close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

10. kapitola - Keď sa srdce triešti

19. září 2009 v 19:03 | Shu |  Mesačný chodec
Nudila som sa, možno to poznáte. Víkend po týždni plnom školy a ja nwm čo robiť...som zvláštna -.-"
Ale aspoň ma tá nuda donútila napísať pokračovanie. Nwm, nwm či tam bude dej jak hovado, ale snažila som sa, aby to tam ožilo a stretnete sa tam s novou postavou, ktorá by sa potom ešte mala objaviť v poviedke. Ide o to, že všeci mesační chodci z tej jednej bariéry sa dostali vďaka Dangerionu na prvú pologuľu obývanú ľuďmi a práve tam sa Kaito dostane do pasce nastraženej Yunarčanmi. Mám ťažšie obdobie, možno sa to dá vyčítať z poviedky, nwm...snáď tá moja depka neublížila tomu, čo som napísala a dá sa to aspoň čítať :/ ta príjemné čítanie prajem.


"Vôbec sa mi to nepáči..." Následne dopadol prudko na betónovú stenu strechy ďalšieho domu. Na malý moment uznalo pokrčil ramenami a bez slova sa usadil na nemäkkom materiály. Nemusel ani dlho čakať, nasledovníčky ho obklopili z oboch strán po jeho rukách.

"Ruya, mám otázku. Kde presne by mali zaútočiť Yunarčania na smrteľníkov z prvej pologuli?" Povesila sa hlavou a najmä kontaktom očí na mladú dievčinu v bielom sediacu ani meter od nej. Pozorovala jej ruky, ako sa pomaly dotýkajú jablkovo zelených stoniek a zbiera z korunky rastliny potrebné informácie. Ona nie je jediná, kto čaká na potrebné informácie. Hiroganu si pretiahne plochou dlaňou čelo pokropené potom. Ostrým pohľadom zahvízda po hmlovitom údolí panelákov a bytoviek. No myšlienky mu putujú k jedinej osobe. Najviac ho desia skutočnosti, ktoré obsypávajú jeho ľadové srdca a činia ho čoraz citlivejším a rozpálenejším.

"O tri minúty by mali byť presne na ulici Underground street. Číslo som však vo vidine nezaznamenala. Ale veľa ľudí tam nebolo, z košov vychádzali prazvláštne dymové obláčiky a na mieste som videla len bezdomovca, chlapca čupiaceho pri múru...potom sa tam objavil Tenra a Kierre." Porozprávali jej úzke pery a načakajúc na priechodné udalosti, sa sama vybrala po búrlivom prepadaní striech až na miesto konania. Čo chvíľa ju dobehli aj tímoví partneri. Hiroganu rozoberal približne všetky skutočnosti. Nazdával sa, že tento útok nebude bežný. Nepáčilo sa mu, že všetky eposy sa udávajú len na jednu osobu, ktorá je centrom pozornosti komunity mesačných chodcov. Akosi sa všetko pod novým prírastkom menilo. Čoho sa najviac obával, bolo, že Ramyu je ako on na úplnom začiatku. Ale on si sľúbil, že Ramyu nesmie dopadnúť ako on. Ako keď sa Hiroganu stal starším a nastala katastrofa...

...

"Sú tu všetci. Zvláštne je, že Dangerion povolal všetkých z našej bariéry na prvú pologuľu. Ba čo viac..." Premrhávala blondínka slovami na uši, ktoré avšak nepočúvali teórie. Kaito sledoval boj v jeho vnútru. Vnútorné myšlienky narážali do seba a podávali v ňom nátlak a jedna otázka prepaľovala iné. Obavy v ňom prudko rástli a on ich kŕmil svojím ľadovým srdcom. Nemal by tu byť, predsa dal sľub sebe samotnému, že ochráni Ramyu, bude pri ňom stáť a chrániť ho. S príchodom Ramyu do spolku mesačných chodcov sa akoby zrútili zákony a rada Dangerion vyvolávala čoraz väčší chaos. Rozmýšľal o tom, čo sa stane, až jeho tímový partner nastúpi na druhú hranicu, kde jeho ruky nebudú na dosah. Najmä ak v poslednom čase sa dozvedel o vraždách na hranici Kamisarue. A vraj mierová hranica, taký humus je to...každý deň sa rovná pre jedného z nich istej vražde.

"Kaito-kun, musíme zistiť, prečo nás sem Dangerion vyslal aj s inými mesačnými chodcami. Musíme zabrániť nekalým činnostiam. Podľa pravidiel rádu je doba ofenzívy až o mesiac a ja sa domnievam, že Yuna sa o niečo pokúsi. V takejto dobe by bolo bláznovstvo z ich strany sa o niečo nepokúsiť." Trhane pomykala rukávom na saku zlatovlasého mladíka. Ten zľahka pootočil tvárou jej smerom, aj keď väčšinu z rozprávania sa jeho uši nesnažili ani zachytiť. Saren si neodpustila pretočenie očí smerujúc na nebeskú klenbu. Aj keď sa jej tiež ťažko zlyhávalo na slnečné žiarenie a svetlo skoro na všetkých miestach. Hustá hmla ich objala vo svojom chladnom náručí.

"Stoj a nehýb sa." Podal okamžite rozkaz Saren, ktorá otupene zastavila pohyby k druhej uličke. Prudkým pohľadom zbrázdil druhú stenu zakrytú v ťažkom oblaku hmly. Zainteresoval očami dva krátke, ale prudké pohyby. Boli zreteľné a aj keď boli rýchle, určite ich nevykonal mesačný chodec.

"Myslíš si, že sme tak hlúpi, aby sme nezbadali také pomalé pohyby aké môže dosiahnuť človek malých rozmerov?" Podroboval si ostrými slovami jeho novú obeť. Saren sa zľahka chrbtom oprela o studenú a pomaľovanú stenu, z ktorej opadala omietka, tak ako z ostatkov budovy. Aj by ľutovala človeka, ktorý sa prichýlil do takejto situácii, najmä ak sa s ním slovne zahráva Kaito, ale ona nie je človek a rada pozoruje chovanie smrteľník. No neustále musela pozorovať aj mladíka po jej pravici, nesmú sa pustiť do lovu ľudí, pretože nie je na to doba a už vôbec nie drahocenný čas. Aj by sa uchechtal, keď zbadala, ako sa neznámy pokúsil prinútiť nohy k rýchlemu odchodu. Kaito sa však pred neho dostal skôr než on by dokázal spraviť tri ďalšie rýchle kroky. Krvilačnosť v jeho očiach sa nedala ničím opísať a ona sa mohla len učiť takýmto spôsobom narábať s ľudským strachom.

"O čo si sa to pokúšal? Ty nevieš snáď, kto sme? Neviem, neviem...možno si taký nepoučený človek nezaslúži ani žiť." Posmešne sa zahľadel očami do alabastrovej pleti mladého chlapca. Až teraz zbadal výraz v jeho tvári. Strach a nevinnosť, detská tvár, ktorá by nemala byť poškriabaná takou grimasou. A oči, v ktorých žije detská rozprávka, svetlé okamihy, ktoré stihlo toto dieťa prežiť. Kaita bodlo u srdca, výraz tváre mu skamenel a on zadumane sledoval opakujúcu sa minulosť. Ten chlapec mu kohosi pripomínal. Najviac ho ranila malá porcelánová slzička vynárajúca sa z viečka gaštanových perlí očí. Do žíl sa mu vnáral nepokoj a chuť objať drobné telíčko tým svojím, chladným.

"Nechajte ma!" Ihneď zazrel po perách chlapca, v ktorých odzneli slová strachu a napokon nezneli ani ako vyhrožovanie, ale ako jednoduchá prosba. Saren spravila pár opatrných krokov bližšie, nikdy nič také nevidela na tvári mladíka, ktorého pozná už aj rok. Nech už akokoľvek podrobne prepína minulosť, nenachádza ani jeden okamžik podobný tomuto. Keď tvár zlatovláska nabrala šokovaný výraz, výraz nemého.

"Kaito, môj brat, vám ukáže, ak mi skrivíte čo len vlások! On vás nenávidí!" Zakričalo dieťa do tváre, v ktorej sa vynárala nepekná rana minulosti. A Kaito strnulo stál bez slova so zaborenými šarlátovými očami na chlapcovi. Chlapec je ako Ramyu a jeho brat ako on. Chlapec stojí pred ním, nepriateľom, zatiaľ čo ten brat sedí v bezpečí a keď nastane istý moment, on sa o tom dozvie až neskôr a bude si vyčítať, že s ním nebol. Donútil svoje chodidlá k opusteniu tohto miesta a nechal chlapca na mieste stáť. Blondína ho rýchlo nasledovala a stále preberala myšlienky vo svojej hlave nechápajúc konaniu tímového partnera. Dostala príležitosť, hodiť po ňom kýblik otázok až v druhej, tmavšej uličke. Obratne mu chytila rameno a vyvinula na neho tlak. Obaja následne zastavili.

"Čo sa to s tebou deje, Kaito-kun? Ja viem, máš obavy o Ramyu, ale on je v bezpečí, chráni ho moja bariéra z úlomkov zrkadiel. Až mu niečo bude hroziť, tak sa to dozviem prvá a potom..."

"Ty tomu nerozumieš, si len dieťa." Odsekne okamžite a ľadovým pohľadom pristane na drobnej rúčke spočívajúcej na jeho ranenom ramene. Rúčka sa ako na povel zvrtne k boku jej majiteľa a on mlčky pokračuje v ceste za pachom mesačných chodcov. Ani si nepovšimne chýbajúcu prítomnosť žltovlasej lolity.

...

V špinavých prstoch a sčupený v rohu končiacej uličky, preberá strany minci. Hľadá v nej stratené šťastie, aj keď to ho práve stretlo v dobe, keď ho tie dve upírske beštie nechali len tak. Otrhaný kabát si k sebe pritúli a hlávka mu len tak opadne ťažkými myšlienkami. Aj tá beštia sa volala Kaito...možno to bol on...ale potom zničil náš sľub...sľub spred dvoch rokov. Gaštanovými diamantmi, čo mu sídlia na tvári, poklesne na zlatý povrch minci. Pár bledých prameňov sa mu vyvlečie spod šedivej čiapky a on si odkašle s päsťou priloženou k ústam. Do hmly vstúpi prítomnosť dvoch osôb s očami naplnenými krvou. Keď začuje kamienok prirážajúci na betónovú cesta, zodvihne svoju tvár k postavám. Rýchlo sa postaví na chvejúce sa nohy a pokúsi sa zatváriť ako Kaito predtým. Postavy sa chabo zasmejú a jedna z nich pristúpi o čosi bližšie a ponúkne chlapcovi nazrieť do jeho vyspelej tvári.

"Ahoj, prišli sme si po teba, ty budeš mladší brat Kaita, mám pravdu?" Pozdvihne obočím a závoj havraních prameňov sa zvrtne k línií tváre. Chlapec len ťažko prehltne a s tancujúcou chladnou zásterou strachu v očiach, spustí nohy pevnejšie na zem. O to viac narastie strach v mladíkových očiach tak ako v duši, keď si pamäť smrteľníka spomenie na časy spred dvoch rokov.

"Tenra?" Ledva preriekne meno osoby, ktorá sa pred dvomi rokmi skamarátila s jeho bratom a následne, keď zmizla ona, stratil sa aj jeho brat. Možno mal príležitosť uvidieť znovu brata, ale čosi mu tu nesedelo. Oči čiernovlasého sa jagali vo svetle ostrou pikantnou žiarou, kolovala v nich horká, bublajúca krv. Udrelo mu to do duše. Všetko v ňom zapadalo. Tá beštia predtým...to bol Kaito, môj brat? Strach mu stúpal do tváre každým okamžikom, keď sa Tenra blížil k nemu s perverzným úsmevom, spod ktorého vytŕčali znaky po mesačnom chodcovi. Očami preblikal každú uličku niekde na mieste, ale bohužiaľ sa mu dostalo nepozitívnej správy ohľadom preskúmania terénu. Bol ako myš v pasci pred blížiacim sa kocúrom.

"Zase porušujete pravidlá?" Hlas odznel niekde nad nimi. To zabránilo nohám Yunarčana spraviť ešte niekoľko krokov ku svojej obeti. Čakal, kedy prídu aj oni a práve ich prítomnosť mu napovedala, že nepotrvá dlho a na mieste budú aj Linarčania a s nimi aj Kaito, ktorému sa chystá pripraviť ťažkopádnu ranu priamo do ľadového srdca. Kierre sa na červených perách zvrtne úškrn, ktorý nenapovedá nič dobré. Rukami rozvíri vo vzdušných vlnách tohto sveta, aby obchytila rukoväte hadích dýk.

"Smiem vedieť, čo plánujete?" Na otázky tým striebrovlasým však nik neodpovedá, čo ich najmenej trápi. Pozornosť im zväčša spadá na jedného smrteľníka so slovom strach, vrytým na čele. Snažia sa obchytiť jeho duševnú silu, ale nenachádzajú ju vo veľkom množstve, preto im prichádzajú na jazyk ďalšie otázky. Tenra nehladiac na prítomných divákov sa neopatrne a rýchlejšie než predtým dostane až k onej osobe. Vo vzduchu zacíti konečne prítomnosť mesačného chodcu, ktorého tu chcel ako hosťa celej záležitosti a najmä pozorovateľa.

"Kaito je tu tiež." Zašepká Ruya pre uši svojich tímových partneroch. Po chrbte druhého striebrovlasého prejde chladná ostýchavosť za to, čo sa kedysi stalo. Odpor v ňom naberá nepravidelný nátlak. Srdce mu zoviera chlad a chvenie mrazu. Kolieska do seba začnú pomaly zapadať. Určite je to pasca, pasca na jedného z nich. Aj druhá teória sa mu čoskoro potvrdí, keď Kierre zarinčí čepeľami a pustí sa rýchlym chmatom za práve prichádzajúcom hosťovi. Možno tu predsa bude len stáť a pozorovať či sa prítomnosť mesiacov prichýlila opäť k nim.

"Kaito, pozeraj, ako si zoberiem tvojho brata, keď som nemohol mať Ramyu!" Zavrčí smerom k zlatovlasému Tenra s nebezpečným odleskom v očiach pokukujúc na mladíka trasúceho sa pri jeho dosahu. Rukou mu obkľúči látku na kabáte, zodvihne ho s ľahkosťou nad pevnou zemou a pohŕdavou iskrou v očiach sa zaborí do gaštanových nevinných očí.

"Môj brat?" Precedí skrz zaťaté zuby Kaito ledva uhýnajúc extrémne rýchlym a dravým útokom na jeho hruď. Nedokáže sa ani zamyslieť nad tými slovami alebo nahliadnuť na situáciu, aby mu neuštedrila Kierre so svojimi zbraňami ranu na hrudnom koši. V hlave mu zaduní a on si uvedomí, že je to pravda. Aj keď sprvu nevedel, čo sa deje, aj on pochopil. Bola to pasca práve na neho. Ľad aj s mäsovým vláknom srdca sa triešti. V jednom okamihu mu oko zbrzdí obraz na rohu. Zrenice sa mu rozšíria, keď uvidí, ako jeho brata zvierajú hladové tesáky Tenry. Až kým sa jeho srdce pod návalom rozkúskuje na črepiny nešťastia...



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 terkic terkic | Web | 20. září 2009 v 16:29 | Reagovat

je to prostě dokonalé, celý tenhle příběh je tak krásně promyšlený, tak poutavý, moc se mi to líbí:)

2 KIRO KIRO | Web | 26. září 2009 v 20:03 | Reagovat

waaa tak toto je supeeer...a prepac ze som tu dlho nebol...rychlo pokracko

3 Evia Evia | E-mail | Web | 11. října 2009 v 17:25 | Reagovat

Počúvaj,nechceš ty z tohto spraviť anime? To by bolo fajne! Tak všetko vymyslené...ako v ozajstnom seriáli :) Ak sa na niečo také dáš,budem ťa podporovať ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama