close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 
Keď si raz yaoi zamilujete, už nikdy sa ho nezbavíte aj, keby ste si ho znenávideli. :3

Vítam všetkých, ktorí náhodou aj nenáhodou narazili na tento blog.
Budem sa vám pokúšať vyhovieť, aj, keď
to pri mne nie je vždy možné. :D

!WARNING!
Tento blog obsahuje tématiku shounen-ai a yaoi,
pre toho, kto nevie, čo to znamená (blog sa týka
tématiky sexuálneho vzťahu muž x muž).
Komu sa táto tématika nepáči nech radšej ide preč.
Nemienim čítať komentáre typu, že je to nechutné, hnusné atď.

Tým, ktorým sa táto tématika páči vítam a budem rada za každý
koment aj za vašu prítomnosť. Veľmi si to cením.
Poviedky sú väčšinou +18 takže je to na
vašu zodpovednosť. Varovaní ste boli,
už vám len môžem popriať veľa
šťastia a dúfať, že sa vám
moje poviedky budú
páčiť.
^_^
Mell.

PS: Tento blog mal (možno stále má a bude mať xD) viac zakladateľov a autorov poviedok. Preto sa na tomto blogu nenachádzajú poviedky iba od Mell. Dúfam, že sa vám všetky budú páčiť :3

Cesta zo Zajatia - kapitola 6.-yaoi

3. června 2010 v 19:15 | Melissa-kun |  Cesta zo zajatia
kawaiii
Tak ako vidíte dnes sa prekonávam so článkami xDDD nejak sa mi to nezdá nevadí no... Tak a teraz k tomu hlavnému :D Prekonala som sa... myslím, že to vidíte! Konečne po sto rokoch ďalšia kapitolka... Nú snáďmi to už pôjde od ruky xDD Každopádne musím dopísať tých pár jednorázoviek, čo mám rozpísaných a potom sa nejako realizovať... nooo takže sľúbená Cesta zo Zajatia by bola.... som zvedavá ako bude fungovať 7 kapitolka xDDD nooo takže WARING YAOI +18 xD




,,To nie...." Bezmocne zastonal Ľudovít.
,,Čo sa deje?" Polonahý Leonardo vykukol z izby.
,,Viliem je preč. Je možné, že nás počul.. a..." Divoko sa rozhliadal okolo seba, či náhodou nuvidí.. nádherného chlapca v dievčenských šatách.
,,A, čo? Veď určite nie je ďaleko a okrem toho..."
,,Je to ešte chlapec, sakra!" Naštvane sa na neho pozrel.
,,No..tak, tak dobre.. pôjdeme ho pohľadať. Ty sa poobzeráš po sídle a ja sa pozriem von." Ľudovít prikývol a Leonardo, čo najrýchlejšie vybehól zo sídla. Zamieril do záhrady a krížom jú prebehol. Zabehol do tichého lesíka. Rozhliadal sa všade okolo seba. Chodil sem keď bol smutný... bolo to jediné miesto kde ho nikto nenašiel. Započul tichý vzlykot neďaleko od seba. Zbystrel a potichúčky šiel smerom odkiaľ vzlyky šli. Zbadal Viliema v krásnych šatách ako sa chrbtom opiera o strom a hlavu má položenú na kolenách. Z jeho očí tiekli vodopády sĺz.
,,Viliem.." Prisadol si k nemu Leonardo.
,,P-pre-čo?" Pozrel sa na neho uslzeným pohľadom.
,,Viliem.. choď dnu.... prechladneš..." Prikrčil sa ku nemu.
,,Nie! Ty, choď! Nechcem ťa vidieť, ani Ľudovíta!" Postavil sa a snažil sa utiecť.
,,To ti nedovolím..." Natiahol sa pre neho Leonardo a pritiahol si ho do náruče. Zahladel sa do jeho nevinných očí. Viac si ho pritisol k telu. Jednu ruku mu položil na chrbát a druhou mu hladil tvár. Viliem len nechápavo pozeral na
Leonarda.. ,Tak pevné zovretie.' pomyslel si. Nemohol dýchať a korzet, ktorý mal na sebe mu to tiež neuľahčoval. Leonardo nenápadne kĺzal po jeho chrbte až kým sa nedostal k Viliemovému nádhernému, malému zadočku.... Vielem vyjakol a vystrašene sa pozrel na Lea. Ten sa iba nevinne usmial a jemne mu zadok stlačil v ruke.
,,N-nie... prosím." Vystrašeným pohľadom pozoroval Lea...
,,Prečo....?" Udivene sa na neho pozrel.
,,Ja... nechcem...." S ružovými lícami sa od neho odsunul.
,,Dobre.... pôjdeme najsť Ľudovíta." Usmial sa na neho a chytil ho za ruku.

,,Ľudovít...! Už som ho našiel..." Bežal za ním Leo keď ho zbadal na chodbe a ťahal za sebou Viliema.
,,Vill....?" Otočil sa a zahladel sa na dvojicu blížiacu sa k nemu. Počkal až k nemu dobehnú a hneď obial Viliema okolo ramien.
,,Toto mi nerob..." Pevne si ho k sebe pritisol. Nevšímal si Leov smutný úsmev.
,,Ďakujem..." Obial aj jeho.
,,Niet zač.. inak mal by si mu vymeniť šaty, tieto sú trochu špinavé a na korzete sa mu roztrhlo ramienko." Upozornil ho.
,,Prečo si mi utiekol?" Obial ho okolo pásu.
,,Vy ste...." Smutne sa zahľadel do zeme.
,,Prepáč... to bolo... privítanie..." Pobozkal ho na čelo. Vill sa usmial a obial ho okolo krku.
,,Tak poď vymeníme ti tie šaty.." Vzal ho Leo... za ruku a potiahol ho do šatne.
,,Taaaaak.... čo to tu máme? Ľudovít, zamkol si?" Opýtal sa Leonardo s hlavou v obrovskej skrini.

,,Áno, všetky dvere... aj tajnú chodbu. Pre istotu." Pousmial sa a pomáhal Viliemovi vyzliecť sa zo špinavých šiat. Leonardo vybral zo skrine biele tenučké, plátnové šaty a podal ich Ľudovítovi, ktorý ich prehodil cez operadlo stoličky. Leonardo mu hodil čistý korzet a biele šaty so všeliakými zložitými výšivkami.
,,Tak otoč sa mi nech ti ten korzet môžem vyzliecť." Viliem sa otočil chrbtom k Leovi.
,,To ako si mu dal? Ten korzet je na to aby sťahoval." Rozviazal mu korzet a vzal si druhý.
,,Nechcel som ho mučiť." Pousmial sa Ľudovít.
,,Chceš aby vyzeral ako ženská, tak sa na ňu musí aj podobať." Pokrútil hlavou a začal vyzliekať Vilovi druhé šaty, ktoré boli pod korzetom. Vôbec si nevšímal Viliemovu nahotu a obliekol mu s Ľudovítovou pomocou šaty prevesené cez stoličku.
,,Daj mi ten korzet." Požiadal a hneď ho obliekol na Viliema. ,,Teraz ti ukážem ako sa má zaväzovať korzet." Pousmial sa a začal sťahovať šnúrky na korzete. Ľudovít pretočil očami a postavil sa pred Villa.
,,Ľudovít..." Zastonal Viliem a pevne ho obial.
,,Leo naozaj by si ten korzet nemohol povoliť? Aspoň trochu." Starostlivo sa pozeral na hnedovlsú postavičku v jeho náručí.
,,Nie.." Odpovedal chladne.
,,Le-Leo...." Vzlikol hnedovlások.
,,Neplač už to bude." Pohladil ho po stiahnutom brušku a dotiahól šnúrky, ktoré mu sťahovali hruď.
,,Nemôžem sa nadýchnuť..." Posťažoval sa Vill a klesol na kolená.
,,Vydrž to láska." Pobozkal ho na ústa Ľudovít a hneď za ním Leo.
,,Ešte tieto šaty a dáme ti pokoj." Jemne mu navliekol šaty na korzet a tiež ich zviazal na chrbte.

,,Tak a teraz si dokonalý." Pochválil svoju prácu Leo.
,,Nemôžem dýchať." Posťažoval sa znovu a snažil sa do svojich plúc nabrať, čo najviac kyslíku.
,,Čo dnes budeme robiť?" Zamyslene sa pozeral do Stropu Ľudovít.
,,Neviem..... budeme celý deň v našej komnate?" Navrhol Leonardo a Pohľadom prepaloval Viliema, ktorý si práve obúval črievice. Mal tak krásne dievčenské telíčko a jeho nežná tvár. Nedivil sa Ľudovítovi, že mu neodolal sám by ho pohľadom znásilnil ako bol dokonlý.
,,Dáte mi to dole? Nemôžem sa nadýchnuť..." Takmer bez dychu oznámil Vill a padol na zem.
,,Viliem... Viliem!" Kričali na neho, ale on už mal mysel ponorenú v tme. Leonardo z neho strhol šaty a Ľudovít rozviazal korzet. Viliem najprv nereagoval, tak ho Leo prefackal. Vill sa zťažka nadýchol a zprudka začal kašlať ako sa mu zrazu do pľúc dostalo veľa vzduchu.
,,Nechcete mi dať radšej mužské šaty?" Posadil sa vyčerpane na stoličku.
,,Tak fajn... zamumlal Leo a vytiahol zo skrine najké nohavice. Viliem sa pousmial a obliekol si ich. Stiahol zo seba plátnové šaty a navliekol na seba bielu košelu, modrú vestu so striebornou výšivkou a modrý kabátec. Ľudovít mu okolo krku oviazal biely šat, ktorý mu upravil na hrudi. Vlasy mu rozplietol a zviazal do jednoduchého vrkoča.
,,Vyzeráš dobre." Pochválil sa za dobrú prácu. Leo ešte vybral čierne, vysoké čižmy zo skrine. Hnedovlások si ich obul. Teraz vyzeral ako princ z kráľovskej rodiny.
,,Už to chce len kord." Premýšľal Ľudovít.
,,Ale ja žiaden nemám... ani neviem ako sa má správne držať." Pousmial sa.
,,Tak to sa musí napraviť." Vyšli z izby a zamierili do záhrady. Leo pristúpil ku strážnikovi.
,,Strážnik!" Strážnik sa postavil do pozoru a s chladným nič nehovoriacim pohľadom pozeral na Lea, nie však do jeho očí.
,,Váš kord!" Ukázal mu Leo prázdnu ruku. Strážnik vytasil kord a podal ho Leonardovi. Strážnik sa uklonil a znovu sa postavil do pozoru. Blonďák podal kord Viliemovi, ktorý na neho vyjavene pozeral.
,,Postav sa sem." Ukázal mu miesto vedľa seba a Ľudovít sa na nich s úsmevom prizeral zo schodišťa, kde sa posadil.
,,Uchop ho takto. Prsty zo spodu..... presne a palec hore. Neobtáčaj ho okolo rukoveti... drž ho rovno... výborne...... Postav sa rozkročmo smerom k Ľudovítovi.... telo natoč do pravej strany, ale nohmi ostaň tak ako si. Toto je pozícia z, ktorej by sa ti malo najlahšie šermovať. Ľuavú ruku do päste a za chrbát. Výborne! Zažeň sa a švih!" Vill švihol rukou a kord zasvišťal zvduchom.
,,Výborne.... presne takto.. teraz sa postav oproti mne." Leo vzal do rúk svoj kord za opaskom a zahnal sa na Vilov krk. Ten len zdesene sledovl kord, ktorý sa mu zastavil pár milimetrov pri krku.
,,Nesmieš mi stáť v rane. Musíš používať reflex. Hneď ako vidíš kord svojeho protivníka. Buď uskoč, alebo ho svojim kordom zastav." Viliem prikývol a napriamil sa.
,,Hej! Leo... počkaj, čo keby sme mu najprv ukázali ako by to malo vyzerať?" Prerušil ich druhý blonďák.
,,Dobrý nápad." Ľudovít sa postavil na Viliemovo miesto a Vill sa posadil na miesto kde sedel pred chvíľkou Ľudovít.
,,Buď na mňa jemný." Pozrel sa na Lea nevinným pohľadom Ľudovít.
,,To vieš, že budem." Uchchtol sa a bez varovania vyštartoval na svojho protivníka. Ľudovít pohotovo vytasil svoj kord a tým prerušil dráhu Leovho kordu. Leo sa znovu napriahol, ale tento krát zo spodu. Jeho útok bol znovu prerušený súperovým kordom. Rýchlosť nárazov kordov sa čím ďalej tým viac zvyšovala a pohyby ich vlastníkov boli ako vznešený neprerušovaný tanec. Viliem vyjavene sledoval postavy pred sebou ako skúsene sa vyhýbajú nepriateľovmu kordu. Ľudovít sústredene pozoroval Leonardove pohyby rúk a obratne sa vyhýbal všetkým zásahom kordu. Zrazu sa Leo premiestnil za neho, podkopol mu nohy a Ľudovít padol na zem. Leo sa na neho usmial a klakol si k nemu.
,,Zlepšil si sa." Pochválil ho a svoj kord si schoval do pochvy. Postavil sa a podal Ľudvítovi ruku.
,,To bolo fakt niečo! Aj ja by som to chcel vedieť!" Pochvaľoval ich Viliem, ktorý v duchu závidel obom aký sú úžasní a on taký slaboch, oproti nim nemal žiadnu šancu.
,,Neboj sa naušíš sa, času máš dosť." Pohladil ho po tvári Ľudovít a keď sa vojaci nepozerali spojil ich peri v bozku.
,,Dobre, stačí... budem žiarliť." Uchechtol sa Leo a podal strážnikovi kord, ktorý si od neho vzal.
,,Ja by som povedal, že by sme mali ísť do mojej komnaty." Zapremýšlal Leo.
,,Fajn, kto tam bude posledný je opekané prasa na rožni." Rozbehol sa smerom k jeho komnate Ľudovít nasledovaný Villom a Leom.

Ľudovít rozrazil dvere od Leovej komnaty a posadil sa na kreslo. Už počul ako za ním bežia Leo s Viliemom, bol zvedavý kto bude posledný a ako tušil posledný bol Viliem. Usmial sa a poručil obom aby sa ku nemu posadili do kresla.
,,Takže, Vill je opekané prasa na rožni." Začal sa smiať a hnedovlások si urazene odfŕkol.
,,Neboj sa on to tak nemyslel." Pohladil ho po stehne Leo.
,,Nedotýkaj sa ho! Nemá rád keď sa ho niekto dotýka na takýchto miestach." Zavrčal na neho Ľudovít a Viliema si pritiahol viac do svojej núruče.
,,Teraz som sa pre zmenu urazil ja! Nechceš ma!? Tak fajn!" Oddialil sa Leo a posadil sa na svoju posteľ.
,,Chcem ťa. Tak poď sem." Usmial sa na neho mierumilovne.
,,Ale... veď.... hovoril si, že miluješ mňa." Smutne sa na neho pozrel Vill.
,,Samozrejme... milujem ťa." Pobozkal ho na ústa.
,,Tak vidíš... miluješ jeho... tak načo som ti ja!?" Položil sa do postele.
,,Ale veď aj teba milujem. Chcete mi zakázať lásku ku vám dvom?" Striedal pohľady z jedného na druhého.
,,Čože? To sa dá?" Udivene sa na neho pozrel Vill.
,,Samozrejme." Pohladil ho po vlasoch Ľudovít. Postavil sa a prešiel ku Leovi, ktorý tiež na neho pozeral so začudovaným pohľadom.
,,Milujem vás oboch." Usmial sa na nich a Leovi venoval vášnivý bozk. Viliem sa ku nim pomaly priblížil a posadil sa na posteľ.

Zrazu sa Ľudovít otočil a pobozkal aj jeho. Leonardo sa posadil a začal Ľudovíta hladiť po tele. Len tak dlaňami skúmal jeho telo.
,,Môžem sa ťa dotýkať?" Otázal sa nežne Ľudovít.
,,Ja.... môžem sa len pozerať?" Nevinne sa zahľadel do modrých láskavých očí. Ľudovít sa pousmial a venoval mu ďalší bozk. Potom sa otočil k Leonardovi. Spojil svoje peri s jeho a dlane položil na Leovu tvár. Pomaly ich posúval po ramenách nižšie až k pasu a viac sa pritisol k Leovi. Ticho v izbe preťal prvý Ľudovítov ston.

Hnedovlások len zaujate pozoroval dvoch blonďákov na posteli ako si dokážu vyjadriť lásku aj bez slov. Zasadol do blízkeho kresla a ďalej pozoroval ich konanie. Nič také ešte nevidel. Nič ho tak nevzrušovalo ako pozerať sa na dvoch krásnych mužov ako sa nežne dotýkajú... bez studu, bez akého koľvek odporu. Očarovane pozoroval a po chvíli ho vyrušil Ľudovítov ston. Cítil ako sa mu nohavice napli... Rýchlo si položil ruku na ústa aby nezastonal aj on.

Leo sa pousmial a rukami zamieril k Ľudovítovím vlasom, ktoré boli zopnuté zlatou sponou. Po pár sekundách sa blonďaté vlasy rozprestreli ako závoj a pokryli Ľudovítov chrbát. (ľudia Leo bude mať zelené oči xDD lebo keď medzi Leom a Ľudovítom neni rozdiel tak je to ťažké xD takže zelenoočko vyskočil z postele a išiel sa osprchovať xD).
Zelenoočko postupoval rukami až ku krku kde sa nachádzali gombíky od ozdobenej uniformy. Jeden po druhom rozopínal, až mučivo pomaly. Keď už sa Ľudovít zbavil jednej časti svojej uniformy znova sa dravo pustil do Leových úst. Ten si modroočka primačkol viac na svoje telo a prerušovanými pohybmy sa svojim rozkrokom otieral o ten jeho. Ľudovítove stony sa stupňovali a čím ďalej tým viac boli hlasnejšie.

Vill spomínal na to ako pristihol svojich rodičov keď bol mladší, ale rozhodne to nevyzeralo takto. Nebolo v tom nič. Iba potreba splodiť ďalšieho potomka iba sex, ale to, čo sa práve dialo pred jeho očami nebola, žiadna potreba. Bola to láska dvoch ľudí. Očarovane a sústredene hľadel pred seba. Hltal každý vzdych. Každý jemný dotyk, vrýval si to všetko do pamäte. Keď Ľudovít hovoril, že si ho chce vziať myslel, že to bude také ako to robia jeho rodičia. Bez duše, bez lásky, iba z povinnosti. Ale teraz vidí, že nie vždy to také je. Zrazu zbadal, ako, sa Ľudovítové vlasy ako vejár rozprestreli. A po zlatej spone spadla na zem aj Ľudovítova časť uniformy.

Rukami hladil telo pred sebou, to telo, ktoré tak miloval, ktoré poznal zo všetkého najlepšie. Vošiel rukou pod košeľu a hladil hebkú zmatovú pokožku. Cítil ako sa Ľudovít chveje vzrušením a teší sa na ďaľšie dotyky. Celú túto dlhú predohru poznal. Tešil sa až ho vyplní, až budú obaja ako jeden prežívať tú slasť, to sladké spojenie ich tiel. Všetko na tom bolo krásne a hriešne, ale o to vzrušujúcejšie. Rukami zablúdil na pevnú hruď kde ho čakali dve červenučké bradavky. Jemne ich žmolil v prstoch a hral sa s nimi až kým nestvrdli. Vyzliekol Ľudovítovi košelu a prisal sa na jeho krk. Jazykom sa dotýkal tepny, v ktorej vrela krv vzrušením. Rukami hmatal všade kam dosiahol. Hladil všetky citlivé miestečká, ale to najcitlivejšie, ktoré sa napínalo v malom priestore Ľudovítovích nohavíc si nevšímal.
,,Leo..." Zavzdychal modroočko. Ten presne vedel, čo chce, ale bolo ešte moc skoro. Usmial sa a ústami putoval cez kľúčnu kosť na hruď s týčiacimi sa bradavkami.

Viliem sa neveriacky pozeral na dianie pred sebou. Bolo to ako z príbehu a on sa mohol na ten príbeh dokonca aj dívať. Hneď ako na zem dopadla aj Ľudovítova košela viazanka na jeho nohavicach povolila a roztrhla sa. Ešte nikdy ho nič nevzrušilo ako teraz. Nech orbil čokoľvek, nikdy sa mu to nepodarilo. Bezradne sa pozrel na svoj rozkrok a hneď potom na scénku pred sebou. Chcel sa zbaviť tej nepokojnej veci v jeho nohaviciach.

Ľudovít si vyžiadal ďalší bozk a keď to Leo najmenej čakal začal z neho strhávať oblečanie. Najprv vestu, košelu a topánky, ktoré mali nádledovať nohavice.
,,Ale, ale niekto je tu nedočkavý..." Provokatívne si oblizol horný ret a prisal sa na Ľudovítovu bradavku. Ten len zastonal a oddal sa zelenoočkovi. Úlisne sa usmial a Ľudovíta položil na chrbát. Posadil sa medzi jeho nohy a vyložil si ich na plecia. Nahol sa k Ľudovítovej tvári a jazykom mu prešiel po líci.
,,Leo.... chcem ťa...." Stonal bezmocne.
,,Čože? Neočul som." Pošepkal mu do ucha a svoj úd uveznený v nohaviciach pritisol k Ľudovítovému zadku.
,,Vezmi si ma... už to nevydržím...."
,,Nedočkavec.." Povzdychol si Leonardo a stiahol mu nohavice. Vytiahol z pod vankúša krabičku s jelením tukom. Vytiahol z nohavíc svoj úd a potrel ho tukom. Zvišok, ktorý ostal na jeho ruke rozotrel okolo ružovučkého otvorčeku. Priložil svoj úd k otvorčeku a žaluďom vošiel dnu. Modroočko na nič nečakal a prirazil proti Leovmu údu. Vykríkol bolesťou a z oka mu vytieklo zopár sĺz. Laonarda obklopilo tesno a horko, orgazmus musel zadržiavať silou vôle aby si mohol ešte užiť a tom tesnom zadočku.
,,Vidíš... keby si sa neponáhľal tak to nemuselo bolieť." Káral ho, ale musel uznať,
že mu tie slzy chýbali. Pohladil ho rukou po tvári a zotrel mu slzy z tváre.

Viliem bez dychu sledoval všetko, čo sa dialo. Ako Leo sťahuje Ľudovítovi nohavice a aj tie končia na zemi. Leo z pod vankúša vytiahol akúsi flaštičku a s jej obsahom si potrel svoj úd. Vytiahol teda aj on z nohavíc ten svoj a prstami po ňom prechádzal. Zrazu si všimol ako sa Ľudovít prehol a z jeho úst vyšiel bolestný výkrik.
,,Ľudovít...." Pošepkal s obavami v hlase, ale keď videl, že sa pohol proti Leovi tak sa len pousmial a svoj penis vzal do ruky a prechádal si po ňom do rytmu v akom prirážal Ľudovít k Leovi.

,,U-už...bu.. bu-dem.." Vystrekol dávku bielej tekutiny na svoje brucho a sťahy jeho čriev dohnali k vrcholu aj zelenoočka.V tom istom momente vyvrcholil aj Viliem a rukou si zakrýval ústa aby nevykríkol. Leo sa unavene sa zvalil vedľa Ľudovíta a vykĺzol z neho.
,,Takto ma vyčerpať...." Káral Leonarda a vydýchaval sa z vášnivého milovania. Zelenoočko iba spokojne zatvoril oči a obial Ľudovíta okolo pásu.

Viliem sa postavil a prešiel k posteli na, ktorej ležali obaja muži. Vyzliekol sa z šiat a priľahol si k nim.
,,Vill.... mal si sa pridať. Schádzal si mi tu." Pobozkal ho modroočko.
,,Možno nabudúce." Zčervenal a stúlil sa mu do náručia.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Zuzane Zuzane | 9. června 2010 v 21:24 | Reagovat

Tuhle povídku jsem si začala číst dneska a strašně se mi líbí a těšim se na další díl tak rychle :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama