SasUkeho dobrodružstvo v Ugande pt. 1
(Na prianie pre
Z haly sa ozval zvonček. Sasuke zakričal na Midori, že je to určite Naruto a ide otvoriť dvere. Midori mu to s povzdychom dovolila, nakoniec tak ako vždy, lebo v Uchiha rodine pracovala už od Itachiho narodenia. Ten s rodičmi už dlho nebýval. Znova si vzdychla. Sasuke otvoril a dnu vošiel blonďatý chlapec. Akoby videla scénu spred rokov. Príde, vyjdú hore, matka zháňa Itachiho, ten je s Deidarom, hádka a Itachi odchádza.
Keď videla veselú tvár Sasukeho, musela si priznať pravdu, ktorú tušila už dlhšie. Stalo sa to isté, čo pred dvomi rokmi Itachimu. Jeho rodičia sa s tým doteraz nezmierili a ten jediný krát, keď ich prišiel navštíviť chceli, aby sa šiel liečiť. Povedal im, že sa necíti chorý a odišiel. Predtým však prisahal, že prah tohto domu už nikdy neprekročí. Sasuke si všimol Midorin pohľad a preletelo ním znepokojenie. Potiahol Naruta za rukáv a ťahal ho po schodoch do svojej izby. Potom čosi rýchlo povedal a vybehol von.
Naruto si neprítomne sadol na posteľ a trocha zúfalo sa obzeral. Nenávidel tento dom. Obrovský honosný dom rodiny Uchiha, vlastniacej najväčšiu metropolitnú sieť hotelov v Japonsku, dom v ktorom býva láska jeho života. Poobzeral sa po izbe, snáď už po tisíci raz a uvidel všetky výdobytky modernej doby od wifi sterea cez televízor a počítač až po plávajúcu posteľ s masážnym nastavením. Najradšej by do nej kopol, ale neodvážil sa. Postavil sa a zauvažoval nad odchodom.
O zlomok sekundy však dnu vletel Sasuke a pobozkal ho. Naruto okamžite myšlienku na odchod zavrhol a nechal sa bozkávať. Po pár bozkoch mal dosť, dnes mal ťažký deň v úrade a podráždene Sasukeho odstrčil. Ten si vzdychol, ale prestal. Naruto sa naňho prísne pozrel a spýtal sa:
- Povedal si to vašim?
- Nie. - Sasuke nenávidel túto otázku, ktorá v poslednom čase prichádzala tak často.
Naruto sa zdvyhol na odchod. Naozaj nemal náladu na hádku po dnešnom výstupe, zamieril k dverám, no zastavil ho Sasukeho hlas:
- Čo sa zase stalo?
- Mal som isté nedorozumenie vrámci tvojho otca a brata.
- Itachi?
- Itachi sa vrátil aj s Deidarom a rozhodli sa ubytovať v jednom vašom hoteli. Tvoj otec im to samozrejme chcel zakázať, tak prišiel za mnou, aby som im vybavil súdny zákaz vstupu, čo sa samozrejme nedá.
- A?
- Ziapal na mňa že s tými budzikmi súhlasím a vraj som rovnako zvrátený ako oni.
Naruto spravil pauzu a sledoval, čo jeho slová spravia. Sasuke vyzeral, že sa rozplače, ale na jeho prekvapenie surovo kopol do postele, z ktorej hneď čo si odletelo.
Naruto sa uškrnul a poznamenal:
- Myslím, že tá posteľ, ti nič neurobila.
- Ako to?? Prečo sa Itachi vrátil??
- Netuším.
- Chcel by som ho vidieť. Myslíš, že by si mohol vybaviť stretnutie?
- Tebe preskočilo. Chceš sa spolčovať s tým bu...
- NEVYSLOVUJ TO!!! - skočil mu Sasuke do reči.
- Asi by sa to dalo. - Narutov hlas naberal výšku od zúrivosti.
- Čo ti zasa je?
- Prečo by som nemohol hovoriť čo chcem, okrem toho, keď je to aj PRAVDA!
- Zase si ku mne zlý...
Naruto sa otočil a Sasuke si ho zlostne premeriaval.
- Odchádzam a dvere nájdem aj sám.
Sasuke už poznal tento tón, nenávidel ho. Bolo lepšie keď Naruto kričal ako keď hovoril tým tichým sípavým hlasom. Nechal ho tak a tváril sa, že si ho nevšíma, no vo vnútri to bolelo.
---
Sasuke chodil po dome celý týždeň ako bez duše. Naruto sa neozval. Vôbec tomu nerozumel, veď to bola len malá hádka. Vždy, keď zazvonil telefón vybehol na schody, ale nikdy to nebolo pre neho.
Midori sa o neho už začínala veľmi báť. Bola rozhodnutá, že sa s ním porozpráva. Išla hore po schodoch, no vtom zazvonil zvonček. Otvorila dvere a vonku stál ON. Itachi. Chlapec, ktorého považovala takmer za svoje dieťa.
- Dobrý deň, Midori. Je Sasuke doma?
- Áno, mladý pán, len poďte ďalej.
- Ja radšej zostanem tu.
- Ako si prajete.
Midori vyšla hore a oznámila návštevu Sasukemu. Ten si prudko sadol a rozžiaril sa až takmer zmizol všetok smútok, ktorý už týždeň nosil. Zbehol dolu, dal mu pusu na líce a objal brata, ktorého to zaskočilo a ťahal ho von, lebo s ním chce o niečom dôležitom hovoriť.
Keď si sadli v jednej malej kaviarni, na jednej malej ulici a objednali si kávu, okamžite spustil:
- Ako zistím, že osobu naozaj milujem?
Itachi šokovane zízal na brata a zakoktal sa.
- ČO? Pozri, ja som tvoj brat..Ja..Vieš ja...Neviem čo ti mám povedať..Ja..
- Preboha! Nemilujem teba! - povedal Sauke trocha neveriaco.
- Ach, potom je to v poriadku.
- Nechápem, ako ti to mohlo napadnúť!!
- No veď OK, ale tak si sa nikdy nesprával.
- Prejdi k veci! Ako to zistím??
- Chceš byť stále s ním, vlastne s ňou, chceš mu plniť priania, teda jej, a chceš aby bol šťastný chcel som povedať ona a...
- Mohol by si prestať? Proste to povedz!
- Veď ti to hovorím.
- A to je skutočná láska?
- No, musíš to aj cítiť. Vieš, chcieť byť s tou osobou navždy.
- Ja chcem.
- Tak potom si zzamilovaný.
- Len sa bojím, že našich to zabije.
- Prečo by malo? Už dlho sa tešia na vnúčatá, ktoré som im JA nedal.
- Ha! To odomňa ich asi tiež mať nebudú.
- Čo tým myslíš?
- To je fuk..Už musím ísť, myslíš, že by sme sa mohli večer stretnúť a ja by som ti predstavil moju lásku?
- My s Deiom už máme program a..
- Tak nech príde aj on.. V Lole, ok?
- V tom bare som roky nebol..
- Viem. Tak večer.
Sasuke sa vrátil domov a prvé čo urobil, bolo, že zavolal Narutovi. Normálnym tónom mu vysvetlil, čo chce urobiť. Najprv čakal, že Naruto odmietne, ale ten súhlasil.
Večer sa v Lola Bare stretli štyria muži. Sasuke a Naruto s Itachim a Deidarom. Itachi hľadel nechápavo, Deidara prekvapene. Sasuke začal:
- Tak predstavujem vám moju...teda môjho priateľa Naruta.
Chcel povedať moju lásku, ale napadlo ho, že by sa to Narutovi nemuselo páčiť. A potom prišla trápna chvíľa ticha, ktorú prerušil iniciatívny Deidara:
- Rád ťa spoznávam, aj keď mi sa už vlastne poznáme.
- Áno, aj ja som rád.
- No to je prekvapujúce, ale rád ťa spoznávam..
POkračovanie po prázdnínách :-)
















cože jak pokračování po prázdninách to je snad vtip že jo jinak pěkné povídka