29. listopadu 2009 v 18:55 | Raizel Hisagi
|
Oznam pre fanúšičky Hisagiho yaoi pribehu- odteraz bude každá nová časť príbehu zverejnená na webovej stranke: http://yaoi-poviedky.blog.cz
Pridaná bude aj bonusová anketa s možnosťami, ako by mal príbeh ďalej pokračovať...s pozdravom - Raziel Hisagi n_n
(Melissa-kun - Ľudkovia aby bolo jasné a nezlakli ste sa, že, čo to, kde to, tak táto kapitolovka je od mojeho frajera :D A je strašne super, úžasná).
Zdravím. Volám sa Shuuhei, ale všetci, hlavne baby, ma volajú Shuusho, alebo skrátene Shuu. Môj život bol ako obvykle stereotypný- počítač, nejaké to p-čko pre dočasné potešenie, a samozrejme tona báb, obdivujúcich môj pôvab a popularitu na štátnom gymnáziu. Ešte doteraz rozmýšľam, či bol dobrý ťah odmietnuť tie tri žiadosti o nezáväzný sex. Každopádne, je pondelok, a ja v polospánku čakám, kedy prednesiem bakalársku esej o mojej najväčšej skúsenosti, ktorá mala obrovský vplyv na môj život. No nič, zatiaľ ho porozprávam vám, respektíve tebe. Áno, ty, čo teraz čumíš na tento text. No idem na to.
Predstavte si život 19-ročného chlapca, ktorý ešte včera nevedel, že jeho život sa začína nástupom na vysokú školu. Bol som oťapený zo štvormesačného voľna a všetkých tých večierkov, ktoré som aj tak vynechal. Prišiel prvý deň univerzity, na ktorý som sa aj trošku tešil, lebo som dúfal v zmenu. Veľkú zmenu. Chápeš? No, tak pokračujem. Prvé, čo som čakal, bolo, že už nebudem "pán populárny" a že budem len nejaký ten bežný študent. Bieda. Bol som pridelený do skupiny, plnej báb. A ja ako úplný naschvál jediný chalan. Trapas. Prešiel sotva deň a bol som zase celebrita. A to ma štvalo. Zase stereotyp. Potreboval som vypadnúť do mesta, tak som surovo odišiel z prednášky. Úplne som odignoroval aj ten nárek spolužiačky, ktorá sa ma celú dobu držala okolo ruky. Potreboval som sa oslobodiť. Zašiel som do najbližšieho zafajčeného podniku v meste a zapálil si cigaru. Bol som priam otrávený z toho všetkého. Chcel som normálny život, nič viac. Len tak som sedel, presnejšie som mal hlavu zvalenú na stole a ako úplný zúfalý retard som sledoval padať ohorok z mojej cigary, položenej na popolníku. Nečakal som však, že práve tu nastane mohutná revolúcia môjho "ja". A pri tom to začalo zvedavou otázkou neznámej osoby:
"Prajete si ešte niečo?"
Intonácia toho nežného hlasu ma prinútila zdvihnúť hlavu, aby som videl toho, kto to povedal. Nebol to bohužiaľ žiaden Lancelott. Bol to obyčajný mladý chlapec. Mohol mať tak okolo tých 15-16 rokov. Ale práve to ma na tom fascinovalo. Musel som mu jeho slová opätovať.
"Nie. Už som na odchode. Díkes."
Vstal som a odišiel na intrák. Nevedel som však na to prestať myslieť. Dokonca i v sprche sa mi pri pomyslení na toho chlapca rozbúchalo srdce a krvný tlak sa sústredil aj do mojho...no...veď vieš. No do penisu predsa! Bože táto dnešná mládež....Takže. Skrátka som sa cítil "inak". Ale nesťažoval som sa. Bolo to predsa to, po čom som tak túžil- zmena.
Ďalší deň som s napätím čakal, kedy si ten starý buzik ( profesor ) dá pauzu aby som mohol upalovať do toho podniku. Konečne. Dočkal som sa konca. Bez jediného slova som rýchlejším krokom smeroval k baru. No nedočkal som sa. Miesto chlapca prišla...baba. nenápadne som sa jej opýtal na to roztomilé stvorenie, čo tu pracuje. Doslova som sa jej to tak neopýtal. Bol som šokovaný jej cennou informáciou:
"Študuje na univerzite."
Bez váhania som klusal späť na školu a začal som ho hľadať. Bol som si vedomý toho, že mi hrabe, ale zároveň aj toho, že ak teraz stopnem, žiadnej zmeny sa nedočkám. Prešiel som celú školu, každú katedru, každú profesorku a profesora. Nič. Unavený som si sadol a začal sa nad sebou zamýšľať, čo týmto vlastne dokážem. Pre istotu som vykríkol do éteru, aký úchylný magor som. Vtedy však prišla tá nežná odpoveď na môj problém spoza môjho chrbta:
"Teba poznám. Ty si bol ten chladný chlapík včera v bare. Obsluhoval som ťa."
Bol som v nemom úžase. Avšak som zaujal svoj chladný postoj s logom "nezájem".
"Hej, bol som to ja. A?"
Chlapec sa na mňa len usmial a pokojne mi odpovedal.
"A nič. Som tu nový a úprimne, som otrávený zo svojho života. Furt obklopený babami. Vieš, môj život bol príliš..."
"...stereotypný?"
"Presne. Prezradím ti malé tajomstvo. Som gay."
Náhle sa u mňa spustila rekapitulácia všetkých biologických procesov ako pri včerajšej sprche. Áno, aj to s penisom. No ešte viac ma dostal jeho úchylný dodatok.
"A...už nejaké to leto som to nerobil...."
Ten roztomilý chlapec ma normálne sexuálne provokoval. Sotva som stačil udržať svoje pudy na uzde.
"No, tak ja už pôjdem. Ináč ja som Kiranno, ale hovoria mi Kira."
Mlčal som. Bol som priam omráčený tým jeho tajomstvom. No po necelej sekunde som zo seba vypotil vetu, ktorá bola druhý bod mojej zmeny.
"Ja som Gay....tedaaaaa....Shuuhei."
"Aha. Budem ti hovoriť Shuu. Znie to milo. Tak. Snáď sa ešte stretneme. A možno aj viac..."
Vtedy sa skončila prvá fáza mojej skúsenosti. Druhú časť ti dopoviem, až sa vrátim z pobytu snov......Nefňukaj herdek, si predsa nejaký ten kus chlapa. Aspoň dúfam, že si.....
wow to vipadá dobře