Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

HidaDei part 1/2

21. září 2009 v 18:21 | Kagura-chan
Ok viem že je to v rubrik jednorazove ale dalsiu rubriku robit nebudem :D takze, je na svete

P.S. venovane hlavne Hachiko-sama (velky fanda hidadei :D )

Bol krásny deň. Slnko pálilo, a ja ani neviem ako som sa dostal von s jaskyne. Sasori sa kdesi motal. Našťastie sme nemali nijakú misiu. Vtedy nás bolo v akatsuki len 7.Chvýľami som zakopával o kamene ktoré sa váľali po ceste. Šiel som ako bez duše... Moja cesta nikam neviedla. Aj keď som sa len pohyboval v okolí jaskyne. Mal som pocit že odchádzam na večné časy. V akatsuki ma nenávideli, no Pein a Konan boli výnimky. Nikdy som nepoznal čo to znamená mať niekoho rád, a cítiť. Samozrejme okrem Peina a Konan. Až do chvíle.... Och, aj som sa zabudol predstaviť. Som Deidara. Takže...




V jedno ráno, bolo možno jedenásť hodín dopoludnia. Vlastne to už nieje veľmi ráno... Sedel som na skale blízko jaskyne. Uplne sám. Nestál som o nijakú spoločnosť. Premýšľal som o svojom živote, a že či sa môj osud ktorý som videl už ďaleko pred sebou nedá zmeniť. Nemyslel som si to. Svoj život som mal do konca dá sa povedať že naplánovaný. Ako na páske. Bolo to dosť divné, keďže som veril že každý je pánom svojho osudu. Pri mojom premýšľaní za mnou prišiel Pein. Jediný človek s akatsuki ktorí ma mal rád a ja jeho. (Už nemusím opakovať že samozrejme aj s Konan nie?) Jednoducho priatelia. "Dei, vie o tom už skoro celé akatsuki... len ty nie... a to si bol jeho partnerom. Včera na svitaní na neho zaútočili nejakí ninjovia a zabili ho" Neviem, ale nejako zvlášť som to neprežíval. Jediné čo som mal so Sasorim spoločné bol tým. Och, a aby som nezabudol, priatelia ma oslovovali Dei. Vlastne iba Pein s Konan... "Ale neboj sa, zohnal som ti za Sasoriho náhradu." "Čo? Kto je to? Akoto že si ma s ním aspoň nezoznámil, ale hneď si mi ho strčil do týmu?" Tá správa ma zasiahla ako blesk. Vôbec som netušil kto to je. Až za mnou prišiel nejaký chalan s bielymi.. no už skôr šedými vlasmi a trojkosou za chrbtom za pásom. Nechcem byť nejaký krutý ale vypadal dosť divne. Tento človek navždy zmenil môj život. Nikdy som si nemyslel že zvráti práve môj osud. Divne sa ma mňa usmial. "Čus, som Hidan." Vypleštil som na neho oči. Nie preto lebo sa mi to nejako nepáčilo alebo niečo s negatívneho dôvodu, ale keď ma v akatsuki každodenne oblúkom obchádzali tak pozdrav bol pre mňa vzácny. Pozrel som sa do očí chalanovi asi v mojom veku. "Ahoj" bola moja odpoveď tlmeným hlasom. Podával mi ruku ale ja som ju z nejakého dôvodu neprijal. Asi s toho nezvyku. Vypadal celkom normálne, a zdalo sa že si konečne s niekým budem rozumieť, ale držal som sa od neho na stranu. Všetko sa zmenilo o dva týždne...

"Deidara! Máte tú misiu!" Peinov hlas na mňa doliehal s veľkej diaľky keď som len tak posedával na strome a ako obyčajne premýšľal. Neochotne som zliezol. Toho nového som vôbec nepoznal a nevedel som ako mu to ide v boji, na čo som sa tak trochu aj tešil. Aj keď som vôbec nevedel prečo. Za riekou ma už čakal tímový partner Hidan. "On on... čaká než za ním prídem!" nejako mi to vybehlo von s úst. Celé ma to prekvapilo. Vôbec sme spolu nekomunikovali a on sa správa ako keby sme boli neviem aký priatelia. "No poď už čo sa šuchceš?" krátko sa zasmial. Mal som divný pocit. Celé to čo sa okolo mňa dialo mi bolo veľmi divné. Uplne všetko čo sa týkalo Hidana. Podišiel som až k nemu, a spoločne sme sa vydali na cestu bez jediného slova. V skratke- pobili sme ninjou, a šli sme späť k akatsuki. "Neboli silný" usmial sa na mňa Hidan. Pozrel som sa do zeme a hľadel som na pomaly tečúci potok. "No, neboli a to zase nebola taká zábava" moje ústa hovorili za mňa. Vedel som, že som si s ním začal budovať pevný vzťah priateľstva. Netušil som že práve on je mojím priateľom. Ako ubiehali týždne, som začal chápať. Nebol som už len obyčajný chalan, ale obyčajný chalan, neobyčajne orientovaný.

Asi o mesiac po misii sme dostali spoločne ďalšiu, ale tá bola na dlhšie. "Deidara, Hidan, musíte sa dostať do Listovej- do Konohy, a zostať tam najmenej tri dni. Potom vám pošlem správu. Hlavne si poriadne obzrite polohu, dôležité budovy a hlavne, chcem vedieť kde presne žije chlapec Naruto Uzumaki s jeho deväťchvostým démonom. Prídeme s celou silou za vami hlavne nemôžete odhaliť nikomu vašu naozajstnú identitu" Súhlasili sme. Veď čo sme mu na to mali povedať? Hneď po jeho slovách sme sa vybrali do Konohy. Tárali sme o všeličom, a už som to nebol ja, ten mlčanlivý Deidara, ten Deidara ktorý bol stále uzavretý do seba, ten Deidara ktorý sa bál povedať svoj vlastný názor a ten ktorý kedysi mal srdce plné nenávisti. Po príchode sme na seba nahodili odev úplne obyčajného ninju. Vrecko na shurikeny a kunaje, opasok a pomalá chôdza. Našli sme si miesto na ubytovanie. Boli to spojené manželské postele. Pri pohľade na ne sa mi zovrelo srdce. "Mali by sme ich odtiahnuť nemyslíš?" spýtal sa ma zo smiechom Hidan. "Ano asi to bude dobrý nápad." Smutne som sa zadíval do stropu. Bolo už neskoro v noci, tak sme si len rovno ľahli spať. Mojou mysľou sa preháňali rôzne myšlienky. Vedel som že som sa zamiloval, ale ako mu to dať najavo bez rizika že sa mi vysmeje. Na tú otázku som nepoznal odpoveď. Ponorený do toho všetkého som napokon zaspal.

V to ráno som sa zobudil oveľa neskôr ako som bol zvyknutý. Keď som otvoril oči, videl som pred sebou Hidana ako niečo číta. Akoby ucítil môj pohľad, a otočil sa na mňa. "Dobré ráno" povedal s jeho úsmevom na tvári. Keď ho vyčaruje, ma začne niečo pri srdci príjemne hriať. "Prečo si ma nezobudil? Zaspal som." Povedal som pri pohľade na hodiny. Pol dvanástej. "Nechcel som... bol si unavený tak som ťa nechal sa vyspať. A mal som ťa zobudiť?" Niečo mi napovedalo že by som mal ustúpiť. "Ach nie to je dobré." Znova vykúzlil ten jeho prenádherný úsmev. "Som rád. Cítil by som sa previnilo." Úsmev som mu vrátil, a postavil som sa aby som si umyl zuby, a prečesal si dlhé blond vlasy ktoré mi v otvorenom okne nádherne viali. (*Deioš je samoľúby :D:D*) Obliekol som sa a sadol si na Hidanovu posteľ vedľa neho. "Potrebuješ niečo?" spýtal sa ma. "Nie, keď sem prídem hneď musím aj niečo potrebovať?" "No ja neviem ako to mám vedieť?" spýtal sa s úsmevom na rozžiarenej tvári. Postavil som sa, ale on ma posadil stiahnutím sa vlasy. "Počkaj, urobím ti copík, vyskúšam." Nahlas som sa zasmial. Už len tá predstava.... "No tak dobre, ale nevytrhni mi veľa vláskov!" Hidan nahodil, ako by som to popísal jednoducho devil smile. "Spoľahni sa." Už len akým tónom to povedal mi prišlo zle ako budem vyzerať. "Hotovo!" Postavil som sa, a pozrel som sa v kúpeľni do zrkadla. "Nieje to zlé" usmial som sa a vrátil som sa do izby a znova som si sadol vedľa mojej tajnej lásky. "Mám sa uraziť?" Hidanov hlas naznačoval posmešnosť, a náladu. Uškrnul som sa "Nie neblázni čo by som ja bez teba robil?" Sedeli sme oproti sebe. Hidanova ruka mi siahla na lícnu kosť, a prešla po nej. Nevedel som čo sa to deje. Vlastne som tušil a v srdci dúfal. Ruka mi pomaly priťahovala hlavu k jeho hlave, a dotkli sme sa čelami. Trochu som sa narovnal aby som sa mu pozrel do očí. Vtedy sa to stalo. Rýchlosťou svetla mi do úst vpálil jeho jazyk a začal mi ním hladiť pery. Bolo to krásne. Nikdy som nemyslel že to zažijem. Vtom som sa spamätal a tiež som sa začal svojím jazýčkom činiť. Nežne ma položil na posteli. Ležal som a ucítil som na sebe ťarchu jeho tela, ale neprekážalo mi to. Jednou rukou som sa mu hrabal vo vláskoch, druhou som mu neúnavne hladil jeho chrbát. Jeho bozky boli sladké ako ten najsladší med, alebo tá najsladšia čokoláda. To čo som prežíval sa nedá opísať nijakými slovami. Ten pocit, že ťa má niekto rád, a že dokáže tak príjemne zohriať pri srdci, a že je len môj. Naše bozky boli dlhé, a keď som sa potom pozrel na nástenné hodiny, všimol som si že je už pol tretej. Sedeli sme v objatí. "Deidara?" zašepkal mi to jemným hlasom do uška. "Čo sa deje?" odpovedal som mu rovnako tichým a jemným hlasom. "Myslím že by sme mali prestať, a ísť sa rozhliadnuť po dedine. Veď na to sme tu." Pouvažoval som. "Máš pravdu." Pomaly som zliezol s jeho kolien a nahodil som sa do kabátu, keďže vonku poriadne fúkalo. Prešli sme po takmer celej Konohe, a dokonca aj zistili kde žije Naruto Uzumaki. Potom keď sme sa najedli, sme sa o pol deviatej vrátili do našej prenajatej izby. Dal som si sprchu, a keď som sa vrátil, všimol som si spojené postele. Hidan ich musel dať dokopy keď som sa sprchoval. Veľmi ma to potešilo. Ako pyžamko som mal iba krátke bavlnené nohavice. Keď vyšiel Hidan, všimol som si že hneď zaliezol pod perinu. Ľahol som si vedľa neho. Vtom sa posadil, a za ruku posadil aj mňa. Nechápavo som na neho civel. Telo som mal zakryté od pol pása dole. Oprel som sa o stenu. Hidan sa na mňa s túžbou pozrel, dlaňou sa mi dotkol hrude, a priložil pery k mojim perám. Zatvoril som oči. Chcel som vnímať iba JEHO. No po chvíli som sa odtrhol. "Hidan, myslíš že je to normálne? Chcem tým povedať že či ti to ako nevadí. Zdá sa ti to vôbec ľudské?" Videl na mne že som na pochybách čo ďalej. "Ale no tak ty máš ale problémy!" "Keď ja teraz neviem či to chcem." Bál som sa niečoho. Niečoho čo sa nedá popísať. Bál som sa nejakého pocitu, čo som nevedel nikam zaradiť. No postupne som si uvedomil že je nemožné aby som sa ubránil mojej túžbe, aj keď sa mi to zdalo nenormálne........
ČO BUDE DALEJ SA DOZVIETE INOKEDY XP


Koniec 1 časti
Vaša Kagura =)
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Shu Shu | 21. září 2009 v 20:02 | Reagovat

Má to v sebe také niečo milé a jednoduché...je to také plus, keď poviedkár opisuje dej v prvej osobe očami tej postavy a v prítomnom čase...získava to takú iskru a predom sa vytvárajú rôzne otázky v hlavách čitateľov...
Máš tam isté pravopisné chybičky alebo ti tam zasahuje čechizmus...napr. slovíčko vypadal - vyzeral.
Máš tam trošku z môjho pohľadu chaos v priamej reči, nechcu ti do toho kibicovať, ale lepšie by bolo, keby si to oddeľovala do riadkov...keď začne priama reč, ta by si ju dala do druhého riadku zas...bolo by to prehľadnejšie a formálnejšie.
K postavám ti môžem dodať len toľko, že ich priveľmo nepoznám (nepoznám týchto Akatsuki až ta dobre), ale hrá ti tam v nich (resp. v Deidarovi - toho ako tak poznám) OCC - out of character, tam by si mohla pouvažovať nad tým, veď oni by mali byť v skutočnosti zločinci a v tejto poviedke to pôsobí skôr naopak...
Yaoi...no za to sa musím zas ja hanbiť, keďže ho nwm písať a ty ho celkom zvládaš, yaoi sa mi na tejto poviedke asik najviac páčilo :)
Príjemne sa mi to čítalo a ja len dúfam, že som ti svojou amatérskou kritikou aspoň trošku pomohla :)
Uhm, teším na pokráčko :3

2 Shu Shu | 21. září 2009 v 20:05 | Reagovat

joj k yaoi - to síce ešte yaoi nebolo, ale na mňa všecko je už yaoi aj keď je to stále len shonen ai :D

3 Melissa_majiteľka blogu :) Melissa_majiteľka blogu :) | E-mail | Web | 21. září 2009 v 20:31 | Reagovat

Ty svinka jedna preco si to tak ufikla? xD a co teraz jako budem citat? xD teraz som ochudobnena o yaoi xD tesim tesim na pokracko

4 Phoenix Phoenix | 21. září 2009 v 21:41 | Reagovat

T_T uhm...Shu?! Vyber si druh smrti -.-
Šviňko malá sesternická =D si si chcela vyskúšať napísať kritiku, čo? =)
Na toto som si chystala ja zas niečo, tak ale...tak nabudúce O=)
Ale ako vidím, tak na moje kritiky aj tak nemáš =P
aspoň niečo napíšem k poviedke - čím viac budeš písať, tým viac sa budeš dostávať gramatike a literatúre pod kožu =) čím viac píšeš, tým si opakuješ pravopisné pravidlá a získavaš tak vzácne skúsenosti, treba písať a písať...a ísť si za svojím snom alebo uspokojiť svoju túžbu =) myslím, že si s týmto na dobrej ceste, aj keď je tam more chýb - čítala som aj omnoho horšie prípady...=)

5 Kagura Kagura | 23. září 2009 v 13:02 | Reagovat

[2]: ale oni budu ako zlocinci zlocincami neboj sa :D

6 Kagura Kagura | 23. září 2009 v 13:02 | Reagovat

omg xD zle som napisala xD som chcela napisat ze v pokracovani budu zlocincami xD

7 Hachiko-sama Hachiko-sama | Web | 23. září 2009 v 13:03 | Reagovat

WAAAAAAAAAAAAAAAAA!Hido!Deio!WAAAAAAAA!to je krasne, užasne, perfektne, zlate....Rýchlo pokračko!

8 terkic terkic | Web | 25. září 2009 v 12:07 | Reagovat

já doufám, že brzo, je to mooc krásný:)

9 Felyxy Felyxy | Web | 10. března 2010 v 12:53 | Reagovat

Jááá Super !!Doufám že ještě bude pokračování :D moc se mi to líbí

10 ŽuŽiQ-chan ŽuŽiQ-chan | Web | 12. dubna 2010 v 16:00 | Reagovat

pokráčko! pokráčko! pokráčko.....čo dodať? :D hm...a čo sa týka tých kritík....nič si z toho nerob...píšeš krásne a nikto nie je dokonalý :) hm...a ešte.... páči sa mi ako je to jednoducho písané.... nie je tam zbytočne veľa toho...x)

Sayounara :)

11 plus size bridesmaid dresses under 100 plus size bridesmaid dresses under 100 | E-mail | Web | 9. ledna 2013 v 10:32 | Reagovat

George Bernard Shaw~ We have no more right to consume happiness without producing it than to consume wealth without producing it.
http://www.blowdress.org

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama