Takže je tu konečne jedenásta kapitola. No s potešením vám musím oznámiť, že dvanástka tu bude čoskoro a s ňou aj sľúbené yaoi xDDD no kto by sa netešil však? :D muhahhaaaaa.. ja sa už nemôžem dočkať xD vlasy mi stoja ko keby ma trafil blesk xDD nie, že byma netrafil... hrabe mi dosť xDD no takže tu je jedenástka aa užite si ju :)
Tak, už som späť. Sorry, že v poslednej dobe odchádzam, to vieš, spomienky ťa nútia občas zájsť si na záchod....chápeš....nesmej sa! Ako keby si to ty nikdy nerobil...nerobil? ...to fakt?....a ty sa smeješ mne...no, neriešim.
Takže vydal som sa hľadať Kiru, ktorý, ako už vieš, sa s plačom rozutekal preč. Nemal som potuchy, kam mohol ísť. Vypytoval som sa každého študenta, ktorý sa mi postavil do cesty. No bez stopy. Začal som si o neho robiť starosti, čo sa mi ešte nestalo. Prehľadal som polku budovy úplne márne. Po asi hodine hľadania som to vzdal. Chcel som odísť na intrák. Tak trochu som dúfal, že ho nájdem práve tam. Cestou som však zazrel dotyčného chlapíka, ktorý pred všetkými vyzradil Kirovo tajomstvo. Chcel som mu jeho výrečnosť oplatiť, a tak som šiel za ním na záchody. Tam som si ho podal:
"Vysvetli mi jediný dôvod, prečo si to urobil?!"
"A teba to prečo zaujíma? Veď je to homoš..."
Zdrapil som ho za golier a pritlačil ho ku stene.
"To slovo už viac nezopakuješ."
"Lebo...lebo čo? Zmlátiš ma za to, že vravím pravdu? Spamätaj sa! Takí ako je ten buzik sem nepatria. Robia hanbu našej ľudskej rase. Buzeranti, lezby, dokonca i bisexuáli- všetci títo sú omylom prírody."
"Sú to ľudia ako my! Bastard! Nemáš právo odsudzovať ich len pre ich orientáciu! Kira ti nič nespravil!"
"Čo máš stále s tým Kirou? Len mi nevrav, že ho máš rád."
Na chvíľku som zaváhal. Nevedel som, čo povedať. Či pravdu, alebo sa prikloniť k jeho názoru, čo som vôbec ani nechcel.
"Došli ti slová? Takže je to tak, ako som povedal...ty ho miluješ...si ako on..."
"Tak ho milujem, a čo?!"
"Buzerant..."
To bolo posledné slovo, ktoré zo seba vydal, než som ho omráčil päsťou. Normálne sa mi uľavilo, keď som zo seba vydal to, čo som ku Kirovi tajne cítil. No vtom ma strhol ten hlas:
"Shuu?"
Spoza jednej zo záchodových kabín sa ozval Kirov smutný hlas. Podišiel som ku kabínke najbližšie k oknu a otvoril som ich. Na záchode so zavretou misou sedel schúlený Kira, ktorý sa na mňa pozrel. Oči mal červené od sĺz, ktoré musel tu preplakať kvôli tomu, čo sa stalo. Bolo mi ho ľúto.
"Je to...pravda, čo si povedal?"
Nevedel som, čo mu mám povedať. Pri tom grázlovi som zo seba svoje pocity dostal, no pri Kirovi som nedokázal povedať, čo skutočne k nemu cítim. Nakoniec som sa premohol a s pokojným hlasom som mu povedal stručnú odpoveď:
"Áno..."
"Prečo ma máš rád? Som predsa gay. Sám si to počul. Som omyl prírody."
Po týchto slovách sa mu znovu tisli slzy do očí. Nedokázal som sa pozerať, ako trpí. Ako sa sám zhadzuje slovami toho hajzla.
"To nie je pravda..."
"Je! Nie som normálny človek! Ktorý normálny človek by mohol milovať gaya..."
Už sa to nedalo počúvať. Bez váhania a premýšľania som zakročil a upchal jeho ústa nie veľmi nežným dotykom jazyka s jeho. Ináč povedané - utlmil som ho bozkom. Úprimným bozkom. Spočiatku bolo cítiť z Kirových pier isté odolávanie, no po chvíli sa sám poddal a upokojil sa. Po chvíli som prestal a pozrel som sa mu do očí.
"Ak ty nie si normálny...tak nechcem byť normálny ani ja."
"Shuu..."
Opäť som ho rozplakal. No tento raz to bol plač zo šťastia. A zrejme z lásky, pretože hneď na to mi priložil jeho chvejúce sa dlane na moje nie dobre oholené líca a môj predošlý bozk mi opätoval. Minúta plná ochutnávaním jazyka toho druhého ma nútila pokračovať. Tak vášnivý bozk by bola škoda prerušiť. Akosi som však neovládol svoje pudy a pomaly som sa jazykom presúval na jeho citlivý krk. Vtedy ma však Kira zastavil.
"Shuu, prosím nie..."
"Chápem. Prepáč. Nechal som sa uniesť..."
"Chcel som povedať, že nie tu. Poďme niekam inam."
Uvidel som ho usmiať sa. Ten známy úsmev, ktorým ma vždy dostal. Konečne to bolo tu. Možnosť realizácie mojich túžob. Nestihol som nad tým uvažovať a Kira ma chytil za ruku. Pozrel som sa naňho a po prvý raz som sa naňho usmial aj ja.
"Poďme...na intrák..."
Hehe, teraz ťa trošku vytočím pre zmenu ja. Na pokračko si musíš ešte počkať. To máš za ten výsmech na začiatku.
















Ahojky ^^ Píšeš velmi pěkně x) Nechtěla bys spřátelit? ^____________^