close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Česko-slovenská láska - kapitola 7.

6. února 2010 v 21:11 | Melissa-kun |  Česko-slovenská láska
Gomennasai. Gomennasai. Gomennasaaaaaiii... prepáčte mi, že som nič nepridala :S je mi to tak ľúto... najprv škola.... potom múza a potom Mono sa sťahovala... a ešte moja lenivosť.. gomenneee. dúfam, že mi odpustíte... :) tu máte to sľúbené pokračkooo :) pekné čítaníčko :)




Po práci som odišiel domov. Bez Miška bol tak prázdny bez života.
,,Miško.." Vzal som jeho obľúbené tričko do rúk a vdychoval jeho vôňu. Je to len deň. Hovoril som si, ale bez Miška sú to nekonečné roky. Lahol som si do prázdnej postele a stočil som sa do klbka. Bol som tak sám. Smutne som hladel na miesto vedľa seba a tajne dúfal, že keď zatvorí a otvorím oči tak ho uvidím. Vyskúšal som to, ale nič.. predomnou bolo len prázdne miesto.Tak som si ho chcel privinúť do náručia. Tak moc michýba. Ja viem, že on je teraz šťastný. Je s Lexom a Lukášom a to je na tom to dôležité, že na mňa aspoň nemyslí. Usmial som sa a zahladel som sa do plafona. Ani som nevedel ako som zaspal.

Po bouřlivé oslavě vítězství jsem zapadl do postele a usnul. Těšil jsem se domů k Danovi. Usnul jsem.
Ráno jsem se omyl, oblékl a sbalil kufr. Hodil jsem ho do auta a pomohl Lexovi nastoupit do cestovního boxu.
"Kam si myslíš, že jdeš? Budeme oslavovat, přijede máma," přikráčel ke mně Lukáš.
"Promiň, Lukáši, ale pojedu domů. Dan na mě čeká," usmál jsem se a zabezpečil Lexův box.
"Zbláznil ses? To je pořád Dan sem, Dan tam. My jsme tvoje rodina!" zapíchl mi prst do prsou.
"Ne! Dan je moje rodina!" odstrčil jsem jeho ruku a sedl si do auta.
"Hele…!"
"Jestli se mnou chcete pobýt, přijeďte k nám. Nazdar," nastartoval jsem auto a pomalu vyjel domů.

Zobudil som sa a pozrel sa na budík osem hoín. Porada začína o deviatej mám dvadsať minút na to aby so sa nachystal. Vybraal som zo skrine jedno sako košelu a nohavice. Navliekol som to na seba vzal som si kravatu a po ceste do kúpeľne som si ju zaviazal. Vyčistil som si zuby, prečesal vlasy a bol som pripravený. Vzal som si svoju prácu na , ktorej som ešte makal. Vybehol smo z domu, samozrejmme som ho pozamykal a nasadol do svojeho cabrioletu. Ako ja to auto milujem. Vyliezol som z garáže a zamieril som si to do mesta.

Jel jsem, co nejychleji to šlo, domů. Těšil jsem se na náš doměček velikosti menšího hradu (xD) a hlavně na Dana.
Jakmile jsem po dlouhé cestě uviděl plot okolo zahrady, zaradoval jsem se a vjel dovnitř. Spokojeně jsem uložil Lexe, umyl se a čekal, až přijde Dan.

S úsmevom na tvári som vyšiel z kancelárie a spokojný so svojim presvedčujúcim talentom som zamieril k svojemu autu. Nasadol som do neho, prácu som položil na miesto spolujazdca a naštartoval som. Tešil som sa domov. Môj malý Miško..... Pomyslel som si. Zastavil som pri semafóri a kým naskočila zelená som do mobilu rýchlo vyťukal správu Miškovi, že už idem domov. O pár minút neskôr som už parkoval v našej záhrade. Vybral som veci z auta a vošiel som do domu.
,,Miško! Som doma." Vyzul som sa a veci položil v obývačke, ale Miška som nikde nevidel. Zrazu vyšiel z kuchyne a na sebe mal oblečené..... čierne sieťkované tričko. To by nebolo zlé ale... čierne tangáče? Chudáčik... veď ho to musí škrtiť... pomyslel som si. Pristúpil som k nemu a obial som ho okolo pásu on ma obial akolo krku. Konečne som ho mal zase v náručí.
,,Milujem ťa." Pobozkal som ho na ústa. Naše jazyky sa preplietli a sami sme sa oberali o dych.

Pevně jsem se ho držel a líbal ho jako o život. Tolik mi chyběl! Když už nám rapidně docházel kyslík, odtáhli jsme se a já se jen přitulil k jeho tělu.
"Chyběl jsi mi…hrozně moc!" pošeptal jsem.
"A taky jsem se pohádal s Lukášem!" řek jsem, jako bych se chlubil.

,,Prečo... čo sa stalo? Kôli mne, však?" Posadil som sa s ním na gauč. Nevinne sa na mňa usmial a bral si moje tplo, ktoré som mu s radosťou dával.
,,Nechcem aby si si kôli mne znepriatelil rodinu." Hladil som ho po chrbte a občal som skĺzol na jeho zadok.

"Ale to ani ne kvůli tobě. Jen Lukymu vadí, že si víc všímám tebe a jsem tak daleko, ale za to nemůžu. Ani ty," usmál jsem se a uvelebil se v jeho klíně.
"Nebudeme se o tom bavit…není to tvoje vina. Ale chceš něco vědět? Vyhrál jsem!!!" zazubil jsem se a čekal na reakci.

,,Fakt? To je úžasné! Milujem ťa....milujem" Začal som mu bozkávať tvár. Som rád, že tam nešiel len tak a aspoň niečo dokázal. Ale ajtak by som sa na neho nehneval keby nevyhral, ale to by sa mu zrejme niečo stalo, je to aj dosť nebezpečný šport a tí, ktorí nevyhrajú väčšinou dobre nedopadnú, ale je tu a žije a nič sa mu nestalo.
,,Dúfam, že aspoň zadok ťa od sedla nebolí." Pousmial som sa a prešiel mu prstom po medzere medzi polkami. Trochu síkol, ale usmial sa na mňa.

"Nebolí, za co mě máš?" usmál jsem se a vyplázl na něho jazyk. Usmál se a znovu mi přejel prstem mezi půlkami.
"Miluju tě…moc, moc, moc!" šeptal jsem a znovu ho políbil. Pevně jsem ho objal a nehodlal pustit. Jen jsem se bál, abych ho nepřiškrtil. To bych opravdu nechtěl. To ho trápilo asi tak ze všeho nejméně. Místo toho mi začal jazykem plenit ústa…což se mi moc líbilo, abych řekl pravdu.

,,Aj ja teba milujem..." Povedal som medzi bozkami a prsteníkom a prostredníkom som ho hladil medzi jeho polkami. Prevrátil som sa na neho a rukou som mu začal masírovať pravú bradavku.
,,Chýbal si mi.... strašne si mi chýbal." Vyzliekol som si sako a hodil ho niekam na zem. Začal mi pomáhať s košeľou, ktorú sme nakoniec roztrhli. Prisal som sa na jeho pery a nechcel som ich pustiť. Nechcel som im dovoliť sa nadýchnuť presne tak ako mojim. Hladil som ho všade kde som dočiahol a snažil sa zapamätať si všetky časti jeho tela. Všetky priehlbinky. Každý sval, ktorý sa teraz napínal, každú krivku jeho tela, ale toto všetko som poznal. Prehmatal. Preskúmal, jazykom, prstami... každý centimeter jeho tela som poznal ako nikto iný a ani on sám. Zrazu ma od seba odsunul a stiahol si svoje tričko. Klakol si na štyri a otočil sa mi chrbtom. Nebezpečne na mňa vystrčil zadok a rukou sa po ňom začal hladiť. Stiahol si tangáče do pol stehien a prstami jazdil pedzi svojimi polkami ako ja pred chvíľou.

Klekl si za mě a začal mě připravovat na svůj velmi brzký vpád. Zaténal jsem, tohle prostě miluju. Nedokázal jsem se ani trochu ovládat a přirážel jsem na jeho prsty.
Po chvíli je vytáhl a pomaličku do mě zasouval svůj penis. Přirazil bych na něho, kdyby mě pevně nedržel. Zklamaně jsem zavrčel nad tím, jak moc dobře mě zná. Když byl ve mně konečně celý, spokojeně jsem zasténal a začal jsem stahovat svaly, abych ho přiměl přirážet. Se zavřenýma očima jsem se pevněji zapřel a vychutnával si ten pocit mít ho v sobě. Nikdy se ho nenabažím.
"Daneee!" vykřikl jsem a vyvrcholil jsem na potah našeho gauče. Dan vyvrcholil chvilku po mně a svalil se na mě. Jen jsem hekl.
"Dane, prosím tě, slez ze mě. Nemůžu dýchat," zasípal jsem. Dan se zasmál, slezl ze mě a objal mě.

,,Milujem ťa..." Pobozkal som ho na ústa. Vysšiel som z neho a moje horúce semeno z neho vytieklo. Obial som ho okolo pásu jednou rukou a druhou som sa natiahol pre uterák aby som ho mohol utrieť. Keď som ho konečne očistil som utrel aj seba a spokojne som si Miška vzal do náručia.
,,Bolo to krásne, čo myslíš?" Opýtal som sa a rozkročmo som ho posadil na kuchynskú linku. Vyjakol ako bola studená, oproti jeho rozpálenému telu po našom milovaní.

"To si piš, že jo," usmál jsem se a zavrtěl se na lince, která byla jako led. Omotal jsem mu nohy kolem pasu a přitáhl si ho k sobě.
"A copak jsi dělal, zatímco jsem byl pryč?" usmál jsem se a přejel jsem po jeho tváři. Ucítil jsem pod rukou jemné strniště vousů, asi by se měl oholit. Malinko jsem se zamračil, ale hned jsem se zase usmál. Vím, že Dan nesnáší, když se mračím. Políbil mě na čelo, kde se mi vždycky vytvářela drobná vráska.

,,Nemrač sa Miško.... No bol som v práci pätnásť hodín všetky dni, čo si tu nebol a doma som iba spal." Pousmial som sa. Je síce prava, že v práci som pozeral televízor a viac som bol na internete než som pracoval. A tiež je pravda, že keď boli všetci na obede tak som si zašiel do spŕch kde som sa vždy spravil nad predstavou, čo budeme s Miškom robiť keď sa vráti, ale prežil som to. Spokojne som sa na neho pozeral. Bolo nám jedno, že sme nahí a, že sme v kuchyni. Teda mne to bolo určite jedno.
,,Tešíš sa na svadbu?" Prerušil som ticho...

"TO si piš, že jo," usmál jsem se.
"Už se vidím, jak jdu v korzetových bílých šatech uličkou," zasmál jsem se. V Danových očích se objevil vzdálený výraz, jaký měl vždy, když se zamyslí. Pak se mu v nich zablesklo a mně došlo, ž jsem o tom neměl mluvit.
"Ne, ani na to nemysli!" zamítl jsem to zrovna. V jeho obličeji se objevil TEN výraz a já prakticky předem věděl, že jsem prohrál.

,,Tak aspoň dúfam, že ťa z toho korzetu budem môcť, čo najrýchlejšie oslobodiť." Nadvihol som ho a zasunul som do neho naraz štyri prsty. Prirazil na ne a pevne mi zovrel ramená a zahryzol si do pery aby nevykríkol.
,,Ty hlupáčik. Nesmieš prirážať. Si v pohode?" S obavami som ho voľnou rukou začal hladiť po vlasoch.

"Jasně, že jo," vydechl jsem namáhavě. Se čtyřmi prsty uvnitř se hodně zle přemýšlí.
"Jestli o to tak stojíš, můžu si ty šaty vzít," ustoupil jsem, co bych pro něho neudělal. No, pár věcí by bylo, ale šaty bych kvůli němu překousl. Usmál se a vyměnil prsty za svůj znovu vzrušený penis. Přirazil a zasténal. Já jsem sténal jako on a pevně jsem ho držel kolem pasu.

,,Ú-úpri-mne... mi... to... je... jedno... ako.. sa.. rozho... aah..dneš... ty" S posledným slovom som do neho vyvrcholil a snažil sa udržať na nohách. Vystúpil som z neho a znovu ho posadil na linku. Sklonil som sa ku jeho vztýčenému kamarátovi a vzal som ho do úst. Jazykom som dráždil jeho žaluď a prstami som preberal jeho chĺpky v podbrušku. Viem ako moc sa mu to páči. Viem ako to má rád, na, ktorých mistach to má rád. Druhou rukou som putoval po cestičke chĺpkov až k jeho pupku. Do ktorého som zastrčil ešte stále mokrý ukazovák. Vzdychol a ruku som posúval vyžšie. Pohltil som celý jeho penis až som ho cítil v hrdle a hneď do mňa s výkrikom vyrcholil.

Vydýchával jsem se po bouřlivém vyvrcholení.
"Miluju vítání," zamumlal jsem, když jsem popadl dech. "A vidím to na sprchu," dodal jsem. Dan mě vzal do náruče a odnesl mě do koupelny, kde napustil naši vanu. Vlezl si do ní a mě stáhl k sobě. Opřel jsem se o něho a vychutnával si vodu kolem mého těla.

,,Myslím, že to na dnes stačilo." Ťažko som vydýchol,dokonca ma začala bilieť hlava ako som bol vyčerpaný a unavený. Omotal som ruky hokolo jeho pásu a hladil som ho po jeho vypracovanom brušku. Bol tak krehučký a pri tom jeho svaly boli pevné a silné.
,,Miško...." Pohladil som ho po hrudi. Až teraz som si všimol, že zaspal. Vzal som ho na ruy a vyšiel som z vane. Prešiel som do našej spálne a položil som ho na posteľ kde bol nachystaný už dopredu uterák. Vzal som ešte jeden a tým som sa utrel ja. Druhým som utrel Miška a vzal som masť, ktorou som mu natrel zadok aby ho neskôr nebolel. Spokojne som si lahol do postele, Miška som si pritiahol do náruče a prikryl nás perinou.

Otevřel jsem oči a protáhl se. Vstal jsem a zadíval se na svého spícího milence. Usmál jsem se, navlékl se do svého oblíbeného chlupatého županu a sešel jsem do kuchyně, kde jsem postavil vodu. Sobě na čaj a Danovi na kafe. Zalil jsem ho, namazal nám několik rohlíků a dal to na stůl. Poasadil jsem se k snídani a čekal, kdy Dan přijde. Během chvilky byl u mě.

,,Ako si sa vyspinkal?" Pobozkal som ho na ústa a uhladil strapaté vlasy. Posadil som sa za stôl a zrazu predomnou pristála káva. Predomňa sa posadil Miško so svojim ovocným čajom a pozoroval ma, čo budem robiť.
,,Už si sa rozhodól v čom prídeš na svadbu alebo to bude prekvapenie?" Prerušil som trápne ticho a čakal som na jeho odpoveď. Odpil som si z kávy a už som sa sústredil len na neho.

"Vyspal jsem se fajn. A oblečení…to si ještě rozmyslím…myslím, že korzet vynechám…maximálně při svatební noci," olízl jsem si rty a usmál se. Dan nade mnou jen pobaveně zakroutil hlavou, ale nekomentoval to. Začal jsem lžičkou míchat svůj čaj a naklonil jsem hlavu na stranu.
"Co bys říkal svatbě v ZOO?" zazubil jsem se na něho.

,,Pri opiciach však? Ešte ti niečo hodia do hlavy..... to by som neprežil aj keby sa ti nič nestalo." Uchechtol som sa.
,,Keď sa hovorí o svadbe väčšinou je to buď v kostole alebo niekde na útese." Pohladil som ho po tvári
,,Ale úprimne mi je to jedno." Vzal som jeho ľavú ruku do svojej a pobozkal prsteník kde sa už za pár dní bude lesknúť obrúčka. Teda aspoň v to dúfam. Nemusí s tým súhlasiť.

"Tak teda ZOO ne, no…" zamumlal jsem. "Ale kostel je nuda…" protáhl jsem a zasmál se. Povytáhl obočí.
"No co, v kostele se bere každý," pokrčil jsem rameny a napil se čaje. Zamyslel jsem se.
"A co třeba…Já nevím, nechám to na tobě. Ale ten útes zní hezky."

,,Keď chceš môžeme sa zosobášiť aj v lietadle a potom z neho vyskočiť ab nás nezačali naháňať." Zasmial som sa. Dopil som kávu a šiel som umyť hrnček. Miško ma zozadu obial a rukou mi zašiel pod košelu a hladil ma najprv po hrudi a bruchu a potom sa presunul na chrbát a zo zadu ma bozkával na krk. Skĺzol rukami na môj zadok a ja som sa vystrel ako ma prekvapil.

Usmál jsem se a objal ho.
"Co bys řekl nějakému zámečku???" zeptal jsem se a přejížděl mu po zádech. Doufal jsem že se mu to zalíbí, když už nesouhlasil se ZOO.

,,To sa mi už páči viac." Otočil som sa k nemu. Pobozkal som ho na peri a hiž som ho hladil po chrbte a keď to neočakával vzal som ho na ruky a odniesol som ho do knihovne kde som ho oprel o veľký stôl a znovu som mu plienil ústa.

Nechal jsem se líbat a pomohl mu stáhnout svoje triko.
"Tak to jsem rád,"usmál jsem se. Sundal jsem mu košili a hladil jsem ho po bradavkách. Podle okamžitého stvrdnutí jsem poznal, že se mu to líbí. Dosvědčoval to i zrychlený dech. I mně se dech podstatně zrychlil, když jsem ucítil Danovu ruku bloudící přes mé kalhoty.

,,Dobre a stačí." Pobozkal som ho a odtiahol som sa od neho. Zrazu som mal chuť spať. Chudáčik Miško. Je vzrušený a ja mu nemôžem pomôcť alebo skôr nechcem. Neviem ako je to možné, ale pamätám si presne na to presne ako keby to bolo včera. Keď som zrazu stratil chuť na sex a potom som bol dva týždne kaput.
,,Prepáč Miško. Neboj sa som v pohode." Zrazu sa mi svet otočil hore nohami a moje nohy ma prestali držať a ja som padal k zemi a nič.

"Dane!" vyjekl jsem a klekl si k němu. Bylo poznat, že dýchá. Položil jsem mu ruku na čelo a zjistil, že hoří jako kamna. Zanadával jsem a přemýšlel jsem, jak Dana dostat do ložnice v patře.
Shledal jsem to jako MISSION IMPOSSIBLE. Přeci jen jsem vyžle.
Odtáhl jsem tedy Dana - mně neznámým způsobem - do obýváku. Položil jsem ho na gauč a přikryl. Pak jsem mu donesl mokrý ručník na čelo a sedl si na měkký koberec vedle něho.

Prebudil som sa a všade bola tma. Miško sedel na zemi a hlavu mal položenú pri mojej hrudi a rukou mi zvieral tú moju. Pohladil som ho po vlasoch a musel som sa usmiať keď ju zodvihol a zbadal som jeho rozospatú tvár v obrysoch od lampy z vonká. Zapol lampičku na stolíku a pozrel sa na mňa. Jeho tvár sa zamračila. Cítil som teplo, ktoré zo mňa vyžaruje. Posadil som sa a s jeho pomocou ma dostal do spálne. Poprikrýval ma dekami a priniesol mi liek, ktorý som zapil. Ani neviem, čo to bol za liek. Odbehol preč a ja som počul ako schádza zo schodov a upratuje obývačku. Po chvíli bol späť a ležal vedľa mňa. Zhasol svetlo a pritúlil sa ku mne.
,,Ďakujem Miško..." Povedal som chrapľavo a zaspal som.

"Není za co," odpověděl jsem a lehl jsem k němu.
Ráno jsem vstal a zavolal doktora, který mu předepsal antibiotika a vitamíny, které jsem běžel koupit. Když jsem je Danovi vnutil, odběhl jsem do stáje. Musel jsem nakrmit Amber a Lexe.
Dal jsem jim vodu, seno, krmnou směs a pustil jsem je ven.
"Ahoj Jani…postaráš se o ně viď? Nech je proběhnout a rozhýbat….ale žádné ježdění," upozornil jsem Janu, která zrovna přišla. Kývla.
"Musím domů…Dan je nemocný," usmál jsem se a zaběhl domů.

Posadil sa na posteľ a usmial sa na mňa.
,,Bol si za Lexom?" Usmial som sa. Aj on sa na mňa usmial a pohladil ma po tvári. Mám to tak rád. On je jediný kto ma pozná... kto vie, čo mám rád a, čo sa mi nepáči. Vie ako má somnou rozprávať aby ma zaujal aj keď je to blbosť. Zohol sa ku mne a chcel ma pobozkať.
,,Nie... nakazím ťa." Odtiahol som sa. Nechcel som aby mu bolo blbo ako mne. Spokojne som zatvoril oči. Cítil som ako mi zviera ruku svojou a hladí ma. Na tvári, hrudi, bruchu, bokoch. Všade kde jeho ruka dosiahne. Poblahoželal mi dobrú noc, síce bol deň a odišiel. Bol som tu zrazu tak sám.

Sešel jsem dolů do kuchyně, kde jsem se pustil do vaření…no fajn, dělal jsem omeletu. Kuchyní se rozeznělo Colours od Morandi. Zvedl jsem svůj mobil - mimochodem dárek od Dana - a přiložil si ho k uchu.
"Ano?"
"Ahoj Luky…promiň, že jsem na tebe tak vyjel."
"Nezlobíš se? To je super."
"Ehm…ne to fakt nepůjde."
"Proč? Dan je nemocný a já ho tady fakt nechat nemůžu…"
"Co? No to si piš, že ho tady nenechám s horečkou!" Naštval mě. Otočil jsem se.
"Dane…měl bys být v posteli." Bez rozloučení jsem to Lukymu típl.

,,Prepáč... ja len.... pardon." Otočil som sa a posadil som sa na stoličku. Počkal som až dotelefonuje. Teda vlastne doháda sa alebo čo torobí s Lukášom. Otočil sa ku mne a ja som myslel, že už bude plakať aký mal pohľad.
,,Miško..." Postavil som sa a jeho tvár som si priložil k hrudi. Vzal som mu mobil z ruky a položil som ho na stôl. Točila sa mi hlava, ale kôli Miškovi to prežijem. Hladil som ho po vlasoch a chrbte. Upokojil sa skoro hneď a začal ma vyháňať do postele.

"Měl by sis lehnout…nechci, aby ses složil. Klidně si lehni a můžeme se na něco koukat, ale hlavně si lehni a odpočívej a přikrej se a….a.." Dan mi položil ukazováček na rty. Nadechl jsem se.
"Fajn, už jsem klidný, prostě si lehni a já…já ti tam přinesu tu omeletu," usmál jsem se na něho. Rezignovaně kývl hlavou a odešel do ložnice. Usmál jsem se, shodil omeletu na talíř a vyrazil jsem za ním do ložnice. Položil jsem před něho talíř, prášky a čaj.
"Tak na," vrazil jsem mu je do ruky a nesmlouvavně jsem mu podal hrnek čaje.

,,Ďaklujem... eh.. čo si tak nazlostený? Veď už to jem." Potočil som hlavou a hodil do seba lieky, ktoré som zapil čajom. Hneš ako osm dopil mi ho Miško vytrhol z rúk a pobozkal ma.
Nebránil som sa a pripojil som sa k jeho neposednému jazyku. No, čo jeho chyba... bude chorí aj on a budem sa o neho starať... ako v tedy keď zvracal dva dni v kuse. Myslel som si ,že sa z toho nedostane a teraz... behá tu a obsluhuje ma a ani si to nezaslúžim.
,,Milujem ťa." Pohladil som ho a pustil som sa do omelety. Bola fuč za sekundu.

"I já tebe…" usmál jsem se. Objal jsem ho. Obličejem jsem se mu otřel o hrudník a sebral jsem mu talíř.
"Co teď?" zeptal jsem se se zájmem.
"Chceš…hmm…číst, sledovat film, spát…?" navrhoval sem.

,,Odpočívať." Stiahol som ho k sebe.
,,Prepáč, že ti robím starosti." Sklonil som hlavu. Ucítil som ako mi nos zaboril do vlasov a vdychoval moju vôňu a ja tú jeho. Vždy tak krásne voňal a ešte lepšie chutil. Ako tá najzakázanejšia čokoláda. Ale ja som ju mohol mať ako jediný na svete.

> Kapitola 8. <

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Angela Angela | Web | 6. února 2010 v 23:35 | Reagovat

dokonalýýýý já se Chloe ptala, kdy už konečně bude další kapitola..^^ furt ju s tim otravuju

2 Min Min | 7. února 2010 v 16:56 | Reagovat

Bezva. Konečně. Vyhlížím, novou kapitolu každý den! Bylo to super, ti dva jsou spolu prostě sladcí :-)

3 xnikusjinkax xnikusjinkax | Web | 15. února 2010 v 21:51 | Reagovat

to je take kráásne x) ou cute x)
kawaii ♥

4 Lukke Lukke | E-mail | Web | 7. března 2012 v 7:27 | Reagovat

máš pěkný blog ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama