13. září 2009 v 13:42 | Shu
|
Ta tu je sľúbená ďalšia kapitola :) zas je tam to násilie nenávidené Phoe-chan :D aj keď teraz sa mi to zdá slabšie - nwm porovnať, skrátka tam niečo divné môžete očakávať :D je to pomerne krátke a veľa sa tam toho nedeje, ale nabudúce by to malo byť plnšie a ja len ticho dúfam, že sa vám to aj tak aspoň trošku bude pozdávať. Príjemné čítanie ^^
"RAMYUUU!" Padalo jeho telo chrbtom k zemi. Spálená inak alabastrová pokožka. Oči, v ktorých mizne detská rozprávka o hviezdach. Ten hlas, hlas v spleti iných, mu stále bušil v hlave a vytváral u neho túžbu žiť. Život sa v jeho srdci zastavil...osud zostal visieť za nitku...
...
"Vstávaj, Rúženka! Nik ťa aj tak nepríde pobozkať, tak vstávaj inak budem nútená použiť tajnú techniku!" Bol to hlas jeho sestry. Hlas z minulosti, ktorý mu rumazgal v myšlienkach a on sa donútil zodpovedať si určité otázky. Otvoril oči, hneď ich však privrel pod bezpečím viečok. Slnečné pramene sa mu vbili do jeho žiarivých karamelových očí. Napokon zvrtol svoju tvár na druhú stranu a porozhliadol sa po mieste. Pred ním stála staršia sestra, očividne sa chystala z izby preč, keď spozorovala otvorené oči. Bol vo svojej izbe, na prvej pologuli, na ľudskej zemi a v ľudskej podobe. Vytackal sa z postele, perina mu uchytila primerane malé chodidlo a tvár mu skončila na trávnatom koberci. Zvláštnosťou bolo, že neucítil obratnú bolesť v zadnici alebo na chrbtici, či dokonca krku.
"Toto je moja izba...bol to len sen?" Pozdvihol trhajúce obočie a opatrne sa pokúsil o vzoprenie gravitačnej sily. Rozhodne sa necítil tak silný, ako vtedy v tom "sne", ale z toho, čo sa stalo včera v tom sne si pamätá až pridobre. Očami zabrzdí na dvere, v ktorých sa ocitla nočná mora. Zrenice sa mu rozšírili. To nebol sen.
"Dlho sme sa nevideli, že Ramyu?" Prehovorila na neho mužská silueta s dlhou uhlíkovo čiernou hrivou. V zrakovom kontakte sa mu pohrávala nenásytná červeň a Ramyu ucítil pálenie na každej oblasti tela, nedokázal sa udržať na dolných partiách tela. Zvrtol sa k zemi v pästi zvierajúc lem periny. Neskôr sa započúval do tichých a krátkych krokov smerujúcich k nemu s doprovodom hlasného a nepekného smiechu. Hrubá sila uložená v mohutnej ruke, ho chytila za zápästie a odkryla perinu. Tvár s desivými očami, v ktorých kolovala smrť, sa k nemu začala tisnúť.
"Nechaj ma!" Precedil upozornenie sotva skrz zaťaté zuby. Zomkol tak ako pery aj viečka. Nezabránil svojim emóciám prejaviť svoju moc ukazujúca pod viečkami. Čosi mu pripomínalo túto situáciu...nemal poňatie o svete, v ktorom teraz musí bojovať proti nočnej more. Nevedel či je to realita a či len obraz toho, čo si smrteľná bytosť dokáže predstaviť v abstraktnom svete. Vo svete, kde ožívajú rozprávky, ale pre Ramyu nočné mory.
...
"Skvelé, Kierre...nabúrala si sa mu do myšlienok." Hrubý hlas sa rozletel aj so sprchou slov do priveľkej a chladnej miestnosti. Za pohodlnosťou kresla zasadala ženská postava, nitky obtočené okolo zvláštne zošitej bábiky a samoľúbi úškrn vrytý v perách.
"Nie, miláčik. Uderila som mu do duše a vzala ho do tranzu, kde sa sny miešajú s nočnými morami. Možno sa mi podarí priviesť ho sem." Ani jeden sa nemienil vzdať takého mocného spojenca. Poznatok o tom, že Ramyu v ťažkom zdravotnom stave sa dokázal postaviť ohnivej guli gigantických rozmerov a prežiť, vôbec sa vzoprieť takej sile darovanej od Yuny...to bol čistý zázrak v podobe mladého mesačného chodca.
"Stále ma prekvapuješ tým, ako dokážeš aj s mocnými mesačnými chodcami tak ľahko narábať. Problémom bude však Kamisarue, Ramyu sa nedokáže za dva dni regenerovať z takého niečoho." Tenra preberal neskutočné množstvo myšlienok, len, aby vymyslel nejaký plán. Keby Ramyu skutočne zmanipulovali a on by zradil svoj mesiac, za dva dni by musel tak či tak nastúpiť na štúdium. Raz za štyri mesiace je hranica otvorená a priepustná pre nevyškolených. Presne na druhý deň v tej udalosti sa hranica uzamkne, nik nemôže von a ani dnu. No nechcel podnietiť zvedavé, tenké prsty Kierre, aby mu vošla tiež do hlavy. Preto opustil priestor a vydal sa po schodisku do svojich komnát porozmýšľať detailnejšie o celom priechodu situácii.
...
"Je neskutočný..." Pomrvila vo vete striebrovlasá pubertiačka, ktorá sa dala zrejme na diétu a v ústach prežúvala banán. Len tak vo chvíľkovom nerozmýšľaní nad svojimi skutkami, sa oprela o plece svojho majstra, ktorý ju objal ľadovým pohľadom na chrbte. On sám sa zamýšľal nad tou pravdou, Ramyu bol neskutočný, neuveriteľný...on sám mal problém zregenerovať sa po takom útoku. Aj keď, on je iná kategória, aspoň pre túto chvíľu.
"Nemôžem tomu uveriť! Aký som neschopný! Ako sa to vôbec mohlo stať?! Mohol umrieť!" Kaito rýchlym krokom sa premával po šírke hlavnej sály a rozhadzoval rukami ako sa len dalo. Momentálne zapĺňal svoje vnútro skutočnou nenávisťou v seba samého. Sľúbil, že ho ochráni, že ho bude zachraňovať aj za cenu vlastného života. Jediné, čo spravil je, že ho znásilnil a on mu za to nielenže poďakoval, dokonca ho zachránil. Donútil zastaviť zbesnený krok a blúdenie krokmi po dlažbách. Cítil na sebe pozornosť z tých krvilačných očí, vedel, že to preháňa a ostatní si myslia o ňom svoje. Ale nedalo mu to, priklusal k lôžku, kde zľahka oddychovalo telo pošpinené toľkými hriechmi.
"Myslím, že by sme mali ísť. Ruya je už skoro v poriadku a čo sa týka toho, čo sa tu dnes stalo a to, že sme na seba neútočili - nech je všetko zabudnuté a nech sme znovu nepriateľmi pre dobro našich mesiacov." Tamika podala svoju myšlienku na jazyk, keďže zbadala Hiroganu, ktorý sa nemal k odchodu, ale napokon nesmú stratiť všetku priazeň Tory. A takéto činy spolčujúce sa s druhým klanom by bola najľahšia cesta k dosiahnutia presne toho. Zľahka pomykala Hiroganu, chytila mu rameno, samozrejme opatrne, nechcela mu ubližovať či otvoriť znovu rany. Ten klesol očami na telo, ktoré by chcel chytiť do náručia a láskať, túliť k sebe, maznať. S ťažkosťami odbil očný kontakt na Ramyu a hodil ho ako dýku na Kaita.
"Stráž ho, ako tesáky vo svojich špinavých ústach! Inak sa o teba osobne postarám..." Zavrčí nedbajúc na skutočnosť, že ten zlatovlasý mesačný chodec tak trochu dopomohol záchrane jeho tímovej partnerky. Tú maličkú vzal do rúk a spolu s Tamikou sa vytratili z cudzej pevnosti. Saren stále sediaca na lavičke pri hlavnom objekte pozornosti, namočila kus látky do vaničky s krvou očisty a pretrela nimi telo hynúce pod popáleninami vysokého stupňa. Zacítila pulz, tlak vyvíjajúci sa v hrudi, čo ju donútilo k úškrnu. Kaito to zbadal a posunul sa ešte bližšie k tým dvom.
"Cítim tlak, regeneruje sa. Ale sú tu známky po manipulovaní s jeho myšlienkami. Myslím, že Kierre sa snaží zmanipulovať jeho dušu o čom sedia aj tmavnúce vlasy." Chytí kedysi zlatisté jemné vlásky, ktoré získavajú tmavnúce pramene. Mladík oproti nej sa zvrtne bokom tváre k hrudi, ktorá sa pomaly zdvíha a dostáva známky po živote.
"Sakra...Yunarčania sa nechcú vzdať!" Odtiahne svoju tvár a usadí na hruď svoje dlane. Privrie viečka a pokúsi sa koncentrovať na pôsobenie v duši milovaného. Začne vyvíjať vo svojich rukách hrejivé vlákna moci, ktoré by mali rušiť spojenie a manipuláciu s dušou vlastníka toho tela. Dievča len naďalej strieda krvavé stopy na tele a pozoruje uzamknutie mäsového vlákna na miestach rán.
...
"Nedotýkaj sa ma! Pusť..." Bola to márne preliata snaha v odstrkávaní silných rúk tými vlastnými, tenkými. Už znovu si ho to mocné telo doberalo, do duše mu pretekala zvláštna látka a on každou minútou nedokázal viacej odporovať. Čosi ho nútilo padať do hlbšej temnoty, v ktorej jeho oči strácajú rozprávkový odlesk.
"Veď sa to tvojmu telu páči." Odpovedal Tenra, ktorý až priveľmi dravo vsúval svoju pýchu do zhýčkaného tela. Každým pribitím do toho úzkeho tunela si vyslúžili jeho nastražené uši výkrik alebo zatienený, prekrásny ston. Jazykom sa plazil po hrudi, aby sa zmocnil aj drobných, skoro tuhých, ružových bradaviek. Vysial z nich dráždivým bozkom energiu. Ďalej si doberal ústnu jaskynku, v ktorej si vydobýjal vstup zdarma. Pomiloval sa aj s nespolupracujúcim jazýčkom. Postupoval svojou chválou v dominantných obratoch pri čom nezabudol vyhovieť aj Ramyu. Aj keď to bola len nočná mora, telo skladané z myšlienok, ktoré vytvorila Kierre, obeť precítila všetky podnety na jeho telo dvakrát intenzívnejšie. Chrbtica sa mu prepínala, až cítil, že v nej praskajú rady stavcov. Nenásytný had sa prelínal v jeho tele, akoby z neho striekala jedovatá žľaza a obchytkávala jeho dušu, pretvárala ju k inej. Aj jeho ruky odmietli bojovať proti tomu, vyčerpane spadli na chladnú perinu oblepenú potokmi krvi.
"Nechaj ho na pokoji!" Izbou otriasol bleskový bič, ktorý objal vo výbušnej sile Tenrovo telo zložené z myšlienok. Aj to vybuchlo na páperie nežne dopadajúce na zbité telo. Záchranca si k nemu kľakol a vzal ho do bezpečného koša náručia. Zo suchého viečka mesačného chodca sa vytvorila studený tancujúci ľad v kvapalnej podobe. Vraj mesační chodci nedokážu preroniť slzu, ani jednu. A práve táto jediná spadla na doráňané telo. Opatrne si ho k sebe pritúli a jednou slzou zastaví postup jedu.
"Ramyu, odpusť mi to..." Kaito preruší okamžite všetky myšlienky, z ktorých je priestor zhotovený a koncentruje sa na miesto, kde ostali ich telesné schránky. Musí sa s ním vrátiť, musí byť v bezpečí, už navždy.
...
"Kierre je admunkhar violitea, rada Dangerion ich informovala o tom, že sme stratili priazeň Tory." Preriekol potichu v ľadovom údolí hľadiac do kedysi smaragdových očí. Otupený pohľad potom šmaril do kúta, kde si svoje kráľovstvo našla aj priepasť do kobky. Vôbec sa mu nepáčilo, že je o Ramyu taký záujem a všetci ho pokladajú za najväčší problém celej druhej pologuli. A už vôbec nie Dangerion, ktorý mal byť nezaujatý a konať len spravodlivo.
"To nie je možné, predsa Dangerion je nestranný rád starších. Ty sám si kedysi bol jedným z nich, sama!" Neodpustila si svoju neveru v hlase, ale toto jej prišlo maximálne naivné myslenie. Pretočila si nohu cez nohu a nastražila svoje uši, možno predsa sa mýlila v rádu starších, ku ktorým musí mať každý mesačný chodca mohutný rešpekt a dodržiavať údele z podané z ich múdrych úst. Celá komunita mesačných chodcov je na nich nadviazaná, o to menej sa jej táto vyslovená myšlienka zdala reálna.
"A práve preto ich tak dobre poznám. Kierre sa stala admunkhar v tom istom čase, keď jeden zo starších naznačil druhému, alebo rovno informoval nepriateľský klan o našom postavení. Myslím, že Dangerion zachvátila myšlienka na Ramyu, ktorý je teraz stredobodom celej komunity druhej pologule. Určite má v pláne podmaniť si jeho telo a pritom využiť situáciu a vyvolať medzi nami krvilačnú vojnu. Vsadím sa, že čoskoro jedného z nás tiež vymenujú za admunkhara a to isté aj u Kaita, Saren...len a len kvôli Ramyu."
jee...sugooiiiiiiiii...pises uzasne...ja s tejto poviedky vazne nemozem...je proste uzasna a tenra v nej no...nemam slov =D....rychlo pokrackooo =)