Trietia kapitolka :)
Nazdar, som zase tu. Nemusíš mi vysvetľovať, že meškám s príbehom, nemaj obavy. Zas tak blbý nie som ako vyzerám. Takže späť k príbehu. Skrátka som odtiaľ vypadol. Sa tam predsa nebudem rozplývať nad jeho úprimným pohľadom. Potreboval som vypnúť, tak som odbehol do školského bufetu dať si bagetu. Miesto nej mi z neviem akého titulu dali americký hot-dog. Reku fajn, aspoň sa viac nasýtim. Všetko bolo fajn, kým som sa perami nedotkol toho teplého párku. Opakovane som doňho šťúchol jazykom až sa mi to zapáčilo. Pomalými pohybmi som ho vsúval do úst, kde som ho objímal jazykom, a zase vysúval. Natoľko som sa do toho vžil, až som si nevšimol docenta filozofie, ako na mňa nechápavo pozerá. Naďalej som v tom pokračoval, až kým som nepootvoril oči a nevšimol si toho chlapca ako tiež na mňa pozerá. V tom momente som ten párok odhryzol a bez poriadneho prežúvania ho prehltol. Skrátka trapas. No ha ha ha, fakt vtipné, sa smej. Idiot. Aby to nakoniec nebol tvoj páro......nič som nepovedal, pokračujeme....
Po tomto trapase....herdek, prestaň sa už smiať, more! No, dojedol som ten zneuctený hot-dog a padal na prednášku. Ako úplne naschvál sme mali povinnú skúšku navliekania kondómov na uhorky z dôvodu opakovania sexuálnej výchovy. Ja osobne poznám efektívnejšie využitie toho kondómu....a aj tej uhorky. No čo? Chutia mi uhorky. Po tomto cvičení som šiel na intrák a zaľahol. Mal som dneska dosť. Ďalší deň vyhodili jedného zo spolubývajúcich, pretože ho nebavila škola a jednak neplatil pokuty za prechovávanie vodnej fajky. Aj tak to bol exzot. Takže sme to brali ako bežný deň. Nič zvláštne sa celý deň nedialo....
"Máte nového spolubývajúceho."
To boli prvé slová vrátničky, keď som sa vrátil z vyučovania. Bol som zvedavý, čo za sopliaka nám to sem nasťahovali. Z princípu som vykopol dvere a ozval sa do éteru:
"To kto tu more býva teraz?!"
Spoza steny sa ozval nejaký povedomý hlas.
"To patrilo mne?"
Vážne mi prišiel nejaký povedomý. Len som si nevedel vybaviť, koho to je.
"Si predstav! Aspoň sa ukáž, keď už s tebou hovo...."
Strnul som. Z dverí izby, pardon, MOJEJ izby vyšiel....on. Ten mladý, roztomilý chlapec. Ešte viac na strnulosti mi pridal jeho outfit- tesné modré rifle, rozopnutá čierna košeľa a pod ňou mierne vypracovaná hruď.
"Ty?"
To bolo jediné slovné vyjadrenie, ktoré som bol schopný zo seba v tom momente vydať. Horšie bolo, keď sa nebezpečne ku mne o krok priblížil.
"Á, to si ty! Ten s tým párkom."
V tom momente sa začal brutálne na mne smiať. Presne ako teraz ty! Posral si si to, chlapec. Zase raz. Končím pre dnešok. Nie nie, žiadne prosíkanie. Zbytočne mi rozopínaš zips na nohaviciach, som povedal NIE! A padaj odo mňa, ty úchyl! ....
















he he si presne odhadla ten smiech he he supeer a hisagiho milujeeeem