Tak tu je prvý bonus... :) na ďalšie si musíte počkať :D
Nazdar....no čo je? Povedal som niečo odveci?! Čo je divné na tom, že som odrazu tu?! Síce...je už tomu nejaká doba, čo sme sa videli. No ale k veci....je tu niečo, o čom by si mal vedieť. Takže pozorne...hej, HEJ! Zlez zo mňa!Nebuď taký nedočkavý....Skrátka v deň, keď som odprednášal svoju prácu o..ehm...skúsenosti, odišiel som na intrák. V ten deň som nič poriadné nerobil - chvíľku bol na nete, chvíľku som pozeral filmy a väčšinou času len tak ležal...a....spomínal. Spomínal som na všetky okamihy, čo som prežil s ním, od prvého pohľadu v hostinci, cez záchranu na záchodoch až po našu spoločnú....ach BOŽE, hlasnejšie sa to povedať nedá?! A odkedy je "šukačka" vhodný výraz?! Spamätaj sa a počúvaj! No...skrátka som nedokázal prestať naňho myslieť. I po toľkých dňoch, čo dňoch, týždňoch...proste to nešlo. V hlave mi neustále behalo po rozume len jediné slovo:
"Kira..."
Od doby, čo odišiel, som sa poriadne nevyspal ani raz. Naplakal som litre sĺz, ale on sa nevrátil. Bol som ako troska, ktorá ledva prežívala vďaka jedlu, vzduchu, pitiu a príležitostnému péčku. Ale už som to proste nebol ja. Šlo to so mnou dole z kopca. Už som to takto ďalej ale nedokázal vydržať. Mal som toho dosť. Keď sa Kira už pravdepodobne nehodlal vrátiť, pomyslel som si, že by bolo lepšie zabudnúť na minulosť a začať niečo nové.
"Idem si nájsť babu!"
Síce som už dávnejšie vravel, že s babami ma to nejako prestávalo baviť. Ale kto vie...možno mi to tento raz príde vhod. Tak som sa druhý deň oholil, vysprchoval, učesal, vhodne sa obliekol a vyrazil do ulíc na "lov". Keďže som bol známy "lámač ženských sŕdc" , bolo aj z čoho vyberať. V priebehu hodiny som si dohodol hneď štyri schôdzky. Prvá bola ešte v ten deň v podvečer. Prvá kandidátka sa volala Anita. Bola celkom pekná. Zašli sme do jedného mestského podniku, kde sme začali našu konverzáciu....nerozumieš? ....nie, konverzácia nemá nič spoločné s konzervami....rozhovor! Bože, človek....proste sme sa rozprávali ako každý na zoznamovacom rande. Spočiatku to šlo celkom dobre. Ukázalo sa, že rada kreslí a robí ilustrácie v jednom knižnom vydavateľstve.
"Aj ty rád kreslíš?"
"Ja...no....istého času som kreslil naháčov...."
"E-ehm....nechcel si povedať akty?"
"...a čo som povedal?"
"Naháčov..."
Bol to menší trapas. To sa bežne stáva na každom rande. No netušil som, že to nebol poledný trapas, keď ma Amy požiadala o láskavosť...
"Nakreslíš mi niečo?"
"Ja...ja neviem....a aj tak nemám po ruke penis..."
"Pe...ČO?!"
"PENTELKU! Pentelku nemám!"
Nechápal som, čo so mnou bolo. A takto to bolo aj na ostatných schôdzkach. Miesto organizmus som povedal orgazmus, miesto kánal anál. No najhoršie bolo, keď som štvrtú babu nazval Kira, pričom sa volala Rose. Nešlo to. Nedokázal som ho vyhodiť von z hlavy. Musel som sa zmieriť s osudom - chýbal mi. V noci, po poslednom fiasku, som sa len tak prechádzal po meste a hľadel na nočnú oblohu. Náhle som spozoroval padať hviezdu. Doteraz neviem, či to bola skutočne hviezda alebo len satelit, ktorý vypovedal službu. Tak či onak, chcel som len jediné, z celého srdca:
"Chcem ťa vidieť....aspoň jeden krát....prosím..."
Ako som si to prial, neuvedomil som si, že na mňa trúbi dopravné auto....no prečo? Lebo som stál uprostred cesty....a čo ja viem, prečo som tam stál?! Nevypytuj sa kraviny a počávaj! Proste na mňa trúbilo auto. Než som stihol zaregistrovať, čo sa deje, ktosi ma odstrčil z cesty. Keď som sa spamätal, pozeral som priamo do očí....jemu.
"Ste v poriadku?"
Bol to on. Ten hlas....ten nežný hlas som spoznal kdekoľvek.
"Kira..."
"S...Shuu?"
Tak. Je veľa hodín, mal by som už ísť.....Hej, pusti ma! Však ešte prídem! ....Bože, nie som tu naposledy! ...čoskoro prídem ....
















Ahoj!
Náhodou som natrafil po surfovaní na internete s vyhľadávaním "yaoi" na túto stránku (a konkrétne na túto poviedku). Keďže som sa veľmi nudil, pustil som sa do čítania niečoho, čo mi strýko "gúgl" vyhodil. A hneď som sa po dočítaní rozhodol zanechať tu komentár- to by som nebol ja, keby som ho nezanechal.
Okamžite ma to zaujalo, keďže už pri prvých vetách som usúdil, že to stojí za niečo. Do poviedky si pekne vsunul humor (čo sa u mňa nevidí, keďže väčšinou čítam... niečo vážnejšie), čo sa mi páči. Nebudem tu litánie okolo toho písať- páči sa mi to a rozhodne sa pustím do ďalšieho dielu! Avšak mám tu niečo, čo mi trošilinka vadí. Čože to je? Nuž, taká divná gramatická konštrukcia vety:
"Síce som už dávnejšie vravel, že s babami ma to nejako prestávalo baviť."
Nejako mi to nesedí- keď tam vidím síce, očakávam, že za "prestávalo baviť" bude čiarka a nie bodka. Je to... akosi náhle vytrhnutie. Mohlo by sa to upraviť napr. na:
"Už dávnejšie som vravel, že ma to s babami prestávalo baviť, avšak kto vie..."
To je ten zádrhel. Nuž pustím sa do druhej časti, ktorá dúfam bude tiež taká dobrá.
Mimochodom, hore máte chybu: ,,príbuzný či spolubívajúci"- príbuzÍ a spolubÝvajúci. To je všetko.
De l'amour,
Tom