close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Česko-slovenská láska - kapitola 6. -yaoi

29. prosince 2009 v 22:31 | Melissa-kun |  Česko-slovenská láska
No tak tu máte šiestu kapitolku :) no to, že je tu waring yaoi tak to bude +15 to je také slabšie :D to len tak aby sa nepovedalo xDD no chcela by som sa aj za Mono aj za seba ospravedlniť, že nám to tak dlho trvalo, ale neboli nápady a keď boli nápady tak nebol čas :D a keď boli obe nechcelo sa mi xDD tak dúfam, že si túto kapitolku užijete :)




Otočil jsem se k němu.
"Hmmm, rozmyslím si to," vyplázl jsem rozpustile jazyk. Pak jsem se vrátil k jeho předchozí otázce: "Ne, necítím se v těch kalhotech stáhnutý, jsou optimální," prohlásil jsem.

,,To je dobre aspoň viem, že ti nemusím kupovť nejaké nohavice, ktoré by neboli obtiahnuté." Pousejem sa.
,,A to s tým milovaním...... nebude mi vadiť ak sa jeden deň nepomilujme." Položím si jeho hlavu do svojeho lona a pohladím ho po vlasoch. Je taký krehučký. Nikto, nikdy nebude mať také šťastie ako ja. Pousmejem sa. Spokojne zatvorí oči a najde si pohodlnejšiu polohu.

Přivřu oči a nechám se hladit ve vlasech. Miluju, když mi vlasy někdo jemně probírá a hladí mě v nich. Vždycky mám tendenci příst jako kočka. Zamručel jsem a uvelebil jsem se.
"Dane?" zamumlám.

,,Hmmm...? Čo by si rád?" Pohladil som ho prstom po tvári a znovu som sa mi začal preberať vo vlasoch a driediť ich. Na chvíľku otvoril oči a znovaich spokojne zatvoril... Táto chvíľka sa mi tak moc páčila. A jemu očividne tiež. Otočil sa na brucho a svoju tvár si položil nebezpečne blízko môjho rozkroku. Bolo to príjemné, ale trochu ma to zvrušovalo. Nechápal som to. Koľko, krát sa to za deň ešte stane? Po chvíľke som na to kašlal a sústredil som sa na Michalovu odpoveď.

"Půjdeme ještě dneska ven?" zeptal jsem se. Mně se totiž nikam nechtělo, zrovna dneska bylo zataženo a větrno. Prostě ne počasí, kdy bych chtěl chodit ven. Ještě víc jsem se uvelebil, když mi došlo, kde mám obličej. Ďábelsky jsem se usmál, toho by se mělo využít. Zavrtěl jsem se, až jsem hlavou skončil těsně vedle jeho rozkroku. Ale dělal jsem, že si toho nejsem vědom. Spokojeně jsem si povzdechl a zavrtěl jsem hlavou.

,,Nie dnes sa mi nechce... nemám náladu." Zvzdychal som a zatvoril oči. Michal si to velice dobre uvedomoval, čo somnou robí.
,,Teraz nie." Znovu som zavzdychal. Bol som tak unavený. Nemal som energiu na nič, ani na sex s Miškom. Možno by mi to dobre padlo, ale už som nemohol. Najviac ma štvalo, že ten malý bastard v mojich nohaviciach na to reaguje úplne inak ako ja.

Všiml jsem si, že ačkoliv Danův penis reaguje víc než radostně, Dan se tváří unaveně. Takže dneska nic nebude? Jaké zklamání. Ale co už, nemusíme mít sex každodenně. Narovnal jsem se a shodil ho na záda na gauč a hlavu si mu položil na prsa. Objal mě kolem pasu a jemně se probíral mými vlasy. Něco jsem zamumlal a usnul.

Aj mne začali klipkať oči a v polospánku som mu ešte hladil vlasy. Po drobnej chvíľke som sspal ako zabitý a Miška si ku sebe tisol.
Zobudil som sa na to, že Miško vedľa mňa nieje a uvedomil som si, že som v niečiej náruči. Stuhol som.
,,L-Lukáš?" Zastonal som unavene.
,,Proč jste spali na tom gauči, vždyť se na něm nedá spát jak je nepohodlný." Zamumlal a položil ma do Miškovej postele kde už aj prikrytý ležal.
,,My mse boli unavení vieš?" Pousmial som sa a zatvoril som oči. Spokojne som si Miška k sebe pritiahol a ďalej potom bola len tma.

Zavrtěl jsem se a otevřel oči. Všiml jsem si, že už je světlo. To jsme spali celý den??
"Mmm…" zamručel jsem a vysvlékl se, abych mohl do sprchy, která by mě třeba mohla probrat. Zapadl jsem do sprchového koutu a pustil na sebe proud příjemě teplé vody. Nanesl jsem si šampon do vlasů a pořádně si je umyl. Pak jsem se usušil a další čtvrt hodinu jsem strávil jejich fénováním.

Započul som hluk fénu, ale len na chvíľku. Potom som znovu zaspal. Ani ma nezaujímalo kde som. Jediné, čo som cítil, že som bez trička a bez nohavíc. Zrazu som zacítil ako somnou trasie Michal a na čelo mi prikladá svoju ruku. Povedal niečo ako ,,prinesiem teplomer" a odbehol z izby. Hneď sa obiavil vo dverách s teplomerom a strčil mi ho pod pazuchu. Cítil som sa ako radiátor. Unavene som zatvoril oči, ktoré sa chceli pozerať na Miška, ale už som ich neudržal otvorené.
,,Miško.." Zašepkal som.. ani neviem či to počul.

"Klid," usmál jsem se a pohladil ho po tváři.
Vytáhl jsem teploměr a zadíval se na něho.
"Super, 39,5, zůstaň ležet, uvařím ti čaj a přinesu aspirin," oznámil jsem. Seběhl jsem ze schodů a dal jsem vařit vodu. Vytáhl jsem krabici s léky a zběsile se tam hrabal. Zalil jsem čaj, popadl prášeka letěl nahoru do ložnice. Vrazil jsem mu je do ruky a přiměl ho zapít prášek.
"Hezky spinkej a odpočiň si," usmál jsem se a pečlivě jsem ho přikryl.

Sklennými očami som sa na neho pozrel a hneď som zatvoril oči. Ako sa mi toto mohlo stať? Dúfal som, že mi to, čo najrýchlejšie prejde.
Posadil sa na kraj postele a moju pravú ruku vzal do svojich rúk. Pobozkal ma do dlane a ja som spokojne zaspával. Myslím, že ani vlastná matka by sa o mňa nestarala ako on a to mi len priniesol liek a čaj a zmeral mi teplotu. Môj Miško. Jemne som zovrel jeho ruku vo svojej a zaspal som. Zrazu som cítil ako niekto somnou trasie a podáva mi liek a šálku aby som ho zapil.
,,Mi-ško... p-prepáč..." Chraplavo som zamumlal. Usmial sa na mňa takým krásnym úsmevom, že som to nemohol opísať. Skrútil som sa do klbka a jemne som sa chvel. Hlava ma bolela a telo bolo studené.

"Neomlouvej se," políbil jsem ho na čelo a raději jsem vzal mobil do ruky. Vytočil jsem číslo našeho rodinného doktora.
"Přijďte prosím, má horečku a zimnici,…" vysvětlil jsem mu, co se s Danem děje a doktor rychle přijel. Zavedl jsem ho k Danovi.
"On je to vlastně můj přítel," oznámil jsem s růměncem,doktor kývl.
"Dane, je tu doktor," pohladil jsem Dana po tváři.

,,Prečo si kôli mne zavolal doktora..?" S ťažkosťami som sa opýtal. Iba zatočil hlavou a posadil ma. Stahol mi tričko, ktoré ani neviem ako sa na mne obiavilo a doktor si ku mne prisadol. Vypytoval sa ma všeliaké otázky a Miško z mňa odpovedal. Bol som rád, pretože som nevládal ani rozprávať. Vypočul ma a predpísal mi lieky na zníženie horúčky. Ževraj len bežná chrípka... a keď budem za dva týždne v nemocnici so zápaľom plúc nech sa potom nečuduje.

Rozloučil jsem se s doktorem.
"Vydrž to tu chvilku, ano? Dojdu ti pro prášky," pohladil jsem ho po hlavě. Vyběhl jsem směrem k lékárně a koupil jsem tam předepsané prášky plus vitamín C a B. Přiměl jsem ho to spolknout a lehl si vedle něho.
"Hezky to vylež, ano?" pošeptal jsem mu do ucha a odběhl ještě pro obklad na čelo.

Zatvoril som oči a spomínal som na to ako ma so zápaľom pľúc viezli do nemocnice. Bolo to strašné. A bolo to dávno. Mal som v tedy len jedenásť. Trochu som sa pousmial a zaspal som.
,,Zabijem ho pred tvojími očami." Uchechtne sa niekto koho som nikdy nevidel.
,,Nie... neubližuj mu.... zabi mňa... jeho nechaj žiť." Zúfalo prehovorím. Zrazu sa ozve Miškov výkrik ako do neho zabodne tá osoba nôž.
,,Miško..." Zastonám a z očí mi tečú slzy.
Zdesene pozerám do stropu. Už je noc a Miško.... otočím hlavu smerom ku telíčku ležiacemu vedľa mňa. Nádych.. výdych.. nádych... žije, bol to len sen. Pomyslím si a spokojne zatvorím oči. Miško sa ku mne primačkne a ruku obtočí okolo môjho pásu. Spokojne zaspím.

Ráno se vzbudím a Dan zase spí. Obličej zrudlý horečkou. Vstanu, obléknu se a vyjdu z pokoje. Uvařím mu velký hrnek čaje, připravím k snídani rohlík a prášky. Celé mu to na tácu odnesu do pokoje.
Položím to na noční stolek.
"Vstávej, Dane," políbil jsem ho na čelo. Něco zamrmlá a otočí se. "Vstávej, zlato," usměju se. Otevře oči a zamžourá na mě.
"Vem si prášek, zapij ho a tady máš rohlík, vem si," podal jsem mu to. Snaživě do něho třikrát kousl a pak ho odložil.

Nevládal som to jedlo držať v ruke a ani som nemal chuť do jedla. Vedel som, že niečo ziesť musím... položil som ten rožok naspäť a unavene som sa hodil do perín. Okamžite som zaspal. Bolo mi na nič. A najhoršie bolo, že som Miškovi sťažoval život. Aké by to bolo keby som sa s ním oženil? Bože, už mi fakt šibe... premýšlam v spánku nad svadbou. Otvoril som oči a s potešením som zistil, že je jedenásť hodín a so smutkom, že tu pri mne Miško nie je.

Vypnul jsem sporák a nalil polévku do hrnce. Ten kuřecí vývar mi dal celkem zabrat, ale je dobrej.
Nesl jsem ho Danovi spolu s dalšími prášky.
"Dane, nesu ti polévku, musíš jíst. Kuřecí vývar ti dodá sílu," přitančil jsem k němu a pomohl mu posadit. Všiml jsem si, že lžíci neudrží, takže jsem ho začal krmit. Asi se mu to moc nelíbilo.
"No tak, nevrť se!" napomenul jsem ho.

,,Prepáč..." Pozrel som sa na neho sklennými očami. Nechcel som jesť. Nemal som chuť do jedla. Nakoniec do Mňa Miško všetko nejako nalial a hneď som zaspal.

Položil jsem talíř na stolek a pohladil ho po čele. Pořád ho měl tak horké, odběhl jsem pro studený obklad a položil mu ho na čelo. Pak jsem odnesl talíř a zůstal v obýváku, aby mohl Dan klidně spát.
Pustil jsem si film a znuděně ho sledoval, až jsem u toho usnul.

Zobudil som sa okolo večera. Bolo mi divné, že ma Miško neprišiel zobudiť na to, že mám užtiť lieky. Posadil som sa na posteli a zišiel som po schodoch až do obývačky, kde som uvidel Miška spať na gauči. Pristúpil som k nemu a začal som ho budiť.
,,Miško... vstávaj...." Pohladil somho po tvári. Otvoril oči a zamračil sa na mňa.

"Máš být v posteli," zamračil jsem se, ale jeho výraz mi nedovolil zlobit se dlouho.
"Tak běž, donesu ti čaj a léky," vyskočil jsem z gauče a popohnal ho do ložnice.Uvařil jsem mu nový čaj a i s léky a dalším talířem polévky jsem mu to odnesl nahoru.

,,Ďakujem. Myslím, že tie lieky zaberajú lepšie než som si myslel." Usmial som sa na neho krk ma síce bolel, ale nie tak ako včera.

O dva roky neskôr:

,,Ahoj... ako dnes bolo?" Ozval som sa zo svojej pracovne... pracoval
som na reklame pr našu firmu... na tej sme mali zarobiť mailand. Aj keď mňa tie peniaze nezaujímali a očividne ani Miška.... ten by si všetko kúpil za päť korún keby sa dalo.

"Ale jo fajn. Jen, znáš to, nevděčná práce," objal jsem ho kolem krku. Stáhl si mě na klín.
"Dneska byl Lex pohodový, zato ta potvora Amber mi dělala naschvály…jako nechápe, že když mě bude chtít kopnout, tak se o ni akorát nebudu moci starat?" zamumlal jsem naštvaně a vyžádal si polibek. Amber je hříbě Starokladrubského koně, ktré jsem si hodlal sám vytrénovat. Ale je to potvůrka.
"Pozítří jedu parkúr v Pardubicích, po dlouhé době v ČR. Pojedeš se mnou, že jo? A copak tvoje práce, zlato?" zeptal jsem se s úsměvem.

,,No nič moc... biznis no... nám vymyslieť reklamu, ktorá sa ešte bude upravovať..... a to sa bude upravovať tak, že tá moja verzia sa úplne zamietne..alebo ju tak skomolia, že to nebude mať ani hlavu ani pätu.." Pousmial som sa. Ani som nevedel na, čo to vlasne robím keď z toho bude niečo úplne iné..
,,Ale dopredu sa ti ospravedlňujem. Možno tam pozajtra s tebou nepôjdem." Smutne som sa usmial.
,,Máme poradu..." videl som ako smutne chce naliehať, ale hneď som ho prerušil ,,tú poradu som nezorganizoval ja, ale jeden obchodník z Fínska... chcel by kúpiť našu firmu a ja mu chcem dokázať, že som dobrý riaditeľ. Bohužiaľ sa nedá zmeniť termín už sme sa mali stretnúť dva mesiace. Už to odložiť nemúžem." Pozeral na mňa takým smutnýmm pohľadom. Bude to pre neho teraz prvý, krát odkedy ma pozná, čo s ním nepôjdem na parkúr. Pobozkal som ho a pritisol som ho k sebe.

Objal jsem ho.
"Tak to asi budu muset zvládnout bez tebe. Vyjedu zítra ráno, abych se dobře vyspal a aby si Lex zvyknul. O Amber se postará Jana, už jsem jí volal,"oznámil jsem. Jana bylo děvče, které mi pomáhalo se stájí.
"Ale bude se mi stýskat," políbil jsem ho na nos. Nežně se usmál.
"No, nechám tě pracovat, musím se umýt a vůbec, jsem celý od koní a slámy," zasmál jsem se.

,,Pôjdem s tebou." Zodvihol som sa a zamieril som za ním. Vošli sme do kúpeľne... mega veľkej, luxusnej kúpeľne a zhodili sme zo seba oblečenie. Položili sme sa do vane alias výryvky (xD) a tam sme sa v polo spánku rozprávali. Príjemne ma to vzrušilo a na ,nešťastie' si to Miško vimol. Otočil sa čelom ku mne a svojim vzrušením sa o mňa začal otierať.

Otíral jsem se o něho a způsoboval jsem tím slast jemu i sobě.
"Vezmi si mě," zavrněl jsem mu do ucha. Usmál se. Převalil se nade mě a dal mi něžný polibek na nos.
Zajel jsem mu rukou do rozkroku.

Prstami ma obial a spracovával mi moje mužstvo. Tak moc sa mi to páčilo. Vzdychal som jeho meno. Panvou som sa pohyboval proti jeho ruke a keď som bol už pri vrchole jeho ruku som z môjho odstrčil a svojou som zašiel ku jeho dierke. Prstom som vstúpil do jeho otvorčeku. Snáď nikdy nebol taký uvolnený ako teraz. Po chvíľke som do neho zasunul aj druhý a tretí prst. Prehýbal sa pod mojimi dotykmi. Vytiahol som z neo prsty. Odpovedal mi iba sklamaným vzdychom.
,,Miško môžem?" Usmial som sa na neho.

"Proč se ptáš tak blbě?" nechápal jsem, posadil jsem ho a nasedl jsem na něho. Zasténal jsem stejně jako on. Začal jsem vysedat a zase dosedávat.
"Miluju tě," zašeptal jsem Danovi do ucha.

Vyvrcholili sme skoro naraz a Miško sa na mňa udýchane zvalil.
,,Dnes mi to stačilo." Omotal som ruky okolo jeho pásu, ale nevyšiel som z neho. Bolo to aj celkom príjemné. Zodvihol som sa spolu s ním na mojich rukách a odniesol som ho do spálne kde sme si spolu lahli do postele. Ešte sále som bol v jeho vnútre. Tak moc sa mi to páčilo. Zohrieval ma. Po chvíľke zaspal v mojom obiatí a ja spolu s ním.

Ráno jsem se vzbudil první. Vyskočil jsem a v županu jsem se vydal do kuchyně vařit snídani.
"Sakra, to to musí mít tak nepraktický?" zavrčel jsem. Za ty dva roky jsem si stále nezvykl na japonské uspořádání domu. Ano krásné, ale dle mého názoru mírně nepraktické. Ale ne, mám to moc rád. Nakonec jsem ukuchtil smažená vajíčka a provokativně je dal do klasické japonské mističky a přibral k tomu i lakované hůlky. Naložil jsem to na tácek s hrnkem kávy a odnesl je Danovi nahoru. Usmíval se na mě, protože se mezitím vzbudil. S poděkováním si snídani vzal. Zakroutil hlavou nad mou dětinskostí a spokojeně se nasnídal. Já se mezitím oblékl do věcí, které nosím ke koním a šel jsem ty dvě potvůrky nakrmit. Pak jsem popadl svůj kufr, hodil ho do svého Jeepu, který mi můj Daník dal k narozeninám. Navedl jsem Lexe do boxu, ujistil se, že mám všechno, zavřel a vrátil se domů. Převlékl jsem se do normálních šatů. A skočil jsem k Danovi do postýlky.
"Tak papa," políbil jsem ho.

,,Maj sa pekne...." Pobozkal som ho na ústa.
,,Mulujem ťa." Posadil som sa a on zatiaľ odcupital preč. Čo najrýchlejšie som sa obliekol do obleku vzal som prácu a naskočil ssom do svojho AlfaRomea. To auto sa mi tak moc páčilo, ale ešte viac sa mi páčilo, že mi ho Miško kúpil. Síce za peniaze, čo som mu dal, ale bolo to preste od srdca. Také auto sa kažý deň nevidí, ale dosť by ma zaujímalo prečo práve cabriolet a čierny. Asi mu bolo smutno za tm predošlím. Pousmial som sa a sadol som si na miesto vodiča. Na miesto spolujazdca som položil prácu a na plné pecky som sa rozbehol. Ten vietor v tvári bol dokonalý.
,,Dobré ráno... chcete kávu, alebo čaj, niečo chladené?" Začala ma obskakovať jedna z mojich sekretáriek Sara, ešte som ani nebol v budove.
,,Nie ďakujem poprosil by som ťa iba o to aby si moje auto bezpečne odviezla do garáže. Zabudol som si klúče." Nevinne som sa usmial.
,,Pane v kancelárii vás čaká vaša sestra." Priskočila ku mne Silvia.
,,Ďakujem... obslúžili ste ju?" Usmial som sa na ňu.
,,Samozrejme. A ešte vám mám oznámiť Rebeca dnes nepríde vraj ju bolí hlava."
,,Dobre." Vošiel som do svojej kancelárie a na mojom kresle sedela Lucia. Keby tam sedel Miško tak sa poteším, ale Lucia. Hnusne som sa na ňu pozrel a ona hneď zliezla.

Celý den strávím na silnici, samozřejmě s přestávkami, abych dopřál Lexovi čerstvý vzduch a sám abych si pročistil hlavu.
Když konečně dorazím do Pardubic a kupodivu ne na Velkou Pardubickou, postarám se o Lexe, který má připravené ubytování ve stáji, kde se soutěž koná. Jde o kvalifikaci na mistrovství České Republiky.
Když jsem se ujistil, že Lexovi nic nechybí, rozloučil jsem se a zamířil do hotelu, kde už na mě čekal Lukáš.
"Ahoj, tak jaká byla cesta a jak to zvládáš s tím tvým Slovákem?" uvítal mě Lukáš. Z nějakého důvodu si Dana nijak extra neoblíbil.
"Ahoj. Cesta byla fajn a s Danem je to super!" promluvil jsem. Lukáš zvedl ruce ve vzdávajícímse gestu.
"Okey, okey, já ti to neberu."

,,Lucia?! ČO... TU... ROBÍŠ?!" Pristúpil som ku nej naštvane... najprv mám strach o Miška a potom ma Lucia vytočí deň sotva začal a ja už mám chuť vraždiť.
,,Já nič...." Usmeje sa na mňa.. ak si myslí, že jej to pomôže je na omyle.
,,Vypál! Fakt nemám náladu na teba a tie tvoje.... Miško bol môj a Miško miluje mňa a nie teba... už ma to nebaví Lucia!" Posadil som sa do kresla a z vrecka som vytiahol Aspirín. Na toto fakt nemám nervy. A eštek tomu hneď z rána.
,,Prišla som si pre peniaze..." V kľude odpovie.
,,Bože tak si vezmi koľko chceš." Pretočím očami a hodím jej obálku s peniazmi. Vezme si polovicu a polovicu položí na stôl. Otočila sa a s úsmevom odišla. Znova ma zachvátil strach o Miška. Hneď som vzal mobil a bez rozmyslu vytočil jeho číslo.
,,Miško?.... si v pohode, nič sa ti nestalo?" začal som a dúfal, že sa mu nič nestalo... nerád by som ho videl v nemocnici alebo ešte horšie na pohrebe... bože to nie.

"Dane…neboj se, jsem v pořádku. Doazil jsem, ubytoval se a potkal jsem se s Lukášem. Všechno je v pořádku, až na to, že se mi stýská," usmál jsem se do telefonu. Lukáš za sebou znechuceně práskl dveřmi.
"Ne klid, to jen Lukáš nemohl vystát moje…jak on tomu říká…cukrbliky" zasmál jsem se a posadil se s telefonem na postel.
"A co u tebe? Všechno ok? Nepořezal ses o papír, nezapíchl ses kancelářskou svorkou?"

Uchechtol som sa na jeho vete a odpovedal som mu.
,,Nie, nie... všetko je v pohode len ma tu otravovala Lucka, ale už odišla... milujem ťa, zlatíčko moje...." S úsmevom a spokojnou mysľou som sa s ním rozlúčil a zložil
som. Bol som tak rád, že sa mu ič nestalo a Lukáš na neho určite dohliadne. Nemusel som sa strachovať... síce potom na parkúre to bude nebezpečné tam sa môžem spoľahnúť iba na jeho koňa, ale oni to obaja zvládnu. V duchu
som sa modlil aby sa mu nič nestalo. Jeho sľub je silný, ale stať sa môže čokoľvek.
,,Miško..." Zašepkl som do ticha kancelárie a prímal
telefonáty od rôznych firiem a televizii a ja som drvivú väčšinu s úsmevom odmietal.

"I já tebe," usmál jsem se a položil to. Zašel jsem do koupelny, kde jsem se osprchoval a pak jsem zapadnul do postele.
Vzbudil jsem se až ráno, když byl čas postarat se o Lexe a začít se pomaličku připravovat. Sbalil jsem si jezdecké oblečení užívané na soutěže a taky normální šaty. Prostě moje práce. Usmál jsem se.
"Nazdar, zlato," pozdravil jsem se s Lexem avešel k němu do boxu. Začal se lísat.
"No neboj, dostaneš, co potřebuješ, hezky tě umyjeme, učešeme a rozjezdíme se…bude to fajn," hladil jsem ho po krku a připravil k ježdění.
"Vyhrajeme, viď?" usmál se.

> Kapitola 7. <

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama