No tak tu je desina... ja som to hovorila Hisagi píše rýchlejšie ako ja poviedky ja som sa vôbec nepohla :P a vy všetci viete, že mám len tri poviedky a, že to nieje nič moc :D tak tu máte desinku si užívajte a ešte sa na pokračko xDDD
No, už mi je lepšie, takže môžeme pokračovať. Takže sa chystalo losovanie. Od toľkej nervozity som nevedel poriadne ani dýchať, ani prehĺtať sliny. Medzitým podišiel ku mne Kira a tichším hlasom sa ku mne prihovoril:
"Prečo si mi nepovedal, že aj ty si dobrovoľník?"
"Dobrovoľník by som ani tak nepovedal. A buď ticho, musím vedieť, s kým budem."
"Dobre. Ja len, že by to bola celkom sranda, keby sme my dvaja..."
"Sexovali..."
"Čo si povedal? Bo som nerozumel."
"Obsluhovali v iných sálach! Zle počuješ?!"
Nechcel som po ňom skríknuť, no i tak sa Kira na mňa pousmial tým sladkým úsmevom a vrátil sa na miesto. Nechýbalo málo, a mohol som sa strápniť. Sláva vadnej akustike.
Začalo sa losovanie. Každý z nás najskôr dostal číslo od 1 do 12. Logicky. Ja som dostal číslo 8, no nevedel som, čo mal Kira za číslo. Nepatrne som sa k nemu prikradol a spoza jeho chrbát som sa snažil uvidieť jeho číslo. Zároveň som musel odolávať pokušeniu v podobe zahryznutia sa do jeho voňavého krku. Videl som palcom zakryté číslo.
"Do riti..."
"Shuu? Čo robíš za mnou? A...prečo mi celý čas vlastne dýchaš na krk?"
To bolo po prvý raz, čo som videl Kiru červenať sa. Bol to tak...tak...sexi pohľad. Rýchlo som zo seba vyklopil rýchlo vymyslený dôvod.
"Mal si ...tam pavúka. Čiernu vdovu...jedovatý. Nechcem sa od teba nakaziť, vieš..."
Hoci to bola tá najväčšia volovina, čo mohla z mojich úst kedy len vyjsť, Kira mi uveril.
Druhá časť losovania prebiehala nasledovne- každý s párnym číslom si vylosoval druhé číslo, čím si zároveň vylosoval partnera. Ja som si vytiahol číslo 3. Nebol to však Kira. Ukázalo sa, že Kira bol číslo 7. Odľahlo mi. I keď len mierne.
"Takže dvojice by boli. Teraz vám poviem, kde bude ktorá dvojica robiť..."
Zvyšok jeho triedenia som počúval už len matne. No po chvíli ma prebrala nečakaná sťažnosť jedného z dobrovoľníkov:
"Ani nápad! Ja odmietam pracovať s týmto buzerantom! Nechcem gaya! Čo sa na mňa dívate? Veď to vie každý, že Kira je buzna!"
"Je to pravda, pán Kiranno? Vy ste...homosexuál?!"
Vtedy Kira so slzami v očiach zo seba vydal odpoveď"
"Je to pravda, pane..."
"Tak toto nemienim tolerovať, pán Kiranno! Poznáte zásady našej univerzity! Budem nútený si pohovoriť s dekanom fakulty! A teraz odíďte! Ste prepustený! Na večierku si homosexuála dovoliť nemôžeme! Taká hanba!"
To sa nedalo počúvať. A zrejme ani Kira to počúvať ďalej nemohol. Rozutekal sa preč z miestnosti. Naštval som sa. Pomalým krokom som sa vydal von zo sály.
"A vy kam chcete ísť, pán Tanaka?!"
"Za Kirou."
"Ten homosexuál vás nemá čo zaují..."
"Naopak! Zaujíma ma, na rozdiel od vás!"
"Tento tón si vyprosujem!"
"To ma netrápi! Pri všetkej úcte, ako študent mám k vám rešpekt...Ale ako človek by som vám najradšej tu a teraz rozkopal ten váš bezcitný ksicht!"
Týmito slovami som opustil miestnosť a vydal sa za Kirou. Tak...zase nabudúce, dobre? Čo je? Čo sa tak tváriš? ....nie, to sa ti len zdá, že som k tebe milý...
















*_* teším sa na dvanástu kapitolu