Melissa-kun: No takže ľudkovia na 7 kapitolku si počkáte pretože Hisagi nejako nemá nápady ako by to malo pokračovať a tak mu musíme nejako pomôcť :D Tak onegaiii hlasujte všetci ako by ste chceli aby to pokračovalo :) Arigatooo hontooni, arigatoooo :) za vaše hlasíííky :) inak potrebujem veľa hláskov do konca týždňa :D tak tu je ďalšia kapitolka :D
Tak a som tu opäť, aby som pokračoval v mojom príbehu. Bol som...čo? Hej, hej, aj ja som sa tešil na teba. A neboj, nemáš si tým čo namýšľať. No, prestaň mi tu smokliť! Takže, od toho večera sme Kiru brali ako normálneho spolubývajúceho. Samozrejme, svoj odstup a hrdosť som si stále voči nemu zachovával. Hoci som dúfal, že mi v bare bude dávať nejakú tú zľavu už len preto, že sme spolubývajúci, a že ho veziem na intrák z práce....jáj, o tom som ti nevravel, hrali sme poker. Kamoš navrhol vyzliekajúci poker, lebo si doviedol aj svoju babu na izbu a keďže bola v poloopitom stave, tak toho chcel využiť. No ja som mal v izbe hlavné slovo, tak som tento návrh zamietol, i keď som chcel hrať, lebo Kira s tým nápadom súhlasil tiež, a práve bol tak naľahko oblečený. Proste sme hrali klasický poker, pričom porazenému určili celosemestrový trest. Samozrejme, ja som prehral, a tak musím do konca semestra voziť Kiru, ktorý zas vyhral s najväčším počtom žetónov, do práce a späť. Ako bola to potupa, ale zato sladká potupa.
Takto to proste šlo skoro každý deň, až kým sa nestal jeden z ďalších, u mňa už trpko očakávajúcich, trapasov. Kto by to bol očakával. A zrovna na izbe....ty jo, aký zaujatý postoj si nahodil, som prekvapený....no, chystal som sa ráno do školy. Vlastne všetci sme sa chystali .Samozrejme, kolegovia boli hotoví, tak odišli prví. Ja som zatiaľ odbehol na záchod kvôli volaniu prírody. Keď som sa však vrátil, našiel som Kiru sedieť na zemi, prezerajúc si môj časopis Princ ( gay porn časopis ). Nesmej sa! Ten časopis som mal pre experimenty....nie tie experimenty!!!...mám skončiť?! No, tak sklapni a počúvaj...Stál som tam celý červený. On rýchlo pustil na zem časopis.
"Ja...vysvetlím to! Chcel som už ísť a potkol som sa o moje šľapky a strhol som so sebou tvoju tašku, a ten časopis z nej vypadol a...."
"Dosť!" Daj ho sem."
Bez váhania mi podal časopis, ktorý som rýchlo napchal naspäť do tašky a odišiel som do školy. Bol som však na pochybách. Bohvie, čo si Kira o mne pomyslel, keď si prezeral ten časák. Možno si o mne myslel, že som gay. Lenže ja nie som gay....no, vlastne som, ale v podstate nie som, len som experimentoval. Ale na druhú stranu mi bolo aj ľahšie na srdci, lebo už aspoň sčasti vie o mne viac. Každopádne som bol v rozpakoch. No netrvalo to dlho.
Ešte v ten deň, keď som sa vracal z obeda na prednášku, prešiel Kira popri mne a....mierne sa pousmial na mňa. Nebol to taký ten humorný úsmev, ani znechutený úškrn. Bol to príjemný úsmev. Ako by bol rád, že sa venujem...no....homosexualite. Žeby tá moja vtedajšia predstava na schodoch bola akási predzvesť skutočnosti? Veľa otázok som mal nezodpovedaných.
Zvyšok dňa som sa už na to snažil nemyslieť a aspoň som sa výnimočne sústredil na vyznávanie lásky zo strany nejakej otravnej, ale celkom peknej baby. Prirodzene ako každá baba, aj ona sa rozplakala keď som jej monológ prerušil náhlym odchodom na záchod. Tento raz nie kvôli prírode, ani kvôli "napätiu tam dole". Proste som potreboval byť na chvíľku sám. Začalo mi byť divne. Z ničoho nič som začal slziť, bo som mal pocit, že to Kira zle pochopí a bude si klásť odo mňa odpor. Postupne som sa zosypal na kolená a začal som plakať. Vtedy však ktosi podišiel ku mne a podal mi vreckovku.
"Na. Snáď pomôže."
Pozrel som sa nad seba. Bol to Kira, s priateľským úsmevom na tvári....Tak kámo, nechce sa mi už, nabudúce, dobre? ....No, no, prestaň tu nariekať, buď trochu chlap!
















pises zaujumave komentare k pribehu xD .....ale je to zlatee :3