close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

8. kapitola - Boj o neho 2/2

12. září 2009 v 19:27 | Shu |  Mesačný chodec
Taaak som sa dobila k pokračovaniu už dnes vďaka Kirovi, ktorý ma povzbudil komentom :) a ja dúfam, že som mu v tomto aspoň trochu vyhovela, keďže mi ide aspoň o to, aby to čitateľov bavilo čítať. A zas nwm či sa to dá nazvať yaoi, znásilneným, keďže nie je to rozpísané do troch stránok vo worde, ale niečo také tam je a mohol by to byť prekvapivý koniec, za ktorý ma dúfam nezbijete...*kryje sa pod stolom dúfajúc, že sa na ňu neplánuje atentát O:)*


Každým, čo len menším pohybom v jeho zovretí, si spôsoboval bolesť vo veľkom. Chcel sa odtiahnuť od toho všetkého. Dominantný jazyk sa prebíjal k jemu cez krehké pery a on si počítal sekundy na hodinách katastrofy. Držal pevne barikádu na svojej ústnej bráne, ale všetok odpor sa zmenil na predom prehraný boj. Ramyu cítil, že toto sa neskončí žiadnym dobrým koncom, dokonca by si teraz vymenil svoje telo z nejakou mŕtvolou, len aby tu nebol. Každý úder v jeho ústnej dutine, ochabovalo jeho vyslabnuté telo. Každým dotykom zlyhávala jeho porcelánová pokožka a vbíjal sa pod jeho kožuch dážď ihiel. Jeho vedomie obesila pustá agónia, prechádzka na slepo. Cítil, ako tie hrubé prsty zvierajú lem košele, ako trhajú tkaniny na nej, len, aby získali pochúťku pre karmínové oči. Nezapájal sa do tanga skrúcajúceho sa medzi jazykmi. Padal do temného kraja, kde nie je svetlo, kde nie je tvár milovaného, len pocit, že jeho telo trhá iné, aby sa nasýtilo zo zakázaného ovocia. Nemravné huckanie jeho pokožky, ako zanecháva drobné splete jazierok so stále vzrušeným špicom jazyka. A jemu nevedomky uchádzajúce motýle stonov z vydobýjaných pier. Každý krok v tienistom tuneli jeho duše, bol krok do pasce. Telo mu ochablo, spadol do prachu. Bral ho do náručia, ďaleko od bezpečnej vzdialenosti, od záchrany...posledná hviezda sa stratila z dosahu jeho žiarivých očí túžiacich po rozprávkovom obraze. Sotil jeho telesnú schránku, akoby sa ten násilník prestal ovládať. Bolo to iné...než s Kaitom. Toto bolo zvláštne, čudné, nechutné, bolestné...Akoby jeho telo, nahé telo, ovládal chaos, tisíc rúk dráždilo jeho alabastrovú pokožku a prepínalo ho k infarktu. Cudzie ruky a jeho telo. Až kým sa do neho neprebila ešte ukrutnejšia muka. Hrubý predmet sa na malý moment vpil do jeho úzkeho otvoru. Po zmrzačenom, ba aj obnaženom tele mladíka prešiel masívny tlak. Z tých úzkych, nežných pier sa vydral neskutočný výkrik, ktorý sa niesol k ušiam vzdialených osôb.

"Si len môj, Ramyu..." Slová hriešneho a hlbokého hlasu sa mu navážali do uší, pretrhávali mu bubienky a mučili i ostatok tela. Tesáky tieňa sa mu zabárali do mäsa, po ktorom neskôr stekala chladnúca tekutina. Jeho život vytekal na povrch. A jeho tekutý život si vzal do úst ten, čo mu ubližoval s diabolským smiechom na perách. Nebol schopný slova, nedokázal pomaly ani len zjesť obláčik vzduchu. Kus ľadu stále zabaľujúci srdce, sa na malý moment zastavil. Druhé telo skľúčilo to jeho. Úder sa rovnal vzlyku. Smiech zase slze. Príraz aj stonu. Až kým nestratil celkové vedomie o svete. O druhej pologuli, o tom, že existuje aj niekto pre koho by chcel položiť aj život, tekutý život kolujúci v ňom.

...

"Nevidela si Ramyu?" Len tak mimochodom položil otázku Saren, ktorá očividne nemala na jeho otázky čas. Musela vymieňať jednou rukou obväzy na chrbte jej ex kamarátky. Safírovým pohľadom len na malý moment obchytila oči karmínového vzdychu. Pokrútila náznakovo hlavou a ďalej sa venovala radšej liečeniu, než odpovedaniu na otázky podobného charakteru. Toto na druhú stranu zlatovlasého priveľmi nepotešilo, už niekoľko minút sa nestal svedkom otázok smerujúcich z pier Ramyu na neho. Hlasný výkrik známeho hlasu mu predral tkanivo v ušiach a klesol tou silou na koleno. S hlasným oduševneným výkrikom prišla do jeho hlavy myšlienka, prosba o pomoc.

"To znelo ako..."

"Ramyu!" Dodal miesto dievčaťa a vybehol zo sály smerujúc k miestu činu. V srdci mu brázdila nesmierne veká predtucha, na čo by mohol prísť. Keď už videl stál skoro pri dverách hlavnej siene a otváral hlavné vráta do zrkadlovej siene, zastavila ho silueta ženy.

"Oh, nazdar! Pohráme sa trošku?" Viac-menej to nebola otázka, ako skôr oznámenie. Kaito sa začal domnievať, že jeho predtucha sa stáva reálna nočná mora. Dúfal, že to nie je až také zlé, nedovolí, aby niekto Ramyu ublížil. Aby jeho krehkú tvár niekto skrivil násilím.

"Kierre!" Zavrčal po ženskej postave, ktorá sa pripravovala k boju. Saren to všetko pozorovala z diaľky, pokývla s nepeknou grimasou, hlavou a obzrela sa po zdravotnej stránke svojej kamarátky. Stále to bolo zlé, aj keď sa mesační chodci dokázali rýchlo regenerovať, musel by sa stať zázrak. A ani ona nie je na tom dvakrát najlepšie. Prsty na ľavej ruke má dokonca v kostnej oblasti prederavené a zlomené. Ak by útok došiel až k nej, zrejme by nedokázala ubrániť seba aj Ruyu.

"Kde je Ramyu?! Čo ste s ním spravili?!" Poháňala ho čistá nenávisť, hnev sídliaci v hrudnom koši. Aj tá zlovestná miešanina sa stvárnila v búrke jeho očiach. A Kierre sa nebála pridať na váhe jeho hnevu, aj keď nevedela či je hlúpe konať takto proti vyššie postavenému mesačnému chodcovi. Jej údelom, je však len zdržať Kaita v úzadí, aj keď radšej by si vymenila miesto s Tenrou. Z myšlienok prešívajúcich sa do plátna, ju vyruší blezk uvrhnutý smerom k jej hrudi. Len tak-tak sa uhne jeho mocnej sile, ktorá si odobrala časť jej hrivy. A to ju naburcovala k poslednej hranici, už to nebolo len zadržiavanie, ale skutočný krvilačný boj medzi mesačnými chodcami.

"Teraz si s ním Tenra užíva a Ramyu zrejme vrní a vrní...a je rád, že je s ním on a nie ty." Vyskúšala túto teóriu boja, musela vpichnúť Kaitovy pod kožu niekoľko jedovatých ihiel, ktorý sa zmení v jeho duši na čistý hnev. No nezaostáva, rukou sotí do povetria a vyskúša svoju novú schopnosť, vďaka jej novo získanej práci. V pästi sa jej objaví rukoväť dýky so zvláštnym červeným odleskom a čepeľou zvíjajúcou sa do akoby špirál hadích hláv. Aj v druhej ruke sa jej zobrazí neskutočná zbraň, po ktorej ostatní môžu len snívať.

"TY ŠPINA...!" Kaitové ústa sa okamžite zastavia a oči len potichu skĺznu na čepele. Smie sa len ticho obávať, ako je možné, že k ním táto osoba prišla. Aj keď nechce, dochádza mu aj to, prečo sa odvážili na nich takto otvorene zaútočiť. Oni o tom vedia, že sme stratili priazeň mesiacov...Dangerion! Kierre sa len uchechce a prehodí si dýku z ruky do ruky. Oslepená ich neskutočným magickým vzhľadom, sa kochá nebezpečným ostrým a predstavuje si pocit, akoby nimi párala čiesi mäso. Chce si overiť svoje novo získané schopnosti. Preto navnadí svoje úzke, ženské nohy na rýchly posun vpred. Siahne dýkou po hrdle mužskej postavy, ktorá sa v tom momente stihne odtiahnuť z nebezpečnej pozície. Kaito neskutočne rýchlo odskočí niekoľko metrov vzad, aj keď viac by mu vyhovovalo uskočiť do strany, obával sa, že by Kierre využila svoj dosah na zranené dievčatá. Aspoň Saren chcel ochrániť. Odkedy on chcel? Ako je možné, že vôbec robí niečo také? Môže za to jediná osoba...osoba, ktorá ho naučila viac za týždeň než ostatní za niekoľko rokov.

"Ruya, neboj sa, ja ťa ochránim." Aj keď si nie je celkom istá svojimi slovami. Blankytnými očami siahne po zvláštnej prítomnosti. Zorničky sa jej roztiahnu do širokých rozmerov a ústa sa donútia nasledovať čin zorníc.

"Nezazeraj tak po nás, prišli sme len preto, aby sme uchránili tohto malého debila..." Utrúsi Hiroganu, ktorý ponížene klesne hlavou o niekoľko úrovní. Jeho ústa veľmi neradi prerieknu slová vďaky či žiadosti. Len v tichosti si dovolí dúfať, že Tamika to spraví za neho. Obzrie sa po doráňanom tele jeho maličkej tímovej partnerky. Tá Saren musí byť silná, ak takto dobila Ruyu.

"Myslím, že sme práve prišli v čas." Postrehne striebrovlasé dievča stojace po boku jej majstra. Zhliadne na boj medzi Kaitom a Kierre, ktorý je dosť nevyrovnaný. V tom jej udrie do myšlienok iná, tak ako v hlave Hiroganu.

"Kde je Ramyu?" Skoro až synchronizovane a nepodarene položia otázku na malú, už nie tak prekvapenú, Saren. Tá len nasucho prehltne a posnaží sa zodpovedať im to. Tamika si sadne pri Ruyinom tele, ale Hiroganu nevyzerá na to, že by sa mal zastaviť len tu.

"Idem po neho..." Oznámi a krokmi pošpiní pôdu hradieb Lin. Aj keď ho prenasledujú zvedavé pohľady, on má len jeden cieľ a pre neho sa nezastavovať. Cíti, že musí niečo spraviť, len, aby jeho Ramyu bol v poriadku. V pohybe mu zabráni úder pri jeho boku.

"Kam si myslíš, že ideš?" Zvolá na neho lišiacky Kierre, ktorá v sebe dusí všetok rešpekt k dvom mesačným chodcom, z ktorých si teraz robí nepriateľov a nebezpečné duo. Kaito nehľadiac na Hiroganu vsotí bleskové bodce merajúc na nich.

"Sakra, čo to robíš?!" Zahuláka po ňom mesačný chodec so striebornou hrivou chrániaci sa ľadovou krytou. Odpoveďou mu zostane len dýka vrhnutá do kus ľadu vedľa jeho oka. Porozhliadne sa po situácií, niečo mu tu nesedí. Ako je možné, že Kierre drží bojový krok s Kaitom? Jedine, že by...A padne niekoľko nadávok na jeho či vlastnú adresu. Až kým mu pohľad neukradne, tak ako ostatným objekt ich boja.

"RAMYU!" Zvolá po nahom doškriabanom, modrinami posiatom tele, ktoré sotva dychčí lapajúc po živote. Tenra spraví pár krokov bližšie ku kruhovitej sieni zrkadiel. Keď na neho padá toľko nenávistných pohľadov, cíti, že je víťaz. Najmä ak Ramyu je trofejou, ktorú mu ostatní závidia. Je to hriešne veľké teplo sálajúce z tela mladíka, ktorý sa stal jeho krátkodobou obeťou túžby.

"Výborne, Kierre. Zadržala si ich natoľko, že teraz tým špinavcom padajú oči z jamiek." Nechutný smiech mu vzlietne z bránice ťahajúc k sebe svoj plášť na odeve. Rukou siahne po zlatistej hrive, ktorá získava tmavšie pramene. Kútiky pier sa mu značne vytiahnu do výšin.

"Ako si mohol?!" Hiroganu rozbije ľadovú klenbu a rozbehne sa smerom k Tenre, z ruky si robiac ľadovú kópiu s ostrou čepeľou. Tá sa mu okamžite rozplynie na paru, keď na ňu čo len pohliadnu pekelné oči. Z tých sa dovalí ohnivý had, ktorý objíme striebrovlasého v mocnom ohnivom zovretí. Kierre pomaly prekĺzne na bezpečnú stranu ku svojmu pánovi brániac jeho trofej. Tamika rýchlo pristúpi k planúcemu telu tímového partnera. Rýchlo vytvorí ľadové krupobitie poletujúce zhora k nim.

"Vďaka, Kaito za túto moju novú hračku." Nemal by sa zahrávať s takýmito mocnými mesačnými chodcami, ale keď videl s akou ľahkosťou prerazil defenziu známeho mesačného chodca Tory, začal sa domnievať, že to nebude až také ťažké zdolať ho. Podarilo sa mu to, Kaito s legendárnym pohľadom preklínal výsmešný úškrn alebo rovno celé telo, ktoré sa dotklo a vôbec dobíjalo k milovanej osobe. Jeho účel bol, chrániť Ramyu za každú cenu, nech to stálo aj jeho život.

"TYY!" Vyťažil do svojich nôh neskutočnú rýchlosť, akú bol schopnú vyvolať. V očiach mu tancovala búrka bleskov a on budoval značnou reflexivitou strohý plán, ako spraviť dokonalú ofenzívu a pritom neublížiť Ramyu. Nevedel, že Tenra bude chcieť po ňom poslať ohnivú guľu takej veľkosti. A v tom sa stalo niečo, čo otriaslo celou miestnosťou tak ako šokovanými pohľadmi a výkrikmi...

...

V duši Ramyu

"Ramyu, zobuď sa! Musíš sa zobudiť a zachrániť sa!" Prihovárala sa k nemu druhá duša, ktorá mala v pláne momentálne napomôcť tej druhej, ktorá vládne celej telesnej schránke. Iskierka druhej duše sa stáva len malým svetielkom, mení sa na popol.

"Ramyu! Nie! Musíš sa zobudiť! Tenra chce zabiť Kaita! Miluješ ho?"

"Čo je to milovať?"

"Ramyu...to je to najkrajšie, čo môže akákoľvek bytosť prežiť, cítiš, že ti rastú krídla, cítiš, že chceš pre jedinú osobu zomrieť..."

"A ja Kaita milujem?"

"To musíš vedieť len ty..."

...

Po dlaždiciach sa zvrtlo krehké, nahé telo. Popáleniny, škrabance, tekutý život brázdiaci po celom tele. A miestnosť naplnená krikom...



 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 KIRO KIRO | Web | 12. září 2009 v 21:29 | Reagovat

ja nemam slov..proste ze wa??tak toto je teda super poviedka...len skoda ze si chcel tenra len uzit...ach jaj...chlapi XD...velmi sa tesim na pokracko tak rychlo rychloo bo uz sa neviem dockat =)asi tu budem sliedit kazdu chvilu a cakat kym sem nepribudne nieco nove =)

2 Mekare Mekare | 12. září 2009 v 22:23 | Reagovat

kedy bude pokracovanie? nutne ho potrebojem (najlepsie uz zajtra.. uplne super poviedka.. uz sa tesim na pokracovanie.. a to yaoi je dobre..

3 Shu Shu | 12. září 2009 v 22:46 | Reagovat

Juuu ^^ ďakujeeem za komentíky, veeeľmo ste ma potešili! Mám chuť stále písať pre vás pokračovanie, aj keď moju chuť písať niekedy prebíja moja grotesná lenivosť O:)
Plánovala som, že nový dielik pribudne zase až o týždeň, cez víkend niekedy, keď budem mať čas a nebudem musieť myslieť na školičku...pokúsim sa, ale ništ nesľubujem, že zajtra bude pokráčko ^_^
a eeešte raz, veľké ďakujem pre vás oboch, som neskutočne rada ^.^

4 Evia Evia | E-mail | Web | 11. října 2009 v 17:06 | Reagovat

Tá časť ,,V duši Raymu" je naozaj krásna...T_T

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama