Konečne tu máte pokračovanie ^.^! Tentoraz je to o niečo kratšie...A znovu tam Kaito a Ramyu nehrajú zas tak veľa, ale nabudúce sľubujem, že to bude lepšie (aspoň dúfam) ^__^; a keď nebude, tak ma môžete aj roztrhať za to kritikou jak to robí rada Phoe-chan :D Je to prvá časť z dvoch úsekov, ešte tento víkend (cca v nedeľu) by som mala napísať k tomu pokračovanie. Snáď sa vám to bude aspoň trochu pozdávať a ďakovaaať za komentíky :3 tie ma vždy veeeľmo potešia ^^ ta prajem príjemné čítanie ^_^
Na parapete gotického okna sedel a pozoroval svoju novú rodinu, ako sa starajú o nový prírastok. Tak ako on kedysi, bolo na tom maličkom vidieť, že je neskonale rád. Mal chuť rozdriapať jeho detské nadšenie z tváre. Vziať všetok jed šťastia z jeho krehkého a stále bijúceho srdca. Odvrátil s nechuťou tvár k zemi a dumal nad tými ľudskými a smrteľnými životmi. Nerozumel tomu, ako sa mohli vôbec z niečoho takého slabého ako rodina tešiť? On k nim rozhodne nepatril...on bol iný.
"Sama," Hlas mladého dievčaťa ho vzal späť do reality. Striebro vlasatý mladík v rukách zvierajúc ťarchu čaši spomienok, obráti svoju pozornosť na skláňajúcu sa Tamiku. Odložil na svoje miesto onen posvätný pohár a postúpil pár krokmi vpred.
"Zistila som, že krv Torčana a Linčana znamená prítomnosť dvoch skúsených, ale mladých mesačných chodkýň. Zavetrila som taktiež nedávnu prítomnosť troch alebo dvoch Bielych, čo by mohlo celé skomplikovať." Podala všetky získané informácie a dovolila si zdvihnúť hlavu či napriamiť svoje telo na úroveň vyššie postavenej osoby pred ňou. Takou istou krvilačnosťou v očiach hľadela do tých druhých, aj keď medzi mesačnými chodcami to často bolo považované za zneuctenie dominantnosti a vysokého postavenia mesačného chodca. Hiroganu nad tým len mávol rukou a obdaril zvrátený, pošpinený krvou chrám loveckými krokmi. Mnoho potôčikov šarlátovej farby páchnucej včerajšou bitkou. Načiahol sa po tekutom zdroji života. Jedna krv bola svetlejšia a akoby teplejšia zatiaľ čo tá druhá bola tmavšia a o dosť chladnejšia na dotyk.
"Obe sú nažive..." Skonštatoval a oddialil svoje prsty od stôp. Lačným jazykom ošetril svoje prsty od nečistôt krvi. Tamike ušiel z úst slabý povzdych znamenajúci, že je za správu kladného významu rada. Napokon striebrovlasý mesačný chodec o pár stôp ďalej neprejavuje žiadne známky nadšenia. Miesto neho niečo ako zúfalstva. To zasiahlo aj Tamiku, ktorej neušiel opadajúci úškrn z tváre mladíka.
"Ruya, ty idiot..." Utrúsila z malou hrôzou pohrávajúcou sa z jej mierne chvejúcim sa hlasom. Nepáčilo sa jej to, ako Ruya dokázala konať. I keď bola už známou mesačnou chodkyňou, stále to bolo len dieťa. Má dokonca predstavu o tom, kde sa jej tímová partnerka nachádza, to jej na nálade ani trochu nepridalo. Skontroluje pohľadom aj druhého prítomného. Akoby zmrazená svojou silou zostane stáť. Toto nie je dobré...
...
"Miláčik? Smiem vedieť, kto ťa nahradí pri upratovaní? Pretože ja to sama nebudem robiť..." Zmrzačená tvár krvou sa jej ani trochu nepozdáva, ako tá krajšia. Preto všetky známky červenej tekutiny ukryje pod jazyk. Očami prejde celý stav hlavnej siene v pevnosti Yuna. Kierre nespokojne pohodí závojom havraních vlasov. Ona sa s tým rozhodne nebude piplať a nie je jej ani pochuti špiniť si svoje alabastrové štíhle rúčky takým humusom. Ľadové hroty prelínajúce strop či kúsky mramorovej dlaždice, spálené steny, prepolené zdroje svetla...
"Je neskoro, hlupaňa." Obráti sa za hlbokým hlasom, ktorý akoby vypudili ústa samotného diabla. Okamžite sa vrhne k zemi a vyjadrí svoju hlbokú poctu, aj keď len matnému obrazu jedného staršieho člena Dangerionu. Istý tieň priláka takáto návšteva, ukryje sa za stĺpec držiaci balkón.
"Ako-" Neodpustí si otázku hlboko sa klaňajúca, ale aj tá bude čoskoro prekrížená dôrazným hlasom staršieho.
"Neopovažuj sa pokladať otázku bez zvolenia!" Kierre sa začne v duchu modliť za svoj mesiac, aby ju člen Dangerionu ušetril takéhoto ponižujúceho činu. Odtieň postavy s kapucou čiernej farby ukrývajúcou celú tvár, sa mierne posunie, akoby čítala myšlienky mesačnej chodkyne. No nedbá na čas, ktorý je pre neho dôležitý a nechce sa mu pretráviť ho na takomto mieste.
"Tak čo prinášaš?" Vystúpi z tieňa osoba, ktorá sa doteraz úspešne schovávala. Tenra sa len posmešne zadíva na Kierre skláňajúcu sa hlboko, skoro až bozkávajúcu zem. No on nemieni dodržiavať takéto banálne pravidlá či prejavovať rešpekt k osobe, ktorá je dvojnásobne staršia ako celá pevnosť a predmety či bytosti v nej.
"Nehovor s neúctou k staršiemu, ty bezočivec. Kiežby si uhynul čoskoro vo svätenej vode v rukách Bielych." Zahromží skrytá tvár, ktorá dopadá hrôzou na všetko okolo. Mesačná chodkyňa ležiaca na zemi sa zodvihne, ale nedovolí si nahliadnuť na člena Dangerion. Tuší, že to budú skôr tie dobré správy, keďže mudrc neprejavuje priveľký hnev. To ani Tenru netrápi, že porušuje rád, pohodlne sa oprie zakrvaveným lakťom k popálenej stene a druhou, voľnou rukou sa začne pohrávať s plamienkom duše.
"Dangerion vám chce oznámiť, že v tejto chvíli máte najväčšiu priazeň Yuny." Starší sa síce chcel zbaviť svojich povinností o informovaní týchto "nízkych" stvorení , ale i tak ostal slabou prítomnosťou v sieni nehladiac na predošlí zúfalý boj, ktorý doničil celý sál. Kierre sa blažene usmiala, až jej krvilačné tesáky vyšli spod pier. Vedela, že jedného dňa sa to stane, ale netušila, čo bolo dôvodom, musela však udusiť svoju pahltnú zvedavosť.
"Čo sa stalo, že nám mocná Yuna darúva najväčšiu časť jej sily?" Pristúpil bližšie a chladným pohľadom zhasol ohnivú hračku v jeho silnej dlani. Starší znovu na neho zhučal tým istým horkým dychom.
"Ostatní mesační chodci z iných klanov vo vašej bariére stratili priazeň svojho mesiaca, zradili svoj mesiac tým, že v príležitosti zabiť mesačného chodca z druhého klanu, premrhali." Potom sa záhadná postava vytratila v silnom pekelnom dyme. Kierre sa pokúsi schladiť postavu druhého mesačného chodcu. Aj keď stále v nej burácala nadšenosť, nebolo jej jedno ako sa správal jej tímový partner k staršiemu.
"Miláčik, teraz mi pomôžeš s upratovaním." Rozkáže s podobným hlasom ako mala pekelná prítomnosť a poukázala prstom na škody narobené v priestore. Mladíkovi sa roztiahli kútiky pier a porozhliadne sa po nechutne vyzerajúcej miestnosti. Rukou zamáva v priestore, akoby načrtol neznámy znak.
"Ita." Prerieknu jeho roztiahnuté pery a celá sieň prejde zmenou. Všetko je na svojom mieste, tak ako má byť. Ženskej osobe utrhne línia obočia a zavrtí hlavou. Tento spôsob sa jej ani trochu nezahovára, no aspoň je priestor opäť čistý. A jej je pochuti navštíviť druhú pologuľu, zhrešiť pre svoj mesiac.
"Kierre, je čas...teraz nám tí chudáci nezabránia v ničom. Máme priazeň Yuny a ostatní sú hanbou mesačných chodcov-" Nedopovie, pretože sa do miestnosti preleje prítomnosť predchádzajúcej osoby.
"Kierre, bola si povýšená na mesačného admunkhara. O tri dni sa máš hlásiť na druhej hranici, ako admunkhar violitea." A prítomnosť znovu zmizne v útrobách temnôt. Kierre potešene poskočí, tentoraz majú príležitosť rozdrviť ostatné klany. Najmä, keď sa jej teraz dostalo takej pocty.
"Violitea? Hej, ženy sa dokážu len modliť..." Potvrdí si Tenra, ktorý očividne neprejavuje toľkú radosť zo všetkého. Odignoruje ľadový pohľad od strany Kierre a zamyslí sa nad novou skutočnosťou. A to je myšlienka nad skutočnosťami. Nedávno zistil, že Ramyu skončil v rukách Lin. Ostatní mesační chodci chytaní v bariére majú trojčlenné tímy, ale oni sú len dvaja. Majú príležitosť, majú priazeň a môžu získať Ramyu na svoju stranu. Určite si ešte nestihol osvojiť schopnosti, najmä ak má schopnosti všetkých mesiacov. A ak ho neuchytíme teraz, tak ho Kierre môže polapiť v Kamisarue počas štúdia. V duchu si mydlil svoje ruky nad jeho desivými plánmi.
"Kierre..." Oslovil ju, aby dostal jej pozornosť, čo sa podarilo.
"Napadneme Lin, teraz. Vezmeme so sebou trofej, Ramyu." V tomto mu nebude odporovať, vie, že ona po ňom tiež túži. Tak zmiznú obaja v plamenných tieňoch, aby prenikli do pevnosti zlatého mesiaca.
...
"Nerozumiem tomu, prečo Saren zachránila mesačného chodca, ktorý nie je v našom klane?" Spýtal sa zlatovlasý, keď sa mu konečne naskytla možnosť pripliesť sa pod nohy Kaita. Videl, že nie je práve nadšený takouto pravdou. Zastavil, keď mu Kaito vzal prisilno ramená, ktoré mal stále poznačené ranami. Ticho sykol.
"Pretože je slabá! A dúfam, že ty taký nebudeš..." Potom sa odtiahne a pokračuje v búrlivej prechádzke naďalej zanechávajúc na mieste len Ramyu. Ten len zvrtne hlávkou a priblíži sa k balkónu, z ktorého vidí tmavú zem, na ktorej nie je ani stebielko zelene. V skoro krvilačných očiach sa mu odráža strieborný prach na nočnej oblohe. Akoby sa mu oči miešali s nimi, akoby oči ožívali tou detskou radosťou pohľadom na zázračné svetlá.
"Chcel by som mať moc hviezd. Chytať ich do rúk alebo im darovať takú žiaru...alebo...jednu dať aj do srdca Kaito." Okamžite mu lícnymi oblasťami prejde zvláštna červeň. Už dávno sa pristihol, ako o ňom takto zmýšľa a vždy v jeho blízkosti jeho srdce búcha neskutočne silno. Akoby zabudol na to, čo mu ten dotyčný spravil s telom. Zavzdychal a hlavu sklonil k zemi. Možno mu len zmena života spravila taký chaos v tom starom, zabudnutom. Do uší mu vpadne cudzí rytmus krokov. Nie je ďaleko, nepáči sa mu to. Nestihne ani pootočiť zlatistou hlávkou, na ubolené plecia mu spadnú cudzie a predsa známe ruky, hlava sa mu zaborí do niekoho odetej hrude. Zalapá po dychu a v očiach mu stuhne všetka žiara hviezd.
"Dlho sme sa nevideli, že, Ramyu?" Aj pery mu obchytí dlaň, aby z nich neunikol ani bolestný ston či výkrik. V očiach sa mu zračí nevysvetliteľná panika, musí niečo spraviť. Reflexne sa začne brániť zvrhlým a hriešnym rukám toho násilníka. Tentoraz ten násilník nie je Kaito, ale čiernovlasý Tenra. Očami zablúdi do tých divokých, v ktorých sa ligocú drobné svetielka. Ruky, ktorými sa doteraz neúspešne bránil, mu objímu silnejšie, vezmú ich do vzduchu. Začne k nemu kráčať naproti a on len opakujúc spočinie na dlaždici krokmi vzad. Zničený chrbát mu oškrie koniec chodby - steny. Konečne má voľné aspoň ústa, pokúsi sa privolať pomoc, ale márne...pery zvrhlých predstáv uzamknú tie jeho. Do očí sa mu pripletie prach smútku...a aj ten sa začne drancovať na povrch. Kaito, pomoc!
















waaa..ak toto je uzasne...proste sugooiiii...neviem preco ale cem aby bol ramyu s tenrom...dufam ze sa medzi nimi aspon stane nieco vaznejsie...inac aj ja cem vediet tak pisat ako ty to nie je feeer...a rychlo rychlo s pokrackom uz sa neviem dockaaat =)...