22. listopadu 2009 v 17:09 | Kurosaki Yuki
Tak podľa mňa je táto poviedka veľmi pekná :) určite sa podarila.... veď ohodnodte sami :)
Byakuya, ako vždy sedel za svojím stolom v kasárňach šiestej divízie shinigami. Čítal hlásenia, prepisoval papiere , následne ich aj podpisoval a popritom aj premýšľal. Vždy vyzerá vážne a zamyslene, keď premýšľa, inak tomu nebolo ani teraz. Sedel, neprítomný výraz vo tvári a bol ako skamenený, len hrudník sa mu dvíhal, čo značilo, že je nažive. Z premýšľania ho vytrhlo až klopanie na dvere od jeho pracovne. ,,Ďalej!" , povedal a čakal až zistí, kto ho to vyrušuje. Dnu vošiel Renji Abarai, podkapitán, ktorý mu niesol čaj. Postavil mu teplý čaj na stôl a hovorí: ,,Taicho, práve prišlo oznámenie zo štvrtej divízie shinigami, že našli piatého člena a deviatého člena zmlátených, a že si ich tam nechajú týždeň, pretože boli na hranici medzi životom a smrťou. Práve o vlas unikli smrti. To je všetko. Môžem odísť?" ,,Ďakujem, Renji. Áno, môžeš už odísť." ,,Sakra,ten je ale chutný.,, pomyslel si Byakuya. ,,Prečo sa na mňa tak pozeral?,, pomyslel si Renji, keď odchádzal od kapitána. Byakuya vstal, dopil čaj a vydal sa ku kasárňam štvrtej divízie shinigami. Tam ich vyspovedal, čo sa stalo, kde ich našli a vydal sa na určené miesto. Našiel tam Renjiho ako sa tam s niekym háda. Ten niekto bola Yoruichi Shihojin, bývalá kapitánka druhej divízie a veliteľka trestného komanda. Byakuya radšej odtiaľ odišiel, lebo naňho prichádzali záchvaty zúrivosti. Áno, žiarlil. Stra� �ne žiarlil. V pracovni si sadol za stôl, znova strnul a premýšľal. Ale i keď sa snažil akokoľvek, i tak mu utekali myšlienky k Renjimu. Nechcel si to priznať, nechcel si priznať to, že keď ho po prvý ráz uvidel, hneď mu padol do oka. Od toho okamihu ubehlo už dosť desiatok rokov. Zase ho niekto vyrušil. ,,Ďalej!" povedal, už ale otrávene. Chvílu po vyzvaní dnu vstúpila Yoruichi a zdesila sa, keď sa naňho pozrela. Porozprávali sa, on si jej vylial svoje srdce a potom si išiel ľahnúť, pretože mu ostalo akosi nevoľno. Yoruichi sa zasmiala a pre seba si povedala: ,,To sú hlupáci.. Obidvaja ku sebe cítia niečo silnejšie, ale boja sa, že ich ten druhý odmietne. Presne ako Ichigo a Ishida . musím niečo spraviť. Už viem." , keď toto Byakuya počul poskočilo mu srdce. Za hodinku vymyslel dokonalý plán, ale rátal aj s tým, že by sa niečo mohlo pos**ť, potom zaspal. Akurát, keď Byakuya spal, prišiel za ním Renji s ďalším čajom. Keď mu nikto neodpovedal, otvoril si dvere a vstúpil dnu. Našiel Byakuyu ležať na gauči v pracovni, podišiel ku nemu bližšie a zistil, že sp í. Chytil ho do náručia a krokom blesku ho preniesol do sídla rodu Kuchiki, kde ho zaniesol do jeho spálne. Vyzliekol mu plášť , položil ho na posteľ, prikryl ho, pohladil ho po líci a chystal sa odísť. Lenže, Byakuya ho chytil za ruku, otočil ho a zhodil ho na posteľ. Ako náhle Renji dopadol na posteľ, Byakuya si mu sadol na nohy a chytil mu ruky, aby mu zabránil v pohybe. Renji sa na neho vystrašene pozrel. Byakuya to už nemohol vydržať. Sklonil hlavu k Renjiho uchu a povedal mu: ,,Neboj sa Renji. Nebuď vystrašený. Ja ti nič neurobím, na to ťa až veľmi milujem." Ucho mu po chvíli oblizol a jemne ho uhryzol do ušného lalôčika. Renjimu to vyrazilo dych, ale aj ho to potešilo. ,,Byakuya - taicho, ja vás tiež milujem." Byakuya sa usmial a pobozkal ho. Bozkávali sa ešte dlho. Keď sa od seba konečne odtrhli, tak Byakuya pustil Renjimu ruky, začal ho bozkávať na krku a nenápadne, podotýkam, že veľmi nenápadne, mu začal rozväzovať kimono. Renji mu to oplatil a začal rozväzovať jeho kimono. Navzájom sa vyzliekli a Byakuya začal zasypávať bozkami celé Renjiho telo. Renji sa zmohol už len na slastné vzdychanie. Byakuyu jeho slastné vzdychanie tak nažhavilo , až sa neudržal. Vtesnal sa medzi jeho nohy,začal ho zase bozkávať a popritom ho začal pripravovať na svoj vpád. Po chvíľke svoje prsty nahradil svojím vzrušením. Za stáleho bozkávania doň prenikol, až tým Renjimu vyrazil dych. Najprv prirážal pomaly, ale po chvíli začal prirážať rýchlejšie. Renji si to užíval a neustále slastne vzdychal. Byakuya sa s Renjim bozkával, tak ako mu to jeho prírazy dovoľovali. Keď Byakuya naposledy prirazil do renjiho sexy zadku, tak sa miestnosťou rozľahli ich posledné, najhlasitejšie výkriky slasti a oni unavene padli do postele. Keď už zase normálne dýchali, tak sa zase bozkávali až sa zase milovali. Až po tomto čísle padli totálne unavení do postele, objali sa, vzájomne sa presvedčili o svojej láske a potom si v objatí zaspali sladkým, ničím nerušeným spánkom. Na druhý deň sa Byakuya zobudil prvý a čudoval sa ako to, že sa mu tak dobre spalo. Pozrel sa vedľa seba, a keď uvidel spiaceho a nahého Renjiho, tak mu všetko došlo. Zasmial sa, vstal a išiel sa osprchovať. Šum vody zobudil Renjiho, a ten neveril vlastným očiam. No, aj jemu to po chvíli došlo. Keď si spomenul, pousmial sa, vstal a išiel za Byakuyom. Ten sa práve spr choval, takže si ho akosi nevšimol. Všimol si ho až, keď mu omotal ruky okolo pása a pobozkal ho na krk. ,,Ohayo, Renji." ,,Ohayo, taicho." ,,Nevolaj ma taicho! Moje meno je Byakuya." ,,Tak dobre. Ohayo, Byakuya." ,,Tak je to správne." ,,No, tak prestaňme sa rozprávať a podme si zopakovať ten včerajšok." ,,Dobre, ale niečo by som sa ťa chcel ešte opýtať.",, Nani?" ,,Zoberieš si ma za manžela, Renji?" ,,Áno, samozrejme, že si ta vezmem." ,,Tak a teraz to môžeme ísť poriadne osláviť." A takto oslavovali celý deň aj noc. Po mesiaci sa vzali a narodila sa im dcérka. Nikto nevie, ako sa im to podarilo, ale boli strašne šťastný, a keď bol šťastný Byakuya, tak boli šťastní aj ostatní jeho ešte žijúci príbuzní. Všetci im to želali a dokonca ich chodili navštevovať aj Ichigo a ostatný. Keď mal Ichigo už devätnásť rokov, tak zmizol z reálneho sveta do sou society a mal sa tam dobre, dokonca Renji prehovoril Byakuyu, aby Ichigo bol krstný otec ich dcérky. Keď mala ich dcéra cca dva - tri roky, tak si Ichigo zobral Grimmjowa a boli spolu šťastný a im sa narodil chlapec a Byakuya a Renji boli zase krsrtní rodičia ich syna.
THE END.
na to že bleach moc neznám tak je tato povídka fakt pěkná:) jinak pěkný blog:)