výnimočným mesačným chodcom.
"Hej vy dvaja! Kedy ma zoberiete na druhú pologuľu? Som hladný..." Zo zmeneného hlasu, v ktorom šľachtila dospelosť, mierne švitorila irónia. Dvaja postávajúci ďalej sa na seba pozreli a potom sa ich oči dostali k mladíkovi, ktorý vyskočil z balkóna na lúku odetý v čiernej košele a fialovými kraťasami.
"Nemusíš sa o neho obávať, myslím, že sa o seba dokáže postarať aj sám a keď nie, som tu ešte ja." Podotkne na seba stále pozorujúc jeho nového maznáčika, ktorý zatiaľ o ničom netuší ani o tom, kam ho jeho nová rodina čochvíľa zavedie.

Takto si môžete predstaviť Ramyu ako mesačného chodca, až na to jedno pierko tam a hlavu toho čiernovlasého.
















Jee to je naozaj super poviedka len lutujem Ramya ze ho tolko krat pokusali a aku bolest musel prezit a je naozaj krasny...papaaa a tesim sa na dalsie pokrasko takze rychlo rychlo bo moja nedockavost je strasna XD