close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

11. kapitola - Smrťou sa všetko začína

28. září 2009 v 13:24 | Shu |  Mesačný chodec
Tayo T.T
Mám pre vás veľmo kraťunké pokráčko, dej tam nehľadajte ani logiku...už len preto, že sa mi cez víkend nehorázne rýchlo zhoršil stav, oči ma štípu, nos mám plný a už som pomaly vyplýtvala všetko do čoho sa dá smŕkať. Pre istotu ani nečítam poviedky - ospravedlňujem sa. Bolí ma hrdlo a o hlave radšej nehovoriac...o chvíľku budem bojovať zrejme s mŕtvicou >.<
A k deju...teda ak tam dej nájdete -.-" ide o to, že so Saren sa skontaktuje rád Dangerion, Ramyu sa opäť dostane do problémov, Kaito si to odnesie...a o ostatných v tejto kapitole pre istotu ani zmienka skoro nie je T_T je to na ništ kapitola, jednoducho som nedokázala napísať niečo čitatľné ako obyčajne. Pre info, keď si to prečítate dokonca - nie je to posledná kapitola...


"Zrkadlá!" Hrubou silou spadla na kolená a do dlaní nazbierala zakrvavené črepiny. Ostré predmety posolili ťažké slzy z jej tváre. Pod kožu sa jej vlievala všetka bolesť precítená rozkúskovanými úlomkami. Čosi tu chýbalo. Neboli to len úlomky, ktoré stratili magickú spleť vo svojom jadre, chýbala tu aj istá osoba. Pokľakla pred ornamentom vypáleným do mramorovej dlažbe. Odhodila črepinový prach a prsty siahla na onen symbol.

"To je pečať," Odkryla ďalšie znaky schované za potôčkami krvi. Vyskočila zdeseným na nohy a rukou obtiahla v prudkej rýchlosti šírku ramena kresla. Dopadla do neho celá a mlčky s očami pripnutými na symbol sa nútila nemyslieť na takú pravdivú banálnosť aká sa mohla stať.

"Pečať Bielych," Dopovedala s konečným presvedčením, že Ramyu sa znovu potápa v nebezpečenstve. Na oddych jej nezostalo priveľa času, inštinkty nevypovedali jej telu ešte posledné zbohom, natrafili na prítomnosť veľkej duševnej moci. V zaslzených a najmä zakrvavených rukách pozbierala neveľkú bleskovú reťaz tancujúcu medzi jej dlaňami. Tieň sa akoby v akustickom tichu prispôsobil zvuku kolujúcom po priestore. Saren pokročila k stene a oprela sa o bezpečnú stenu.

"Nemám náladu zahrávať sa tu s mesačným chodcom tvojho postavenia. Pristúp bližšie, hlúpa!" Ženský, zmyselný a pritom hrubý hlas doľahne v ušiach blondíny. Tej očividne odľahne a nechá sa viesť chodidlami za postavou, ktorá vydala rozkaz. Zrak jej zachytí postava v červeno-čiernej honosnej róbe s kapucňou ukrývajúcu tvár osoby. Dievča sa okamžite zastaví a chcieť nechcieť, predkloní sa a zasadne do drepu. V rukách zmizne potupená sila bleskov.

"Rád Dangerion prišiel s dôležitou správou pre tvoje uši, mesačný chodec Lin. Teda počúvaj pozorne a na nič sa nevypytuj." Rázne zakročí starý hlas meniaci svoju melódiu. Postava v róbe sa priblíži plynulými krokmi až ku krvavej pečati, pätou nazutou v kožených čiernych čižmách spraví ľahkú čiaru skrz ornament a on sa rozplynie v prach. Akoby postava na chvíľku znehybnela a pozornosť ukradla stopa po násilí, krvavé fľaky. S neistotou pokývala hlavou skrytou vďaka kapucni a navrátila svoju v temne skrytú tvár na Saren.

"Predávam ti vzácnosť a veľkú zodpovednosť. Rada Dangerion rozhodla, že mesačný chodec Saren sa stane novým mesačným admunkharom dieventhalu," Zračí akúsi nepatrnú iskru nadšenosti v tvári nízkej mesačnej chodkyni. Staršia sa porozhliadla zvedavo po druhých dverách. Ako si myslela, nikoho nezaznamenala, čo bolo len pre dobro pevnosti Lin.

"Na hranici Kamisarue ťa budú očakávať ostatní mesační admunkhari očakávajúci tvoj príchod do dvoch dní, kým sa mierová hranica neuzatvorí. Ostatné informácie či pravidlá hranice si obstaráš aj sama, ak nie si taká hlúpa, ako si myslím. Neočakávaj odo mňa žiadnu milosť a nepožaduj ani informácie. Rád Dangerion nikoho nevezie za ručičku." No aj keď Saren čakala odchod honosne vyzerajúcej postavy, ona sa len hmýrila zo strany na stranu a rozprávala o správaní sa pri rade Dangerion. Na chvíľku dokonca malá mesačná chodkyňa rozmýšľala či ju osoba schválne zaneprázdňuje kvôli tomu, čo sa stalo Ramyu, ale tú myšlienku musela hneď z hlavy vypudiť, pretože starší vedeli čítať hockedy myšlienky iných. Obávala sa však jedného, že vie, kde Ramyu v tejto chvíli je a kto s ním, čo robí.

...

"Pozrite sa na neho! Je taký rozkošný! Rea ho chce objať!" Dievča s ružovými vlasmi sa vrhlo na odpočívajúce telo mladíka. Tenké prsty sa vydali k jeho štici a odstránili krytinu polovice tváre. Pohľadom ju prepichávala Kan, ktorej sa za niekoľko nasledujúcich sekúnd vytvorila veľká červená mosadz nad líčkami. Zatiaľ čo čiernovláska sa venovala preberaniu papierov vo svojej taške, aby získala podrobnejšie inštrukcie.

"A to ho vážne musíme zabiť?" Opýtala sa po chvíľke ružovláska zatínajúca svoje pazúriky do saténovej košele mladíka. Blondína si zakryla chytro rukou ústa a pretínal ich len nemravný smiech.

"Bude mi cťou zabiť...zabiť...mučiť...muhaha!" S iskrou v očiach a prstami náchylnými na "vraždenie" sa začne približovať tak ako k Rei aj k budúcej obeti vraždenia. No do cesty sa jej postaví čiernovláska nevedomky chrániaca aj mesačného chodca. Žiara do jej očí len tak vstúpi a vbije do druhých rešpekt k nej. Kan zaujme pózu psa so schovaným chvostom a ružovláska si narýchlo odpočinie zo zdesenia pri pohľade na zombie Kan.

"Upokojte sa. Ani jedna z nás nemá s takýmto špeciálnym vraždením mesačného chodca skúsenosti. Preto ho nemáme zabiť, našou úlohou je vydolovať z neho duševnú silu," Čiernovláska rozhodne prikročí k ležadlu, na ktorom si spokojne vrní dievčina s rúžovými vlasmi pri spiacom chlapcovi. Vcíti sa do duševnej sily mesačného chodca a ihneď odstúpi. Vyčerpane klesne k zemi a dych sa začne v jej pľúcach strácať s potrebným kyslíkom. Kan k nej zhrozene pristúpi, zachytí ruku kolabujúcej a okamžite sa začne koncentrovať na poruchu tela. A aj keď neskutočne pomaly, začne odstraňovať tlak v srdci.

"Ten tlak je neuveriteľne veľký! Rea, pomôž mi!" Ružovláska ako na zavolanie vyskočí z pohodlia postele a silno obchytí rukáv lemujúci druhú ruku čiernovlásky. Dych sa začne stimulovať tak ako celý telesný proces. Sotva sa dostanú na vzpriamené nohy, aby ohodnotili moc mesačného chodca.

"Tak tento bude iný oriešok než tí ostatní," Hlesne znepokojujúco blondína, ktorá sa pokúsi dopadnúť na nič netušiacu Reu, ale minie ju a skončí na drevený parketách, ako rozpučená žaba.

"A Rea už vie za koho sa bude vydávať!" Poskočí dievča plné energie na nohy a vsunie do svojich pier zázračný úsmev. Aj ten zmizne z mladej tváre, keď sa mesačný chodec začne stavať na vlastné nohy tackajúc sa na mieste. Miestnosť naplní bedlivé ticho až na vŕzgajúce parkety.

"Nao, myslím, že nebol dobrý nápad, aby sme vydolovali jeho energiu práve u mňa," Priznala rýchlo Kan, v ktorej narastal búrlivý strach a panika s ním. Nevedela si predstaviť, že každou chvíľkou by prišla jej matka. Keď sa mesačný chodec dotkne dreva nočného stolíka, odrazu sa vyšvihne z neho plamenný duch oblizujúci drevenú dosku. Ramyu sa odtiahne od ohnivého ducha a zrakom spočinie na udivené dievčatá. No ani tie neostanú na vážkach, zodvihnú svoje ruky k stropu a prejdú premenou.

"Kto ste a kde je Kaito?" Položí otázku nič netušiaci Ramyu. Ale odpovedať sa dievčatám akosi nechce. Jedna z nich udrie druhou rukou do vzduchu a z prstov sa jej vytvarujú asi polmetrové nechty odtieňu farby jej oblečenia spoločného s prirodzene bielou kombinézou. Mesačný chodec reflexívne uskočí k zemi a do strany, aby sa vyhol rýchlemu útoku. Nechtiac nabúra na rúžový písací stôl, ktorý po druhom útoku sa rozpolí na dva.

"Nie! Môj stolík!" Kan na malý moment zastaví v útočnom manévri a to sa jej stane osudným, keďže Ramyu potreboval vystihnúť moment pre jeho ofenzívny ťah. Nazbiera v pästi duševný tlak a prerazí ňou brucho blondíny, ktorá vzlietne na lôžko. Zakončí to rýchlym poťahom ruky nad nočným stolíkom, kde omylom zanechal plamenný kvet kvitnúť. Uvedomí si svoj vývin, ako si podrobne dokázal za niekoľko dní osvojiť premenu a schopnosti. Neotáľal, pretože nemal v úmysle podceniť neznámeho nepriateľa. Útok zľava aj druhej strany. Vyvinul vo svojich rukách dostatočný tlak a premenil ho na ľadový štít. Ale nedokázal mu v tej rýchlosti dotvoriť vlastnosť, ktorú ľad nadovšetko potrebuje. Preto mu štít náhle vybuchol a otvoril mu jednu z hlbokých rán. Z úst mu vzišiel bolestný ston, nedokázal sa postaviť a odvracať útoky. Telo mu predierali nechty veľkých rozmerov, vyťahovali z neho duševnú energiu a život sám o sebe. Ťahali z neho príjemné spomienky.

"Kan! Kan, si v poriadku?" Hlas mladého dievčaťa, akoby utišoval bolesť, tanec úderov na neho sa skončil možno predčasne. V očiach sa mu odzrkadľoval moment, keď dievča s rúžovými vlasmi priskočí k blondíne snažiac sa ošetriť ju. Na všetky zmysli mu dolieha akási prázdnota a únava. Volajú ho k sebe hlasy duší. Je tak sám...je tak slabý...je iný. Každá sekunda predstavuje pre neho inú spomienku. No každá spomienka sa vzťahuje aj na osoby. Jeho staršiu sestru a pravidelné nechcené budenie po jej štýle, rodičia, ktorí na neho nemali čas, Tamara, ktorá bola jeho jedinou kamarátkou a aj o tú prišiel...Saren, dievča, ktoré sprvu na neho pôsobilo maximálne zvláštne už len výzorom, no v posledných dňoch zistil, že je ako ona, aj keď nakoniec neprišla o svoju kamarátku...Mnohí iní, o ktorých ešte len nevedel. No nikto nebol ako on. Ako zlatovlasý mladík, ktorého vtedy spoznal na streche...Kaito.

Život je krátky...život je červená niť...je krehká a hocikedy sa môže pretrhnúť...osud sú zase nožnice pozorujúce niť. Keď sa osud rozhodne, životu je koniec. Vraj sa smrťou všetko začína...To čo nám život nedal, nech smrť dokončí. Tak ako pieseň srdca...koniec tĺku.

...

"Kaito-kun!" Vyskočila na nohy a utekala rýchlo k nemu nehľadiac na veľký počet rán a škrabancov. Objala ho a zakryla svoje ľadové slzy v košeli mesačného chodca. Karmínové oči sa stiahli na miesto, kde malo byť telo milovaného. Dievča sa odtiahne, slzy si utrie prštekmi a pokývne strnulo hlávkou.

"Je...je koniec?" ...








 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama