Noo tak je tu posledná kapitola. Úprimne som z toho zklamaná..... a najradšej by som skákala z mosta... ja som chcela happy end, ale aj takéto ukončenie musí byť však?: xD tak ja prajem pekné čítaníčko... a zatial sa majte :D
No, tak sa stretávame naposledy, ako som vravel. Ak máš ešte niečo na srdci skôr, ako ti poviem poslednú časť mojej životnej skúsenosti, tak radšej teraz...že si hladný?...booože, tiež vhodná doba. Vydrž!
Takže, druhý deň ráno po romantickej noci sa ani jednému z nás nechcelo do školy. Obaja, ja aj Kira, sme naďalej ležali pri sebe...no vlastne na sebe v posteli a jemne hladili jeden druhého po vlasoch. Na to, prečo sa mi Kira v tú noc ospravedlňoval, som už nemyslel. Bol som rád, že som bol s ním a on so mnou.
"Bola to nádherná noc, Shuu..."
"To bola..."
"Bol si vážne dobrý a nežný..."
"Naozaj?"
"Naozaj. Však kto by aj nebol s tak veľkým vtákom..."
"No hej ja....počkať, čo?!"
Vtedy sa Kira začal smiať na celú izbu. Spočiatku som jeho humor nechápal, ale nakoniec som sa aj ja smial. Boli sme šťastní. Asi o hodinu neskôr sme sa už konečne premohli a začali sa obliekať do školy. Hoci som sa predtým tešil na prázdniny, teraz som sa strašne tešil na to, keď bude po nich...čo prečo? No predsa aby som mohol byť s Kirou, logik! Obaja sme sa už obliekli a odchádzali sme k autu. Stávka z pokru ešte stále platila. Niečo sa však zmenilo.
Ako sme tak šli v aute, Kira neustále hľadel von z okna, bez akéhokoľvek náznaku emócii. Mal som pocit, že mu niečo je, ale radšej som sa ho nič nepýtal. Bola šanca, že bol len zamyslený. Keď sme došli do budovy fakulty, pred odchodom na prednášku som Kirovi povedal:
"Nie som síce v tomto dobrý rečník, ale...no...teším sa, až sa uvidíme po prázdninách."
Kira chvíľku mlčal. Po chvíľke sa však pozrel na mňa a nahodil "iný" úsmev, než bežne.
"Díky, Shuu...tak sa maj."
Ten úsmev sa mi nepáčil. Nebol to jeho typický úsmev, ktorým ma vždy dostal. Tento bol taký...umelý. Akoby tým niečo zakrýval. Bohvie, čo mu behalo hlavou, keď bol vtedy potichu.
Posledný deň bol sakra dlhý. No nakoniec som sa konečne oslobodil a šiel som na intrák zbaliť si veci. Keď som došiel, Kira ležal na posteli a čosi písal. Nechcel mi povedať, čo, tak som ho nechal, nech si píše ďalej a zatiaľ som si balil veci. Pred odchodom ma Kira chytil za ruku a pobozkal ma. Bol to tak silný bozk, plný vášne a lásky. Myslel som si, že mi tým chcel naznačiť, že aj on sa teší na mňa. Ešte v aute cestou domov som si predstavoval, aké to bude, keď ho znovu uvidím....no neprišiel.
Po prázdninách sa neukázal na intráku. Jeho veci boli preč. Na vrátnici som sa dozvedel, že vrátil kľúč od izby. Dúfal som, že v škole ho stretnem, no nebol tam. Jeho profesor ma informoval, že ešte cez prázdniny požiadal o odpísanie zo školy. Bol to zlý sen. Nechápal som, prečo a kam odišiel. Napadlo mi však ešte jedno miesto- tam, kde som ho spoznal. Nasadol som do auta a rýchlo som zašiel do podniku, kde Kira pracoval. Mal som silné tušenie, že tam ešte bude...mýlil som sa...Miesto neho tam pracoval ktosi iný. Nedokázal som sa s tým zmieriť, padol som na kolená a začal som biť päsťami do snehu. Bol som tak nesmierne nasraný. "Ako si mi to mohol urobiť?! Prečo si odišiel?!"
nenašiel som však odpoveď na tieto otázky. Nemalo to cenu ďalej zúriť. Vrátil som sa späť na intrák a ľahol si na posteľ. Vtom čosi zašušťalo pod vankúšom. Našiel som tam list s krátkym odkazom od Kiry:
nenašiel som však odpoveď na tieto otázky. Nemalo to cenu ďalej zúriť. Vrátil som sa späť na intrák a ľahol si na posteľ. Vtom čosi zašušťalo pod vankúšom. Našiel som tam list s krátkym odkazom od Kiry:
Drahý Shuu. Musel som odísť. Ľudia ako ja sem nepatria, a tak hľadám miesto, kde ma uznajú vo všetkých smeroch. Som ti však nesmierne vďačný. Bol si prvý človek, ktorý ma prijal takého, aký som. Bol si prvý človek, ktorého som skutočne miloval. Nikdy na teba nezabudnem... Kira
Po prečítaní jeho mena som zavlhčil list vlastnými slzami. Rozplakal som sa. Plakal som hodiny a hodiny. Trvalo dni, než som sa zmieril s tým, že ten, koho som miloval, sa už nevráti.
Vďaka protestu mojich obdivovateliek som mohol ostať na škole pod podmienkou, že potlačím svoje homosexuálne pudy. No i tak sa mi nepáčilo toto obmedzenie. Preto som sa rozhodol, že budem "bojovať" za uznanie práv a rovnosti homosexuálov, lesbičiek a bisexuálov. Preto som teraz tu. V rámci skúšky chcem predniesť svoju reč, ktorú som si pripravil. A chcem im porozprávať to, čo som celý ten čas rozprával tebe.
Tak, to je všetko. Nič viac ti už nemám čo povedať. Snáď len- Bol si celkom fajn poslucháč. Maj sa a drž mi palce. Snáď ich moja skúsenosť zaujme natoľko, aby nastali zmeny...
Koniec
















ahoj, mohla by jsem tě poprosit o hlásek?? Jsem tam jako Yuriko-san TADY: http://mikuuchu.blog.cz/0912/sonb3-5-kolo-velke-finale#comment70103046 Děkuju moc a promin za reklamu!!