Ďalší dielik :D
Zdravím. Tak sme si zase raz dali pauzu od môjho rozprávania. Budem pokračovať pod podmienkou, že ten incident zo zipsom sa už viac nezopakuje. Čo? ...Nie, ani zubami. Prestaň vymýšľať a počúvaj!
No, takže Kira sa stal mojím, respektíve naším novým spolubývajúcim. Malo to aspoň jednu pozitívnu stránku- menej smradu od trávy. Zato bolo ale obrovské negatívum, pretože je nás tu osem chlapov a práve ten jeden z nich musí byť on a spať v mojej izbe a ja nemôžem s ním nič podniknúť. To boli pre mňa doslova muky, i keď som nechápal, prečo. Každý deň som musel vynaložiť hojné množstvo síl na to, aby som kládol akýkoľvek odpor v jeho prítomnosti. Vykrýval som v pohode, až kým nenastala kritická situácia s výmenou toaletného papieru.
To máš tak, sedem chlapov, jeden neodolateľný fešák, a len jeden záchod. Aby sme zachovali poriadok v systéme, zaviedli sme demokratické riešenie- pri výmene sa budeme striedať. Teraz bol rad na mne prirodzene. Šiel som do obchodu, neďaleko od nášho intráku, a vystál si dvadsať minút v rade na kasu s rolkou dvojvrstvového toaletného papieru v ruke. Keď som sa vrátil, hneď som zamieril rovno na záchod. Otvoril som dvere....a zmeravel som natoľko, až mi papier spadol na zem. Ten chlap si práve po potrebe navliekal naspäť slipy a nohavice. Zároveň aj on na chvíľu zmeravel, takže v obliekaní sa zastavil v polovici nôh. Videl som mu doslova všetko. A čo on na to? :
"Hups. Asi som zabudol zamknúť. Moja chyba. Nabudúce si dám pozor."
Po chvíli som sa spamätal, zdvihol som papier a ako-tak som zase zaujal typickú vodcovskú hrdosť.
"To si píš, že si dáš! A teraz mizni, idem sem dať....hej, odkiaľ máš papier?"
"Mám svoj vlastný. Vzal som si z domu. Myslím vždy na všetko."
"Jasne, chápem. A už sa, Bože, obleč!"
Potom sa pousmial, obliekol si nohavice, vzal svoj toaletný papier a podišiel k umývadlu. Rýchlo si opláchol ruky....Čo je? Máš problém? Jasne, že budem zachádzať do podrobností, ja som tu rozprávač, takže zmlkni! No, umyl si ruky a utrel si ich do...
"Hej! To je môj uterák!"
"Čože?"
Začal prezerať môj tmavomodrý uterák, ktorý visel vedľa umývadla.
"A vážne. Prepáč, ja mám úplne rovnaký uterák, som si myslel, že si ho niekto požičal a zavesil ho sem. Hehe. Ja ho mám na rohu označený iniciálami."
"Padaj!"
Vybehol rýchlo von a odišiel do izby. Nechcel som naňho vykríknuť, ale tak neznášam, keď niekto používa moje veci. A jednak kvôli tomu incidentu som bol natoľko vzrušený, až sa mi slipy začali zarezávať do tela. Áno, tie čierne...moment, odkiaľ to ty vieš?! No dobre, dáme si zase raz pauzu. Myslím že do tej doby to z teba vypáčim...















