No a tu je 8ička :D
No dobre, už som sa spamätal z toho emotívneho zážitku. Ako vidím, ty nie. Ale tak teraz ťa možno rozveselím tým, čo ti porozprávam. Dni ubiehali a a Kira postupne zabudol na ten incident. Bol som rád, hoci som to pred ním nedával najavo. A mňa už päsť tiež prestávala bolieť. Jediný problém však bol, že sa správa o mojom hrdinskom čine rozniesla po celej budove fakulty. Všetky baby hľadeli na mňa ako na Boha.
"....skutočný hrdina...."
"Je mi Kiru ľúto...."
"...chudáčik malý..."
"...to úžasné gesto od neho...."
"...sa za neho vydať...."
Toto som počul na chodbách celý deň. Niektoré baby dokonca chceli po mne autogram. Jedna dokonca na podprsenku. Nakoniec sa to aj tak vždy medzi nimi strhlo do bitky, takže som mohol v pohode odkráčať na prednášku. Skrátka ďalší bežný deň. Písomky a testy som mal už za sebou. Už som sa len tešil, kedy konečne pôjdem domov a oddýchnem si počas prázdnin. Dokonca som sa na chvíľu zasníval. Mal som pocit, že ležím na posteli...a Kira na mne....dokonca som aj počul ako opakuje moje meno. Akurát že to v skutočnosti sa ma snažil prebrať docent.
"Pán Shuuhei! Mohli by ste si láskavo odpustiť aspoň na mojich prednáškach spánok?"
"Áno...pane."
To však nepomohlo, keďže som ešte pred ním stihol nechcene zívnuť. Môj dych ho podnietil k tomu, aby ma ako za trest menoval obsluhou na vianočnom večierku. Do riti... Po prednáške som sa vrátil naspäť na intrák a zaľahol som do postele. Potreboval som prestať myslieť na to, že budem nútený nechať sa škrtiť motýlikom a manipulovať hladnými alebo smädnými hosťami. To bude zase večer. Nakoniec som po pár minútach mrmlania si popod nos zaspal. Nemohol som to však pokladať za tvrdý spánok, bo ma zobudil rozhovor Kiru s niekym neznámym cez mobil.
"....chcel veľmi, ale nemôžem. Tento víkend obsluhujem na školskom vianočnom večierku..."
Tie slová nešli prepočuť. Bol som úplne v rozpakoch, ale zároveň som musel byť potichu a naďalej som sa tváril, že spím, až kým Kira neodišiel. Normálne som nevedel, ako som sa mal cítiť. Či som mal byť bez seba, že budem pracovať po boku toho najsexi človeka? Alebo som sa mal strachovať, že sa pred ním strápnim. Ja som nikdy neobsluhoval. A s mojím prístupom k ľuďom to bolo ešte horšie...
Tak, dneska si nadmieru bol zaujatý. Som rád. Takto keby to bolo stále, tak sa aj dočkáš hlavnej časti mojej skúsenosti....Nie, nepoviem. Aspoň zatiaľ nie.
















Hlavná časť!*_* *prebudilo to v nej jej yaoidné ja,ktoré si medzičasom zdriemlo* No to som zvedavá